V súčasnosti stretneme mnohých, ktorí odmietajú akúkoľvek askézu spojenú so životom viery. Pôst, odriekanie rôzneho druhu, zápas o čnosti, to všetko vnímajú ako duchovné nástroje dávnej minulosti, ktoré sú nepotrebné pre človeka moderného veku. Pyšne si namýšľajú, že sú osvietení natoľko, že sa nepotrebujú podriadiť duchovným zákonitostiam, ktoré rešpektovali svätí. Tento postoj sa však neviaže iba k súčasnej dobe, aj……...
Šesťdesiata prvá homília patrí medzi tie najkratšie, predsa však prináša dôležité poučenia. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje dôvody, prečo Boh dovoľuje pokušeniam padnúť na tých, ktorí ho milujú. Odpovedá tým na mnohé otázky spravodlivých, ktoré kladú v čase životných ťažkostí a problémov. Bolo by užitočné vložiť si hlboko do srdca predkladané duchovné zákonitosti, aby sme v čase skúšky nepodľahli malomyseľnosti. ……...
„Boh vie, že dve radosti nemôžu súčasne prebývať v jednom človekovi; a pretože je nemožné pre tých, ktorí žijú v telesnej pohodlnosti, pevne sa držať jeho lásky, bráni svojich služobníkov pred pohodlím a rozkošami. Nech Kristus, náš Spasiteľ, ktorého láska víťazí nad každou telesnou smrťou, zjaví na nás moc svojej lásky. Amen.“ Svätý Izák Sýrsky v záverečných slovách homílie zhŕňa poučenia……...
Šesťdesiata homília svätého Izáka Sýrskeho je plná výziev a núti človeka prehodnotiť jeho chápanie utrpenia. Svätý Izák Sýrsky hovorí o tomto tajomstve jasnými slovami. Nemôžeme si ich vyložiť spôsobom, ktorý by otupil ich ostrosť a ponúkol nám ľahšiu cestu životom, než je cesta kríža. Nezabúda však pripomenúť, že utrpenie nemáme prijímať pasívnym spôsobom, plní rezignácie, ktorej chýba nádej. Utrpenie máme……...
„Je Božou vôľou, aby tí, ktorí sa k nemu približujú, žili uprostred ťažkostí, zahanbení a ponížení ako v duši tak aj na tele. Niektorí z nich zotrvávajú v dobrovoľných trápeniach, iní namáhavo zápasia s vášňami; niektorí znášajú trpké telesné choroby, iní zas rôzne biedy s prenasledovaním od ľudí; v nebezpečenstve od vášní; v nebezpečenstve od démonov, v nebezpečenstve od choroby, v nebezpečenstve od chudoby. Niektorí sú prenasledovaní, iní……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že ťažkosti asketizmu sú nevyhnutným znakom duchovného života. Vedie nás k pohľadu na život svätých, aby sme si všimli ťažkosti ich života. „Jeden z tých, čo milujú Boha, povedal: ,Každý deň zomieram‘ (1 Kor 15, 31). Takto sú Boží synovia oddelení od zbytku ľudstva; žijú v súženiach, ale svet sa teší v luxuse a pohodlí. Pretože nie……...
„V tých, ktorí prežívajú svoj život v ľahkosti, prebýva duch diabla a nie Ducha. Boží Duch nie je potešený telesným pohodlím ani nepovažuje za prijateľný ľahký život. Diabol však je potešený životom v komforte podľa svedectva nášho Pána. Svätý Duch opúšťa ľahkosť, ako svätí otcovia povedali: ,Duch Boží neprebýva v tele milujúcom rozkoše.‘ Duch hľadá ľudí, ktorí sa zapierajú krotením tela……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v učení o ťažkostiach a skúškach a vedie nás k hlbšiemu porozumeniu. Poukazuje na tendenciu človeka hľadať ľahké cesty, ktoré by ho oslobodili od starostí a bolestí. Duch nás však nabáda, aby sme neopúšťali ťažkú cestu, aj keď vidíme mnohé iné cesty, ktoré nám pomáhajú dokončiť určenú vec s ľahkosťou. „Je to vôľou Ducha, pre tých, v ktorých prebýva, aby……...
