Ďalšia sekcia päťdesiatej druhej homílie je venovaná druhému stupňu poznania. Svätý Izák Sýrsky učí: „Ale keď poznanie sa zriekne prvého stupňa a obráti k hlbšiemu uvažovaniu a k láske k duši, potom praktizuje skôr spomenuté dobré skutky s pomocou pochopenia duše, so spoluprácou zmyslov tela a vo svetle prirodzenosti duše. Tieto skutky sú: postenie, modlitba, milosrdenstvo, čítanie Svätého písma, život čností, zápas……...
Svätý Izák Sýrsky charakterizuje prvý stupeň poznania pýchou, ktorá nadúva človeka. Kráča v temnote a hodnotí všetko porovnávaním vecí tohto sveta, pretože nepozná od nich nič lepšie. Koná podľa štandardov zeme a tela, spolieha sa výlučne na svoje diela a mysľou nikdy nevstúpi do duchovnej oblasti, ktorá je pre neho nedostupná. Tomuto stavu spôsobeného prirodzeným poznaním dáva ako protiklad život……...
Pri štúdiu učenia svätého Izáka Sýrskeho sa nemožno ubrániť dojmu, že ponúka odpoveď na mnohé otázky, ktoré sužujú súčasného človeka. Odhaľuje nám príčiny zla, ktoré intenzívne vnímame v každodennom živote. Aj ďalšia časť štyridsiatej druhej homílie ponúka jednu z týchto odpovedí. „Strom poznania dobra a zla, strom, ktorý vykoreňuje lásku, je zasadený v tomto poznaní. Vyšetruje chvíľkové pády druhých ľudí……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí o znakoch prvého stupňa poznania: „Tento stupeň poznania predpokladá, že všetky veci sú tu sami od seba ako tí ľudia, ktorí vyhlasujú, že nejestvuje žiadna božská prozreteľnosť vo viditeľných veciach. Toto však nemôže byť bez neustálej starostlivosti a strachu o telo. Preto je obeťou malomyseľnosti, smútku, beznádeje, strachu z démonov, chvenia sa pred ľuďmi a pri zmienkach……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v opise prvého a najnižšieho stupňa poznania, ktorý je limitovaný zmyslami. „Miera poznania nepredpokladá jestvovanie žiadnej noetickej moci a skrytého kormidelníka v človeku ani žiadnu božskú starostlivosť, ktorá sa o neho zaujíma a chráni ho. Neberie do úvahy Božiu vládu prozreteľnosti; ale naopak, každú dobrú vec v človeku pripisuje jeho usilovnosti a zručnosti; uniká od toho, čo ho zraňuje a s……...
Po rozsiahlejšom úvode svätý Izák Sýrsky pristupuje k podrobnejšiemu vysvetleniu troch stupňov poznania. Začína charakteristikou toho najnižšieho: „Keď poznanie lipne k láske k telu, zhromažďuje si tieto zásoby: bohatstvo, márnomyseľnosť, poctu, skrášľovanie, odpočinok tela, rôzne prostriedky na ochranu telesnej prirodzenosti od ťažkostí; horlivosť v intelektuálnej múdrosti, ktorá je potrebná pre vládu nad svetom a z ktorej sa rinú novoty vynálezov, umenia, vedy,……...
Keď svätý Izák Sýrsky rozpráva o rôznych stupňoch poznania, tak si dáva záležať, aby ho čitateľ správne pochopil. Zdôrazňuje, že poznanie je len jedno, ale v závislosti na spôsobe života môže sa stať hrubým alebo dosiahnuť prenikavú jasnosť a ostrosť. Tento výstup alebo zostup poznania sa odohráva na troch úrovniach, ktorými sú telo, duša a duch. Je dôležité uvedomiť si túto……...
Svätý Izák Sýrsky v odpovedi na otázku svojho učeníka načrtáva rôzne úrovne poznania. Nakoniec sa dotýka toho najvyššieho, ktorý je Božím darom pre človeka. „Spôsob života vlastný viere je viac vznešený než dielo čnosti a to nie je práca, ale dokonalý odpočinok, útecha, slová v srdci a to je dosiahnuté uvažovaním duše. Všetky tieto udivujúce spôsoby duchovnej disciplíny, ktorých praktizovanie……...
