Ostrosť a jasnosť duchovného vnímania je darom zhora pre tých, ktorí sa pre neho pripravia asketickou námahou na očistenie mysle a srdca. Často sa stáva, že ľudia chcú preskočiť tento náročný proces prípravy a spoliehajú sa na schopnosť intelektu obsiahnuť pravdu. To však nevedie k cieľu, skôr k poblúdeniu. Svätý Izák Sýrsky opisuje ich počínanie nasledujúcim poučením. „Viete, moji bratia, že……...
V prvej sekcii šesťdesiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky zdôraznil dôležitosť čistoty pre nadobudnutie ostrosti a jasnosti duchovného vnímania. V závere poukazuje na prekážky, ktoré tomu môžu zabrániť. „Preto všetky tie spomenuté veci musia byť nevyhnutne vyhľadávané. A pretože je ťažké ich nájsť všetky v jednom človeku bez nejakej nedostatočnosti alebo poškvrnenia, väčšina ľudí nie je schopná obsiahnuť stupeň dokonalosti v duchovnom……...
„Dokonca ak by sa milosť, to noetické slnko, priblížila a inšpirovala dušu k túžbe, povzbudila ju a urobila pozornou, ale v duši by nebola čistota (skrze ktorú, podobne ako keď vzduch je očistený od mrakov a slnečné lúče ľahko k nám prenikajú a pociťujeme potešenie zo svetla, sme rovnako potešení sladkosťou vízie, ktorá je úplne duchovná), potom videnie chýba v diele rozlišovania a následkom tohto prirodzenosť……...
„Čistota je priehľadnosť noetického vzduchu, ktorá dáva našej prirodzenosti krídla. Ak myseľ nie je zdravá vo svojich vlastnostiach, poznanie nie je v nej aktívne, tak ako keď telesný zmysel je nejako poškodený, je mu odopreté videnie. Ale ak myseľ je zdravá a ešte nevlastní poznanie, nie je schopná rozlíšiť medzi duchovnými vecami, tak ako oko, ktoré je zdravé vo……...
Nous alebo myseľ je orgánom duchovného vnímania, ktoré umožňuje človeku správne rozlišovanie. Evanjelium to vystihuje slovami: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma……...
Šesťdesiata šiesta homília je trochu náročnejšia, ale dáva kľúč na správne pochopenie učenia svätých otcov o duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky ju začína slovami: „Myseľ je orgán duchovného vnímania, ktorý ma schopnosť prijať silu vízie, ako zreničky telesných očí, do ktorých sa vlieva viditeľné svetlo. Noetické videnie je prirodzeným poznaním, ktoré je zjednotené s touto silou v prirodzenom stave……...
Svätý Izák Sýrsky v záverečnom odstavci listu hovorí svojmu priateľovi o radosti, ktorá nečakane prichádza zhora na tých, ktorí sa namáhajú v stíšení, pôste a asketickej námahe na skrotení svojich zmyslov. Pripomína však, že je to len prvý stupeň, po ktorom nasledujú ďalšie noetické stavy. „Keď ťa zatieni moc stíšenia kvôli prebývaniu v tvojej cele, namáhavej práci, bdelosti voči skrytým veciam……...
„Ticho je tajomstvom budúceho veku, ale slová sú nástrojmi tohto sveta. Väčšie úsilie pripodobňuje dušu povahe duchovných bytí. Skrze ticho a neprestajný pôst človek sa vyčleňuje, aby vytrval v božskej práci vo svojom vnútri. V rovnakých tajomstvách (v tichu a pôste) neviditeľné zástupy konajú liturgiu, ktorá je naplnená Božskými tajomstvami a svätosťou najvyššieho Bytia, ktoré vládne od vekov. Niektorí svätí sa……...
Svätý Izák Sýrsky po citovaní viacerých svätých otcov, dáva svojmu priateľovi povzbudenie i radu: „Preto, ó, človeče, ktorý miluješ stíšenie, daj pred seba tieto indikácie, vzaté z učenia otcov, ako nejaký terč a nasmeruj svoju námahu takým spôsobom, aby ťa priviedla k blízkosti cieľa. Ale predovšetkým, rozumne hľadaj, čo sú najužitočnejšie cvičenia pre tvoju námahu, pretože bez toho nebudeš schopný……...
