Aj keď je vôňa drahého aromatického oleja držaná v nádobe, preniká prostredie celého domu a potešuje nielen tých, ktorí sú pri nádobe, ale aj blízke okolie; podobne vôňa svätej duše, milovanej Bohom, vychádza skrze všetky zmysly tela, prenáša svätosť duše na tých, ktorí ju prijímajú. Kto z nás necíti v prítomnosti človeka, ktorého jazyk nepovie nič nevľúdne a nemiestne, ale iba to,……...
Použime našu myseľ na trénovanie zmyslov, zvlášť očí, uší a jazyka. Nedovoľme im vidieť, počúvať a hovoriť vášnivým spôsobom, ale iba pre náš osoh. Pretože nič nemôže ľahšie skĺznuť do hriechu ako tieto orgány, keď nie sú trénované našou mysľou. A nie je nič vhodnejšie pre ich bezpečnosť ako schopnosť mysle, ktorá ich riadi, usmerňuje a vedie k tomu, čo je nevyhnutné….…...
Ak srdce človeku nevyčíta (porovnaj 1 Jn 3, 21) odmietnutie Božieho prikázania alebo nedbanlivosť, alebo zlú myšlienku, potom je čistý v srdci a hodný počuť Kristove slová: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Svätý Theodoros Veľký, podobne ako ostatní svätí otcovia, pod čistotou srdca chápe celkový stav človeka, ktorý sa oslobodil od všetkých vášní….…...
Prijatím úlohy pohostinstva, patriarcha zvykol sedieť pri vchode do stanu (porovnaj Gn 18, 1), pozývajúc všetkých, čo išli okolo, a jeho stôl bol prestretý pre všetkých, vrátane bezbožných a barbarských. Takto bol uznaný za hodného veľkolepej hostiny, keď prijal anjelov a Pána všetkých ako svojich hostí. My by sme tiež mali ochotne kultivovať pohostinstvo, aby sme mohli prijať nielen svätých……...
Keď prijímame návštevy bratov, nemali by sme to považovať za otravné narušenie nášho stíšenia, aby sme sa neodtiahli od zákona lásky. Rovnako by sme ich nemali prijímať s myšlienkou, že im robíme láskavosť, ale mali by sme vnímať, že sme to my, ktorým bola prejavená láskavosť; pretože sme ich dlžníkmi, a mali by sme ich srdečne prosiť, aby prijali……...
Ak Boh je láska, ten, kto miluje, má v sebe Boha. Ak láska chýba, nie je nič, čo by nám bolo na úžitok (porovnaj 1 Kor 13, 3); a kým nemilujeme druhých, nemôžeme povedať, že milujeme Boha. Pretože ako píše svätý Ján: „Ak niekto povie: ,Milujem Boha,ʼ a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4, 20). A na inom……...
Láska sa správne nazýva citadelou čností, naplnením Zákona a prorokov (porovnaj Mt 22, 40; Rim 13, 10). Tak vynakladajme všetko úsilie, kým ju neobsiahneme. Skrze lásku zhodíme tyraniu vášní, vystúpime k nebu na krídlach čností a uvidíme Boha, nakoľko je to možné pre ľudskú prirodzenosť. Nikdy nie je na škodu pripomenúť si znaky pravej lásky. Mnohokrát sa totiž láska……...
Nepodrážaj svojho blížneho úlisnými slovami, aby si nebol podrazený. Pretože ako prorok potvrdzuje, Pán nenávidí všetkých, čo páchajú neprávosť, a ničí všetkých, čo hovoria klamstvá (porovnaj Ž 5, 7); a „Pán zničí všetky pery úlisné a vystatovačný jazyk“ (Ž 12, 4). Podobne nehanob brata za jeho chyby, aby si nestratil lásku a vľúdnosť. Pretože človek, ktorý nepreukazuje vľúdnosť a lásku……...
Bolo nám prikázané nezlorečiť a neodplácať sa tým, ktorí nás prenasledujú, ale radšej o nich dobre hovoriť a žehnať im (porovnaj Mt 5, 44). Pretože kým sme v pokoji s ľuďmi, bojujeme proti démonom; ale keď cítime nenávisť voči našim bratom a bojujeme proti nim, sme v pokoji s démonmi, ktorých máme nenávidieť ,dokonalou nenávisťouʼ (porovnaj Ž 139, 22) a bojovať proti nim bez milosrdenstva. ……...
