10. Ak sa váš intelekt oslobodí od všetkých svojich nepriateľov a dosiahne odpočinok sabatu, žije v inom veku, v novom veku, v ktorom uvažuje o veciach nových a nerozpadajúcich sa. Lebo „kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly“ (Mt 24:28). Svätý Izaiáš Pustovník hovorí o ďalšom ovocí, ktoré prichádza s očisteným nous. Oslobodenie od nepriateľov, teda vášní,……...
9. Aj vaša myseľ je oslobodená, je odstránená priepasť medzi ňou a Bohom Toto poučenie zreteľne odhaľuje, čo svätí otcovia mysleli pod pojmami myseľ a intelekt. Nemali na mysli tú rozumovú časť duše, ktorá dosahuje poznanie v zmysle logického myslenia. Mysleli tým nous, teda duchovný zrak človeka, schopnosť poznávať Boha bez sprostredkujúcich obrazov či pojmov. Je veľký rozdiel……...
8 Ak je vaša myseľ oslobodená od všetkej nádeje vo viditeľných veciach, je to znamenie, že hriech vo vás zomrel. Svätý Izaiáš Pustovník nepriamo zdôrazňuje to, čo hovoria všetci svätí učitelia duchovného života. Tým je odpútanie sa od sveta. Pod svetom sa myslí nielen všetko, čo prichádza do duše z vonkajšieho sveta, ale aj čo vychádza zo……...
7. Mních by si mal zavrieť všetky brány svojej duše, teda zmyslov, aby sa nedal zlákať. Keď intelekt vidí, že ho nič neovláda, pripravuje sa na nesmrteľnosť, zhromaždí svoje zmysly a sformuje ich do jedného tela. Svätí asketici si uvedomovali silu impulzov zo sveta, ktoré prijímame skrze zmysly. Každý takýto impulz je mysľou spracovaný do obrazu……...
6 Ak vaše srdce pocíti prirodzenú nenávisť k hriechu, porazilo príčiny hriechu a oslobodilo sa od nich. Majte na pamäti pekelné muky: ale vedzte, že váš Pomocník je na dosah. Nerobte nič, čo by ho zarmútilo, ale povedzte mu so slzami: „Buď milostivý a vysloboď ma, Pane, lebo bez tvojej pomoci nemôžem ujsť z rúk svojich nepriateľov.“……...
5 Keď myseľ počuje tieto slová uistenia, smelo hovorí svojim nepriateľom: „Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie“ (Iz 50, 8 – 9)….…...
4 Ak Boh vidí, že sa mu myseľ úplne podriadila a vkladá svoju nádej iba v neho, posilňuje ju slovami: „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael!“ (Iz 41, 14) a: „„Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez……...
3 Stojme pevne v bázni Božej, dôsledne praktizujme čnosti a nedajme svojmu svedomiu dôvod na zakolísanie. V bázni Božej sústreďme svoju pozornosť na seba, kým naše svedomie nedosiahne slobodu. Potom medzi ním a nami vznikne spojenie a stane sa naším strážcom, ktorý nám ukáže každú vec, ktorú musíme vykoreniť. Ale ak neposlúchneme svoje svedomie, opustí nás a padneme do……...
2 Ak zistíte, že nenávidíte svojich blížnych a odolávate tejto nenávisti a vidíte, že slabne a sťahuje sa, neradujte sa vo svojom srdci; lebo toto stiahnutie je trikom zlých duchov. Pripravujú druhý útok horší ako prvý; opustili svoje jednotky za mestom a prikázali im tam zostať. Ak na nich vyjdete a zaútočíte, utečú pred vami v slabosti….…...
1 Medzi vášňami je hnev intelektu a tento hnev je v súlade s prirodzenosťou. Bez hnevu človek nemôže dosiahnuť čistotu: musí sa hnevať na všetko, čo do neho zasial nepriateľ. Keď Jób pocítil tento hnev, znevažoval svojich nepriateľov a nazýval ich „hanebnými mužmi bez povesti, bez všetkého dobrého, ktorých by som nepovažoval za hodných žiť so psami,……...
Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nous“. Pôvodne nous bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich nous bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou. Svätí……...
3. Abba Poimen povedal o abbovi Jánovi Krátkom, že keď prosil Boha, vášne od neho utiekli a stal sa slobodným od úzkosti. Tak išiel k starcovi a povedal: „Nachádzam sa v pokoji a nie je vo mne žiaden zápas.“ Starec mu povedal: „Choď a pros Boha, aby sa zápas k tebe vrátil, pretože skrze neho duša robí pokrok.“ A tak abba Ján o to prosil Boha……...
2. Brat sa spýtal starca: „Svetskí ľudia zanedbávajú postenie; opovrhujú modlitbou; chránia sa bdenia; jedia každý druh jedla; napĺňajú svoje túžby vo svojich vzťahoch navzájom; hryzú sa a strávia väčšinu dňa prísahami, ktoré hneď porušujú. Ako potom, napriek tomu všetkému nepadajú, ani nehovoria, že zhrešili, ani nie sú vylúčení od Božského prijímania? My mnísi sme vždy pohltení pôstami,……...
1. Brat, ktorý bol sužovaný démonmi, išiel k starcovi a vyznal mu všetky pokušenia, ktoré ho napádali. Starec mu povedal: „Brat môj, nenechaj tieto pokušenia, aby ťa prestrašili, pretože v miere, v ktorej nepriatelia vidia dušu vystupovať a rozprávať sa s Bohom, sú zarmútení a roztápajú sa od závisti. Nie je možné pre Boha a jeho anjelov nebyť prítomnými, keď pokúšaný človek hľadá pomocnú ruku….…...
