„Keď sa človek v duchu zamýšľa nad týmito a podobnými vecami, stáva sa ako opitý nemiešaným vínom a zabúda na seba. Ale potom, keď sa znova preberie, žasne, že počas celej tej cesty po púšti a po stretnutí so svätými sa jeho myseľ nestretla vôbec s ničím škodlivým. Zdá sa mu, že v tom čase bol skutočne s……...
„Niektorí z nich dostali pomoc od vtáka. ,Hľa,‘ povedal jeden, ‘za posledných šesťdesiat rokov som dostával od tohto vtáka polovicu bochníka.‘ Niektorí boli živení nejakým stromom alebo datľovníkom, rôznymi nadprirodzenými spôsobmi, ako sami svedčia, myslím biskupa, ktorý činil pokánie na púšti (sv. Pavol Pustovník): ,Teraz som na púšti štyridsaťdeväť rokov a Boh mi daroval život prostredníctvom tejto……...
„A aký spôsob života viedli títo svätí muži na týchto miestach? Žili v tele alebo snáď ich život presahoval život z mäsa a krvi? Stali sa zbabelými v srdci v pustatine púšte? Vyprchala sila ich vytrvalosti za ten dlhý čas; zoslablo ich telo počas tých mnohých rokov kvôli nedostatku potrieb, ktoré si vyžaduje prirodzenosť? Ako sa v……...
„Keď v srdci premýšľa o týchto a podobných myšlienkach, je plný úžasu. Posiela svoju myseľ na duchovný voz, núti ho, aby nabral krídla a premýšľal o svätých otcoch všetkých generácií, o dedičstve, ktorej disciplínu vlastní: ako každý z nich rôznymi spôsobmi dosiahol toto pestovanie ducha a ako opustili obývaný svet a samotné ľudstvo a vymanili sa z rozptýlenia……...
„Ale ak si človek želá dopriať svojmu telu trochu odpočinku, nech sa zastaví a posadí sa tvárou k východu. Kým však sedí, nemal by dovoliť, aby bola jeho myseľ nečinná, ale mal by premýšľať a uvažovať o veľkosti tejto disciplíny: o tom, z čoho pozostáva a aká namáhavá je jej práca; na to, aká veľká je jej……...
„Potešenie v týchto rozmanitých veciach a im podobným, pomáha stráviť celé dlhé hodiny noci bez malomyseľnosti. Ich duše prekvitajú, radujú sa a zabúdajú na odev z tela, utkaný z vášní, ktorým sú zahalení. Z rozkoše a poskočenia sŕdc si ani nespomenú na spánok, lebo si myslia, že už odložili telo alebo už dosiahli stav, ktorý bude po vzkriesení….…...
„Ani státie, ani jednoduchá psalmódia úplne netvoria mníšske bdenie. Jeden strávi v psalmódii celú noc; iný trávi noc v pokání, výčitkách a prosbách; iný v plači, slzách a náreku nad svojimi hriechmi. O jednom z našich otcov je napísané, že štyridsať rokov sa jeho modlitba skladala z jediného výroku: ,Ja ako človek som zhrešil; ale ty, ako……...
„Ak ti počas liturgie bdenia napadne myšlienka a pošepká ti ,Ponáhľaj sa trochu, tvoje dielo sa násobí‘, a ty sa od nej rýchlo oslobodíš, neklaď na seba žiadne pravidlo. Ak ťa však táto myšlienka neprestáva znepokojovať, okamžite sa vráť k poslednému ,Sláva…‘ alebo k ľubovoľne zvolenému a s porozumením opakovane spievaj každý verš, ktorý má charakter modlitby. A ak……...
„Je na nás, aby sme našu bohoslužbu dodržiavali úplne slobodnú od každej detskej a znepokojujúcej myšlienky. Ak vidíme, že je málo času a úsvit nás zastihne skôr, než dokončíme liturgiu, vynechajme jedno ,Sláva… ‘ (zo Žaltára) s rozvahou, alebo aj dve, z toho, čo je zvyčajné pravidlo, aby sme nedali miesto nepokojom, ktoré kazia sladkú chuť našej……...