Utrpenia a skúšky sprevádzajú ľudský život. Nie je možné sa im vyhnúť. Svätý Izák Sýrsky v šesťdesiatej homílii sa znovu dotýka tejto reality a učí nás pozerať sa na tieto momenty očami viery. Svätí pochopili, že utrpenia rôzneho druhu im boli veľmi nápomocné v raste v čnostiach a preniknutí do tajomstva Kristovho kríža. Utrpenie odhaľuje človeku plnosť jeho biedy a odkázanosť na Božiu pomoc……...
Svätý Izák Sýrsky ponúka dva príklady, kedy sa prejavila Božia starostlivosť bez toho, aby človek o to prosil. Uvažuj o tom, čo povedal požehnaný Ammon Bohu, keď sa vydal na cestu prijať požehnanie od svätého Antona Veľkého a zablúdil. Nepovedal: „Ó, Bože, vezmi ma tam, kde je Anton,“ hoci kvôli svojej blízkosti Bohu a nevyhnutnosti situácie toto mohol povedať; pretože……...
Po varovaní pred túžbou po mocných znameniach a zázrakoch uprostred našich skúšok, svätý Izák Sýrsky ponúka niekoľko príkladov reakcií svätých na zvláštne dary, ktorými boli obdarovaní. „Hľa, kvôli svojej čistote jeden zo svätých otcov dostal dar poznania; vedel, kto k nemu prichádza; ale starec prosil Boha, aby mu odobral tento dar a prosil aj druhých svätých mužov, aby sa……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje, že aj v čase skúšok a utrpení je potrebné uchovať si dôveru v Božiu prozreteľnosť. Inak sa môže stať, že naše prosby vyznejú ako drzé pokúšanie Boha. „Ten, kto bez nevyhnutnosti sa do toho pletie alebo prosí Boha s túžbou, aby zázraky a mocné znamenia vzišli z jeho rúk, je pokúšaný v mysli prešibaným démonom. Taký človek je chvastúňom……...
Putovanie po ceste k spáse je vždy sprevádzané ťažkosťami, skúškami a utrpením. Človek každý deň musí odolávať túžbam padnutej prirodzenosti, ktoré ho nútia vzdať sa cieľa cesty. Ponuka prchavej, ale okamžitej slasti, často dokáže oslabiť vnímanie večnej blaženosti, ktorá je ešte za horizontom cesty. Sú obdobia, kedy tieto pokušenia doliehajú na človeka s takou intenzitou, že sa môže cítiť bezmocný……...
Podtitul šesťdesiatej homílie znie: „Bez nevyhnutnosti by sme nemali túžiť ani prosiť o viditeľné znamenia uskutočnené na nás alebo našimi rukami.“ Aj táto homília je svedectvom, že svätý Izák Sýrsky sa dotýka všetkých detailov a hnutí, ktoré môžu nastať v duchovnom živote. Túžba po znameniach zhora, po viditeľnom a mocnom prejave Božej moci, sa často rodí v srdci človeka. Zvyčajne ide o dobrý……...
V závere päťdesiatej deviatej homílie svätý Izák Sýrsky zhŕňa svoje učenie o nevyhnutnosti skúšok počas našej cesty k spáse. Jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom povzbudzuje k odvahe nastúpiť túto jedinú možnú cestu k spáse. „Tí, ktorí vytrvajú uprostred pokušení, sú chránení prozreteľnosťou, aby padli do rúk démonov, zvlášť keď bozkávajú nohy bratov, zakrývajú ich chyby a skrývajú ich, akoby boli ich vlastné. Ktokoľvek si……...
„Božou cestou je každodenný kríž. Nikto nevystúpil do neba pohodlným spôsobom, pretože vieme, kde taká cesta vedie a ako končí. Boh chce, aby človek, ktorý sa mu odovzdá z celého srdca, bol bez obáv (to znamená bez obáv o pravde). Podľa toho spozná, že je pod Božou prozreteľnosťou, keď mu Boh neustále zosiela zármutky.“ Keď sme na pravidelnom formačnom……...