Vypuď zo seba ducha mnohovravnosti. Skrývajú sa v ňom totiž najhroznejšie vášne: klamstvo, uvoľnená reč, táranie, šaškovanie, oplzlosť. Stručne povedané: tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech (Prís 10, 19), preto tichý človek je trónom bystrosti. Navyše Pán povedal, že sa budeme zodpovedať z každého daromného slova (Mt 12, 36). Teda ticho je veľmi nevyhnutné a užitočné. Keď som……...
Nespoliehaj sa na mnohé roky mníšskeho života a nestaň sa obeťou pýchy kvôli ťažkostiam asketického zápasu a znášania púšte; maj na mysli Pánove slová, že si neužitočným služobníkom (Lk 17, 10) a že si ešte ani nenaplnil prikázanie. Vlastne, kým sme v tomto živote, neopustili sme vyhnanstvo, ale stále sedíme na brehu babylonských riek; stále otročíme pri výrobe tehál v Egypte, stále……...
Ťažkosti asketického života končia v pokoji bezvášnivosti, zatiaľ čo pohodlný spôsob života rodí hanebné vášne. Svätý Theodoros Veľký týmito slovami zhŕňa skúsenosť svätých asketikov. Nie je ťažké stotožniť sa s druhou časťou poučenia, pretože sme neraz zakúsili zahanbenie, ktoré vzišlo z vyčíňania našich vášní. Ale keď hovorí o pokoji „bezvášnivosti“, to si len ťažko vieme predstaviť. Sme preto vďační tým,……...
Človek, ktorý skrze asketické úsilie vysuší kvet tela a odreže všetky jeho túžby, nesie na svojom tele Ježišove znaky (porovnaj Gal 6, 17). Poučenie svätého Theodorosa Veľkého vychádza zo slov svätého Pavla, ktoré napísal galatským veriacim. V piatej kapitole ich vyzýva: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Následne detailne objasňuje, čo znamená žiť podľa……...
Všimni si tiež, ty, ktorý si priateľom Krista, že ak jedna vášeň nájde v tebe miesto a zakorení sa, pozve aj iné vášne do tej istej svätyne. Pretože hoci vášne, tak ako ich podnecovatelia démoni, si navzájom odporujú, predsa sú zajedno v hľadaní nášho zatratenia. Možno nás prekvapuje, aký veľký priestor svätí otcovia venujú vášňam – ako ich rozpoznať……...
Kto nesie jarmo praktizovania čností pre duchovné poznanie, je skúseným farmárom, zalieva polia svojej duše z dvoch prameňov. Pretože prameň duchovného poznania dvíha nedozretú dušu ku kontemplácii vyšších realít, zatiaľ čo prameň asketických cvičení umŕtvuje pozemské časti: nečistotu, vášeň, zlé túžby (porovnaj Kol 3, 5). Keď odumrú, čnosti začnú kvitnúť a nesú ovocie Ducha; sú nimi „láska, radosť, pokoj,……...
Nech si nikto nemyslí, že vytrvá utrpenie a dosiahne svätosť vlastnými silami. Pretože Boh je príčinou všetkého dobra, ktoré k nám prichádza, tak ako démon, ktorý klame duše, je príčinou všetkého zla. Preto vzdávaj vďaky tejto Príčine, za všetky dobré skutky, ktoré konáš; a tie zlé, ktoré ťa znepokojujú, pripisuj ich podnecovateľovi. Každý, kto sa vydá na cestu duchovného……...
Nepriateľ nášho života, diabol, využíva mnoho prostriedkov, aby sa nám naše hriechy zdali malé. Často ich zahaľuje zábudlivosťou, a tak po krátkom trápení zanechávame pokánie, ktoré si vyžadujú. Ale, moji bratia, nezabúdajme na svoje priestupky, dokonca aj keď si nesprávne myslíme, že nám boli odpustené skrze pokánie; vždy pamätajme na naše hriešne skutky a nikdy neprestávajme nad nimi nariekať,……...