„Ó, aké veľké veci koná bdenie svojou pozornosťou spolu s modlitbou a čítaním. Prináša potešenie, radosť a očisťuje dušu. Toto je predovšetkým známe tým, ktorí praktizujú tieto veci počas celého svojho života a zápasia v prísnom a náročnom asketizme.“ Tento citát zakončuje výber z učenia svätých otcov, ktorý svätý Izák Sýrsky v liste napísal svojmu priateľovi. Nezanechal nám meno autora, ale z jeho slov môžeme……...
Výroky svätých otcov, ktorými svätý Izák Sýrsky približuje dôležitosť stíšenia svojmu priateľovi mníchovi, nám dávajú odpoveď na mnohé naše otázky. Vysvetľujú koreň častých problémov v duchovnom živote, s ktorými zápasíme. „Keď človek vidí rôzne tváre a počuje mnoho rôznych hlasov cudzích jeho duchovnej meditácii a púšťa sa do konverzácie s nimi, jeho myseľ nebude slobodná pre vnímanie seba samého, pre pamätanie……...
Svätý Izák Sýrsky prináša ďalší z výrokov svätých otcov, ktorý poukazuje na ovocie stíšenia. „Zvoľ pre seba prácu naplnenú potešením: stále nočné bdenie, skrze ktoré otcovia vyzliekli starého človeka (porovnaj: Rim 12, 2) a boli započínaní za hodných obnovy mysle. Počas týchto hodín duša má skúsenosť nesmrteľného života, skrze túto skúsenosť zhadzuje odev temnoty a prijíma dary Ducha.“ ……...
Stíšenie je nevyhnutnou súčasťou kresťanského života. Bez stíšenia človek nie je schopný nahliadnuť do svojho vnútra. Mnohí ľudia sa tomu vyhýbajú, priam vyhľadávajú neustále rozptýlenia, pretože podvedome tušia, čo by mohli nájsť vo svojom vnútri. To však iba zhoršuje duchovný stav človeka a aj keď môže dočasne poskytnúť určitú úľavu, nič sa tým nevyrieši. Človek nemôže ujsť sám……...
„Stupeň toho, čo leží skryté v tvojom vnútri, spoznáš podľa rôznosti svojho uvažovania. Mám na mysli tie, ktoré máš neustále, nie tie, ktoré sú vzbudené nejakou okolnosťou a po určitom čase pominú. Nie je človeka, ktorý kým je v tele, nebol by navštívený vandrákom pôsobiacim dve zmeny – k dobru a zlu. Ak človek je horlivý, podľa prirodzenosti je navštívený zmenami……...
Poučenie ďalšieho svätého otca dáva povzbudenie a radu tým, ktorí mnoho rokov zápasia s rôznymi pokušeniami a strácajú nádej na vyslobodenie zo svojich vášní. „Stíšenie orezáva príležitosti a príčiny, ktoré oživujú myšlienky a vo vnútri spôsobuje starnutie a chradnutie spomienok a predispozícií. A keď tento starý materiál je zmarený v mysli, chápanie sa vracia vlastnej prirodzenosti a usmerňuje ju.“ Tieto slová naznačujú, že stíšenie chráni……...
Výrok ďalšieho zo svätých otcov, ktorý ponúka svätý Izák Sýrsky, nádherne vykresľuje ovocie stíšenia. Asketik hovorí: „Utekám ku stíšeniu, aby verše môjho čítania a modlitby sa stali pre mňa sladkými. A keď môj jazyk je ticho kvôli sladkosti vychádzajúcej z ich chápania, potom, akoby to bol nejaký druh spánku, upadám do stavu, kedy moje zmysly a myšlienky sa stanú nečinnými….…...
Svätý Izák Sýrsky v liste mníchovi pokračuje sériou výrokov rôznych pustovníkov. Nemenuje žiadneho z týchto svätých otcov. Zdieľa len ich svedectvo o veľkom úžitku, ktorý nadobudli zo života stíšenia. Každý z tých výrokov sa dotýka inej oblasti a spolu vytvárajú ucelený obraz o požehnaní, ktoré vyviera z tejto disciplíny. Je preto dobré pozastaviť sa pri každom jednom z nich, pretože môžu napomôcť i nášmu duchovnému zápasu….…...