Zjednotenie prirodzeného poznania s vierou pomáha duši vystúpiť vyššie v duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky opisuje tento rast slovami: „Toto sú diela spravodlivosti: pôst, almužny, bdenia, svätosť a ostatné z takých diel, ktoré sú vykonané s telom. Láska k blížnemu, pokora srdca, odpúšťanie tým, ktorí sa voči nám previnili, pamätanie na dobré veci, skúmanie tajomstiev ukrytých vo Svätom písme, zaoberanie mysle s dobrými……...
Prirodzené poznanie, ktoré je sprostredkované zmyslami, je pre nás veľkým a nevyhnutným darom. Svätý Izák Sýrsky však upozorňuje, že toto predstavuje len prvý schodík, po ktorom máme vystúpiť k vyššiemu poznaniu, ktoré prichádza skrze vieru. „Poznanie je zdokonalené vierou a nadobúda schopnosť vystúpiť do výšky, aby prijalo to, čo je väčšie než každé vnímanie a uvidelo žiaru Toho, ktorý je……...
Pred detailným vysvetlením troch druhov poznania, svätý Izák Sýrsky odpovedá na otázku učeníka. „Otázka: Ku komu možno pripodobniť človeka, ktorý sa stal hodný ochutnať sladkosť viery, ale potom sa znovu obrátil k neduchovnému poznaniu? Odpoveď: Podobá sa človeku, ktorý našiel perlu nesmiernej ceny a vymení ju za medenú mincu, podobá sa človeku, ktorý opustil hojnú slobodu a vrátil sa……...
V päťdesiatej druhej homílii svätý Izák Sýrsky hovorí o troch druhoch poznania. V pomerne rozsiahlom úvode si dáva záležať, aby poukázal na obmedzenosť prirodzeného poznania, ktoré je sprostredkované zmyslami. Svoje učenie zhŕňa týmito slovami: „Vidíš chabosť moci poznania a silu moci viery? Poznanie zabraňuje svojim učeníkom zmocniť sa všetkého, čo je neznáme prirodzenosti. Ale pozri sa na moc viery a čo……...
Svätý Izák Sýrsky poukazuje na skutočnosť, že pokušenie Adama a Evy zmocniť sa poznania dobra a zla, je neustále prítomné. Kto sa usiluje o takéto poznanie mimo vzťah s Bohom, pomerne rýchlo spozná jeho limity a bude naplnený strachom, pretože skôr či neskôr bude konfrontovaný s niečím, čomu nerozumie, čo nemôže mať pod kontrolou, čo ho doslova ohromuje. Poukazuje na tragédie, ktoré často……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Poznanie vždy hľadá prostriedky, aby ochránilo to, čo nadobudlo. Ale čo hovorí viera? ,Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia‘ (Ž 127, 1). Človek, ktorý nachádza útočisko vo viere, nikdy nie je zviazaný prostriedkami a zákonmi. Poznanie všade spieva chvály strachu….…...
Viera prekračuje hranice, za ktoré sa prirodzené poznanie zdráha vstúpiť. Svätý Izák Sýrsky to rozvádza v ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie: „Vidíš, ako viera trasie základmi poznania, ktoré sa preukázalo márne vo všetkých svojich ohľadoch a zákonoch? Vidíš, ako poznanie je zviazané s obmedzeniami prirodzenosti? Vidíš, ako viera prekračuje prirodzenosť v kráčaní po chodníkoch svojho putovania? Spôsoby a prostriedky poznania vládli……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje uvažovaním o poznaní tohto sveta a o jeho limitoch. „Ale poznanie nemôže urobiť nič bez matérie. Poznanie nemá odvahu pokúsiť sa o niečo, čo nebolo dané prirodzenosti. Napríklad tekutá prirodzenosť vody nemôže byť oporou tela pri kráčaní; tiež človek sa popáli, keď príde príliš blízko ohňa; a ktokoľvek to hrubo ignoruje, uvádza sa do zániku. Poznanie……...
V ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky pripomína, že viera dáva človeku schopnosť opustiť hranice, ktoré sú neprekonateľné pre prirodzené poznanie. Stáva sa skutočne slobodným a úzkosti sveta, ktoré trápia mnohých, nad ním strácajú moc. „Strach sprevádza poznanie; ale istota sprevádza vieru. Čím viac človek putuje po chodníčkoch poznania, tým viac je spútaný strachom a nemôže byť……...
Svätý Izák Sýrsky naznačuje nevyhnutnosť svetla viery, teda poznania, ktoré prichádza ako dar zhora. Nemožno však povedať, že by pohŕdal prirodzeným poznaním. Pripomína len, že toto poznanie je obmedzené a často odporuje i pravde, ak mu chýbajú prostriedky na jej spoznanie. Je aj našou osobnou skúsenosťou, že často sa zdráhame prijať nejakú pravdu len preto, že nemáme dostatok informácií……...
Poznanie, ktoré prináša náš intelekt, má svoje limity. Je ohraničené spracovaním impulzov, ktoré sme prijali našimi zmyslami. Svetlo viery však búra tieto limity. Svätý Izák Sýrsky to predkladá ako ďalší znak vyšších stupňov poznania. Náš Spasiteľ tiež poukázal na tento znak. Keď k nemu pristúpil otec, ktorý prosil o uzdravenie svojho posadnutého syna, tak počul tieto slová: „Všetko……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že duchovný život nás otvára pre vyššie poznanie. Rozoznáva tri stupne alebo úrovne tohto poznania. Človek, ktorý urobil pevné rozhodnutie pre život v Bohu a usiluje sa o napĺňanie evanjeliových prikázaní, pomaly sa stále viac otvára pre poznanie zhora, ktoré svätý Izák Sýrsky nazýva „noetickou silou duše“ alebo „svetlom viery“. Aj keď v úvode päťdesiatej druhej homílie……...
„Duša, ktorá sa raz a navždy odovzdala Bohu vo viere a prijala tak skúsenosť a chuť jeho pomoci, neprijme znovu vlastnú myšlienku, ale radšej je stíšená v úžase a v tichu a nemá silu vrátiť sa k cestám a spôsobom vlastného poznania. A to z obavy, aby nebola zbavená Božej prozreteľnosti, ktorá tajne pokrýva jej potreby, neprestajne sa k nej vinie. Pre dušu by bolo bláznivé predpokladať, že je……...
Svätý Izák Sýrsky sa v päťdesiatej druhej homílii venuje trom stupňom poznania a ako poznanie tohto sveta vo svojich prostriedkoch stojí v protiklade voči jednoduchosti viery. Jeho učenie je pre nás užitočným kľúčom pre pochopenie nielen jeho homílií, ale aj diel ostatných svätých asketikov. No hlavným požehnaním je spoznanie ďalších zákonitostí duchovného života, ktoré vedú k rýchlemu rastu v kresťanskej dokonalosti. ……...
Záverečné odstavce päťdesiatej prvej homílie sú oslavou veľkého Božieho milosrdenstva. Svätý Izák Sýrsky sa pokúša sprostredkovať niečo z úžasu, ktorým je naplnená jeho duša. Zároveň však cítime, že sám narazil na limity ľudských slov, aj keď spomedzi mystikov dokázal najlepšie priblížiť niečo zo svojej skúsenosti. Je však vedomý, že poznanie Boha sa nemôže dávať na tú istú úroveň……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Boj sa Boha kvôli jeho láske a nie kvôli reputácii strohosti, ktorá mu bola pripísaná. Miluj ho ako ho máš milovať; nie iba preto, čo ti dá v budúcnosti, ale tiež preto, čo si prijal. Kto mu môže odplatiť za tento svet, ktorý pre nás stvoril? Akú splátku môžeme nájsť v našich dielach? Kto ho……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o Božom milosrdenstvo varovaním, že je hriechom si myslieť, že Boh by sa mohol stať nemilosrdným. Hovorí: „Boh nenadobúda niečo, čo nemá alebo nestráca či nenahrádza to, čo má, ako to robia stvorené bytia.“ Toto varovanie je určené tým, ktorí očakávajú od Boha skutky spravodlivosti podľa vlastnej predstavy. Toto varovanie je na mieste,……...