Ten, kto zápasí, aby odmietol, čo ho obťažuje a útočí na neho, musí si zabezpečiť pomoc ostatných spojencov – myslím tým pokoru duše, telesnú prácu a každý iný druh asketickej námahy, spolu s modlitbou, ktorá pramení zo zasiahnutého srdca a je spojená s mnohými slzami. Musí byť ako Dávid, ktorý hovorí: „Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť……...
Jeden zo starodávnych otcov hovoril múdro a jednoducho o myšlienkach. Súď myšlienky, povedal, pred súdnou stolicou srdca, aby si rozlíšil, či sú tvoje, alebo prišli od nepriateľa. Umiestni tie, ktoré sú dobré a vlastné, do najvnútornejšej svätyne duše a stráž ich v tejto nedotknuteľnej pokladnici. Ale nepriateľské myšlienky trestaj bičom intelektu, vykáž ich, nedaj im žiadne miesto, žiadne spočinutie v hraniciach tvojej duše….…...
Boh nechce, aby sme lenivo ležali na chrbte; preto nezasahuje do všetkého. Ani nechce, aby sme sa stali namyslenými, preto nám nedáva všetko. Berie z jedného i z druhého to, čo by bolo pre nás škodlivé, a necháva to, čo je pre naše dobro. Ako hovorí žalmista: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži……...
Nikto z nás nemôže vlastnou silou zvíťaziť nad prostriedkami a nástrahami zlého; človek môže zvíťaziť iba skrze nepremožiteľnú moc Krista. Márne preto nafúkaní ľudia vyhlasujú, že zanechali hriech vďaka ich asketickým námahám a silnej vôli. Hriech je porazený iba prostredníctvom Božej milosti, pretože bol usmrtený tajomstvom Kríža. Preto svätý Ján Zlatoústy, svetlo Cirkvi, hovorí: Pripravenosť a odovzdanosť človeka nie je dostačujúca,……...
Je ľahšie očistiť nečistú dušu, než priviesť k zdraviu dušu, ktorá už raz bola očistená, ale bola znovu zranená. Pre tých, ktorí sa pred nedávnom zriekli zmätkov sveta, je ľahšie dosiahnuť bezvášnivosť – nech by už predtým upadli do akýchkoľvek pádov –, než pre tých, ktorí už ochutnali požehnané Božie slová a kráčali po ceste spásy, a potom sa vrátili……...
Zaujímalo by ma, či človek, ktorý sa nasycuje jedlom, je schopný dosiahnuť bezvášnivosť. Pod bezvášnivosťou nemyslím zdržanlivosť od hriechu – pretože toto sa nazýva sebakontrolou. Mienim tým zdržanlivosť, ktorá vykoreňuje vášnivé myšlienky z mysle a je tiež nazývaná čistotou srdca. Je dosť zvláštne, že toto poučenie svätý Theodoros Veľký formuluje ako otázku. Jedným z možných vysvetlení je, že po……...
Zo sebalásky, ktorá spôsobuje nenávisť voči všetkým ľuďom, vychádza všetko zlo z človeka, ako nám povedal múdry muž (Evagrios). Preto tento hrozný nepriateľ, sebaláska, je prvou zo všetkých zlých dispozícií a je ako tyran, pomocou ktorého sa tri hlavné vášne spolu s ostatnými piatimi prebúdzajú a uchvacujú myseľ. Svätý Theodoros Veľký nám odhaľuje ďalšiu zákonitosť duchovného života. Hovorí, že sebaláska prebúdza……...
Bezvášnivosť je svadobný odev Bohom vyformovanej duše, ktorá sa oddelila od svetských potešení, zriekla sa nezriadených túžob, zaoberá sa zbožnými myšlienkami a kontempláciou v jej najčistejšej forme. Ale skrze styk s hanebnými vášňami duša stŕha odev sebaovládania a ponižuje sa nosením špinavých handier. Ten, ktorý bol v evanjeliu zviazaný a vyhodený do vonkajšej tmy, bol oblečený do odevu utkaného takými myšlienkami a skutkami; a tak……...