Mníchovi, ktorý túžil po pustovníckom živote, svätý Izák Sýrsky v liste zdôrazňuje spoznanie cieľa tohto povolania, pevné rozhodnutie ho dosiahnuť a kráčanie po tejto ceste bez toho, aby sa tento cieľ vytratil z mysle človeka. Toto je základ, bez ktorého sa nedosiahne úspech. „Ktokoľvek v sebe neupevní tento cieľ, keď začína praktizovať stíšenie, namáha sa bez posúdenia v práci, ktorá je……...
„Pre rozvážneho človeka je úctyhodná práca stíšenia útočišťom tajomstiev, cieľom, na ktorý myseľ hľadí od začiatku až do konca námah na postavení tohto domu a vo všetkých jeho dlhých a neľahkých snaženiach. A ako oči kormidelníka pozerajú na hviezdy, tak pustovník počas celej svojej cesty pozerá s vnútorným zrakom božskej vízie na cieľ, ktorý si stanovil v mysli v prvý deň, keď sa……...
„Ak si praješ nájsť nepominuteľný život vo svojich krátkych dňoch, ó, brat, nech tvoj vstup do stíšenia je urobený s rozvážnosťou, aby si našiel úžitok, ktorý múdri ľudia očakávajú dosiahnuť disciplínou samoty. Skúmaj jej práce a nedaj sa zlákať menom, ale vstúp, pátraj, uč sa a uskutočňuj všetky tie úžasné a vznešené cesty námah stíšenia, aby si so všetkými svätými pochopil,……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v liste priateľovi, ktorý sa rozhodol pre pustovnícky život. Po povzbudení k správnemu spôsobu čítania jeho učenia, začína predstavovať hlavnú tému listu. „Cieľom tohto listu je, aby si sa naučil, čo je život stíšenia, čo je jeho prácou, aké tajomstvá sú ukryté v tejto disciplíne, tajomstvá, ktoré sú skryté pred mnohými, ale po ich objavení……...
Šesťdesiata piata homília je vlastne listom, ktorý svätý Izák Sýrsky zaslal svojmu priateľovi mníchovi. Je odpoveďou na jeho prosbu o hlbšie vysvetlenie praktizovania stíšenia. V úvode listu svätý Izák Sýrsky píše: „Zaviazaný povinnosťou napísať ti ohľadne nevyhnutných vecí, ó, brat, oceňujem tvoju lásku listom, ktorý som ti prisľúbil. Vybadal som, že si sa rozhodol pre prebývanie v samote so……...
Svätí otcovia často pripomínajú, že v duchovnom živote jestvuje určitá postupnosť krokov. Azda najznámejším príkladom je dielo Rebrík od svätého Jána Klimaka, v ktorom predstavuje tridsať krokov duchovného výstupu. Iní zas poukazujú na evanjeliové blahoslavenstvá, ktoré tiež predstavujú postupnosť krokov v duchovnom živote. Pri štúdiu ich diel prichádzame k pochopeniu, že dozrievanie v kresťanskom živote nie je záležitosťou spontánneho hnutia srdca, ale……...
Vášnivosť, s ktorou svätý Izák Sýrsky vyzdvihuje život v samote a v stíšení, môže navodiť myšlienku, že pohŕda aktívnymi formami ohlasovania evanjelia. Svätý Izák Sýrsky to však vyvracia a poukazuje na príklad apoštola Pavla. Jeho apoštolská práca nevzišla z jeho vlastnej vôle. Apoštol Pavol sám o tom hovorí: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som……...
Tí, ktorí objavili veľkosť stíšenia a ochutnali hojné duchovné dary, ktoré objavili v tejto intimite prebývania s Bohom, usilujú o stále hlbšie stíšenie. Mnohokrát za to zaplatili oslabením tela prebývaním na nehostinných miestach, znášali telesné ťažkosti a dokonca keď na nich dopadli ťažké a bolestivé choroby, znášali ich s radosťou. Tieto veci pre nich nič neznamenali kvôli duchovnej sladkosti, ktorou boli sýtené ich duše….…...