Svätý Izák Sýrsky v prvých odsekoch sedemdesiatej piatej homílie hovorí o dôležitosti prípravy na bdenie. Podobná príprava by mala mať pevné miesto pred vykonaním každej časti nášho modlitbového pravidla. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Keď túžime po audiencii pred pozemským kráľom, pripravujeme sa na to so zvláštnou starostlivosťou. Snažíme sa upokojiť emócie srdca pre správny tón konverzácie, aby naše vzrušenie……...
„Keď túžiš stáť v bohoslužbe svojho bdenia s Bohom ako pomocníkom, konaj, ako ti poviem. Ohni svoje kolená, ako je zvykom, znovu vstaň, ale nezačni okamžite svoju bohoslužbu. Keď si sa pomodlil a označil krížom svoje srdce a údy, stoj určitý čas v tichosti, kým sa tvoje zmysly neutíšia a myšlienky nezamĺknu. Potom zdvihni svoj vnútorný zrak k Pánovi a pros ho so zranenou dušou,……...
Aj sedemdesiata piata homília svätého Izáka Sýrskeho má skôr praktický charakter, aj keď ponúka mnoho vzácnych duchovných poučení. Jej témou je nočné bdenie. Svätý Izák Sýrsky viackrát vyzdvihol hodnotu tejto asketickej disciplíny vo svojom diele. V tejto homílii dáva praktický návod na rôzne spôsoby uskutočnenia bdenia a prečo mu dať prednosť pred ostatnými disciplínami. Hovorí o veciach, ktoré by mali……...
„Je nemožné, aby sme boli mŕtvi pre svet, kým sme ešte vo svete, pokiaľ sa naše myslenie teší z pohodlia a svet prostredníctvom svojich vecí leží pred našimi zmyslami a prostredníctvom pocitov obnovuje naše spomienky a prebúdza telo k túžbe prostredníctvom blízkosti k veciam, využívajúc zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Smrť duše pre svet spočíva v……...
„Naša duša nemôže prinášať duchovné ovocie, pokiaľ srdce nie je mŕtve pre svet. Lebo Otec pozdvihuje božským videním počas všetkých vekov dušu, ktorá zomrela Kristovou smrťou. A tak, ak nezomrieš svetu, duchovný Adam sa v tebe neoživí. Lebo keď človek skrze túto duchovnú obetu odumrie všetkým záležitostiam tohto sveta a zverí svoj život životu, ktorý bude po……...
„Kríž je bránou k tajomstvám. Cez túto bránu myseľ vniká do poznania nebeských tajomstiev. Poznanie kríža je ukryté v utrpení kríža. A čím väčšia je naša účasť na jeho utrpení, tým väčšie vnímanie získavame skrze kríž. Apoštol hovorí: ,Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha‘ (2 Kor 1, 5)….…...
„Prečo sa trápiš v dome, ktorý ti nepatrí? Pohľad na mŕtveho nech je pre teba učiteľom tvojho odchodu z tohto sveta. Prečo navršuješ svoje imanie? Chop sa svojho života skôr, než tvoje svetlo stmavne a ty hľadáš pomoc a nenachádzaš ju. Tento život ti bol daný na pokánie; nepremárni ho márnymi vecami.“ Mnohé naše aktivity sú motivované túžbou……...
Sedemdesiata štvrtá homília pokračuje pripomenutím ďalších dvoch duchovných zákonitostí, ktorým sa už svätý Izák Sýrsky detailne zaoberal. V prvej hovorí: „Ten, kto má súcit s postihnutými, je ako človek, ktorý má obhajcu na súde.“ Svätý Izák Sýrsky je veľkým apoštolom milosrdenstva. Pripomína, že milosrdenstvo človeka pripodobňuje Bohu a rýchlo ho prináša pred bránu neba. Božia prozreteľnosť ho zahŕňa……...