Hovorí sa, že Boh dovoľuje démonom, aby na nás útočili, z piatich dôvodov: prvým je, aby sme rozlišovali medzi čnosťou a vášňou skrze zápas; druhým je, aby sme nadobudli čnosť námahou a bojom, a tak ju s istotou vlastnili; tretím je, aby sme o sebe vysoko nezmýšľali, keď urobíme pokrok, ale naučili sa byť pokornými; štvrtým je, aby sme úplne nenávideli vášeň potom,……...
Kedykoľvek sa rozhodneš začať nejaké dobré dielo, najprv sa priprav na pokušenia, ktoré na teba prídu, a nepochybuj o pravde. Pretože je zvykom nepriateľa, kedykoľvek vidí človeka s horúcou vierou začať niečo dobré, konfrontovať ho s rôznymi ťažkými pokušeniami, aby ho vyľakal, schladil jeho dobrý úmysel a obral ho o zápal uskutočniť dobré dielo, ktoré sa páči Bohu. Slová svätého Izáka Sýrskeho……...
Brat by mal strážiť svoje srdce a zmysly s veľkou starostlivosťou, pretože kým žijeme v tomto živote, sme v neustálej vojne a nepriateľ zúri voči všetkým, ktorí zápasia, obchádza dookola a ako hovorí Písmo, hľadá, koho by zožral[1]. Musí teda tomuto nepriateľovi klásť silný odpor a volať na Boha ako na svojho spojenca. Čo sa týka toho, kto urobil kompromisy so svojimi vášňami, ako……...
3. Starec povedal: „Ó, človeče, ak si praješ žiť podľa Božieho zákona, spoznáš, že sám Zákonodarca je tvojím pomocníkom; ale keď sa slobodne rozhodneš k neposlušnosti voči prikázaniam, spoznáš, že diabol bude iba urýchľovať tvoj pád.“ V inom prípade ten istý starec povedal: „Konaj s dobrým úmyslom, a tak prijmeš silu od Boha.“ Duchovná zákonitosť, ktorá je skrytá v tomto poučení……...
2. Starec rozprával o istom egyptskom mníchovi, ktorý raz kráčal po ceste. Keď sa zotmelo, kvôli chladu vošiel do hrobu uložiť sa na spánok. V tom momente dvaja démoni prechádzali okolo a jeden povedal druhému: Vidíš tú odvahu mnícha, ktorý spí v hrobe? Poďme ho otravovať.“ „Prečo by sme ho mali otravovať?“ odpovedal druhý. „On je predsa náš, lebo robí, čo……...
1. Jeden z otcov spomínal, že raz žil usilovný mních, ktorý bol veľmi pozorný vo svojej práci. Stalo sa však, že na krátky čas zanedbal svoje duchovné povinnosti. Ale rýchlo si uvedomil svoju chybu, pokarhal sa a povedal: „Moja duša, ako dlho budeš zanedbávať svoju spásu a nemyslieť na spravodlivý Boží súd, aby azda koniec neprišiel v čase nedbanlivosti, čo by……...
Démoni vedú zúrivú vojnu proti tomu, kto zápasí zo všetkých síl, no nezaujímajú sa o nedbanlivého, pretože im vo všetkom prikyvuje; tí, ktorí chcú dobro, nájdu v Bohu svojho spojenca. Kto dovoľuje zápasy pre náš duchovný prospech?… Membership Required You must be a member to access this content.View Membership LevelsAlready a member? Log in here...
Nech tí, ktorí prvýkrát prichádzajú k tajomstvu nábožnosti[1], sú privedení diakonom pred biskupa alebo kňazov. Nech biskup alebo kňazi starostlivo preveria dôvod, ktorý ich priviedol k Pánovmu slovu; nech tí, ktorí ich priviedli, všetko potvrdia a vydajú o nich vlastné svedectvo. Nech sa detailne preskúma spôsob ich života a nech sa zistí, či sú otroci, alebo slobodní. Ak nejaký z kandidátov je otrokom,……...
Vo všetkých cenobistkých monastieroch v Egypte a po celom Východe sú dodržiavané tieto kánonické inštrukcie: Ten, ktorý si praje byť mníchom, nie je prijatý do vnútra monastiera, dokiaľ neukáže, že má skutočnú túžbu po Bohu, správnu mieru pokory a znášania utrpenia s čo najväčšou trpezlivosťou. Keď bol vyskúšaný v týchto oblastiach, kandidát je prijatý medzi bratov s inštrukciou, že nemá mať žiadne……...
Môj brat, ak si praješ stať sa mníchom, najprv upevni vo svojej mysli myšlienku, že si už odišiel z tohto života a považuj tento svet a jeho slávu ako za zruinovaný svätostánok. Pretože ak sa nepripravíš takýmto spôsobom, nebudeš schopný žiť ako žijú mnísi a porážať vášne a svetské túžby, ktoré vedú do zatratenia. Ten, ktorý je pravdivý, hovorí: „Kto chce ísť……...
Svätý Pachomios sa neprestajne modlil, aby Božia vôľa mohla byť v ňom vykonaná. Po určitom čase, keď držal bdenie a modlil sa za to, zjavil sa mu Pánov anjel a povedal mu: „Božou vôľou pre teba je slúžiť mu a uzmierovať ľudskú rasu s Bohom. Odteraz prijmi k sebe tých, ktorí sa blížia k Bohu v pokání a raď im podľa pravidla, ktoré ti dám.“ Keď……...