„Ako človek, ktorý pije víno a opije sa v deň smútku, zabudne na všetky bolesti svojho smútku, tak človek, ktorý je v tomto svete (ktorý je domom nárekov) opitý láskou Božou, zabudne na všetky svoje bolesti a utrpenia a stane sa necitlivým voči všetkým hriešnym vášňam vďaka svojej opitosti. Jeho srdce je upevnené nádejou v Boha, jeho……...
„Človek, ktorý nosí drahocennú perlu a cestuje po ceste zamorenej zbojníkmi a preslávenej mnohými zločinmi, má neustály strach z prepadnutia. Rovnako človek, ktorý nesie perlu čistoty a putuje svetom po cestách svojich nepriateľov, nemá nádej na bezpečie pred zlodejmi a lupičmi, kým sa nedostane do hrobu, čo je krajina istoty. Je možné, že človek, ktorý nosí perlu……...
„Ako ovca, ktorá opúšťa svoj ovčinec a túla sa sem a tam, aby sa pásla, stojí vedľa brlohu vlkov, taký je aj mních, ktorý sa oddeľuje od zhromaždenia svojich spoločníkov v mene nájdenia tichého a osamoteného príbytku; pri prechádzaní mestami sa približuje k divom divadiel a zostáva s tými, s ktorými sa stretáva.“ Svätý Izák Sýrsky……...
„Ako človek, ktorý ponúka veľký dar kráľovi, získava jeho priazeň, tak je to aj s mužom, ktorého modlitbu sprevádzajú slzy, pretože Boh, veľký Kráľ vekov, dovoľuje každé rozhodnutie o jeho hriechoch a všetkých previneniach prejsť do zabudnutia a ukazuje mu milostivú tvár.“ Aké je jednoduché obsiahnuť dar Božieho odpustenia. Napriek tomu vnímame jestvovanie akéhosi odporu v srdci,……...
„Tak to bude dovtedy, kým nespoznáme samých seba, nepokoríme sa a nespoznáme svoje hriechy (lebo ak nevnímame svoje hriechy, nemôžeme byť napravení); potom napokon, keď sme utrpeli mnohé súženia, urobíme spoveď, ktorá nám neprinesie žiaden úžitok ani žiadnu útechu. Ale to, aby človek vnímal svoje hriechy, je dar od Boha, ktorý zostupuje do jeho myslenia, keď Boh……...
„Pretože sme zhromaždili priestupky bez toho, aby sme sa vrátili k dobrému smeru, sme vzatí z rúk Božieho milosrdenstva a odovzdaní do rúk spravodlivosti Sudcu všetkých a je daný príkaz, aby sme boli natiahnutí pred palicu skúšok, aby sa náš trest stal ľahkým. Ak sa však v tej chvíli, keď sa k nám blíži Sudca, ponížime, spomenieme si……...
„Ak sa ľudia, ktorí sú vydaní do rúk sudcov, aby boli potrestaní za svoju bezbožnosť, pokoria a hneď vyznajú svoju neprávosť, ich trest sa zníži a len s miernymi utrpeniami budú prepustení. Ale ak sú medzi nimi takí zlí a tvrdošijní, že sa odmietajú priznať, sú bičovaní a nakoniec sa po mnohých mukách priznajú nedobrovoľne. A keďže ich……...
V ďalšom odseku sedemdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky sa dotýka dvoch častých skúseností, ktoré človek síce nadobúda v duchovnom zápase, ale zabúda ich pre seba zhrnúť spôsobom, ktorý by sa stal pre neho pomocou pri budúcom zápase. Svätý Izák Sýrsky to robí pre náš úžitok. Najprv hovorí: „Ako nemôže zostať bez ujmy človek, ktorý šetrí svojho nepriateľa……...