Svätý Izák Sýrsky nás nabáda, aby sme utrpenie chápali vo svetle Kristovho kríža. Jeho prijatím vstupujeme do utrpenia Krista, ktoré prináša spásu. Pre človeka, ktorý žije pre tento svet, je to bláznovstvom, no pre kresťana je to cesta k veľkosti. Svätý Izák Sýrsky to ešte viac upresňuje slovami: „Bez Kristovho daru človek sa sám nemôže stať hodným……...
Počas pastoračnej služby som sprevádzal mnohých, ktorí prešli hlbokým obrátením. Bolo zaujímavé v ich živote vnímať zákonitosť, ktorá sa prejavila síce v rôznych podobách, ale vo svojej podstate bola tou istou. Spomeniem iba jej prvé dve fázy: prvou bolo obrovské nadšenie a radosť a druhou, ktorá nasledovala, doslova záplava rôznych pokušení. Pre každého to bola veľmi nepríjemná zmena, ktorá vyvolala mnoho……...
Pre človeka nie je jednoduché prijať a vyrovnať sa s utrpením, ktoré v mnohých podobách vstupuje do života. Svätý Izák Sýrsky si dáva záležať, aby nás stále hlbšie uviedol do tohto tajomstva. Jeho poučenie je dôležité zvlášť v súčasnosti, keď sú mnohí ovplyvnení takzvaným evanjeliom prosperity, podľa ktorého spravodlivý môže očakávať hojné požehnania, a to i vo forme zdravia a blahobytu. Toto však nenájdeme……...
V ďalšom odstavci päťdesiatej deviatej homílie svätý Izák Sýrsky dáva dve poučenia. V prvom hovorí, že nemáme pokúšať Boha očakávaním pozemských dobrodení, ale máme všetku našu nádej nasmerovať k budúcim večným veciam. Druhé poučenie je venované tým, ktorí pokročili v čnostnom živote. Boh dovoľuje, aby podstúpili rôzne skúšky, ktoré majú ešte viac očistiť ich dobré úmysly, upevniť vieru a nádej. Pripomína……...
Svätý Izák Sýrsky pripomína Božiu prozreteľnosť, ktorá sa stará o nerozumné stvorenia, ako napríklad vtáky. Je preto nepredstaviteľné, aby zabudol na človeka a jeho potreby. Zhŕňa skúsenosť svätých, ktorá hovorí, že kto sa zoberá duchovnými vecami, má postarané o svoje telesné potreby bez toho, aby na to pomyslel. Boh sa o neho postará v miere jeho vytrvalosti a vážnosti jeho potreby. Bolo……...
Témou päťdesiatej deviatej homílie je láska k svetu. Je potrebné si pripomenúť, čo svätý Izák Sýrsky a ostatní svätí otcovia majú na mysli, keď hovoria o svete. Ide o všetky negatívne aspekty našej padnutej prirodzenosti, ktoré prichádzajú z nášho okolia a tiež z vášní, ktoré sídlia a vládnu v srdci človeka. Nasledovanie týchto impulzov odvracia človeka od Boha. Svätý Izák Sýrsky to zreteľne vyjadruje v úvode……...
Svätý Izák Sýrsky zakončuje krátku päťdesiatu ôsmu homíliu o správnom rozlišovaní jednoduchým súhrnom: „Dobrým zvykom človeka, ktorý túži po dobrých dielach so správnym rozlišovaním, je toto: namáhať sa neprestajne v modlitbe a cez modlitbu prijímať silu, ktorá napomáha v samotnom diele a tiež múdrosť, ktorá rozlišuje, čo je úprimné, od toho, čo je falošné. Dobro sa rozpoznáva skrze veľa modlitby, námahou……...
Dobré a vznešené túžby, ktoré sa zrodia v srdci, vyvolávajú nadšenie a priam ženú človeka k ich rýchlemu naplneniu. Svätý Izák Sýrsky však radí, aby sme najprv venovali nejaký čas modlitbe a posúdeniu týchto dobrých túžob, pretože niekedy neprichádzajú od Boha, ale sú klamom, ktorý nám ponúka diabol. Modlitba je však nevyhnutná aj z iného dôvodu. Do uskutočňovania dobrého diela môžeme vstúpiť so……...
Často sa stáva, že človek je vystavený impulzu, ktorý v ňom vzbudí vznešené túžby. Môže byť sprevádzaný veľkým nadšením a netrpezlivým hnutím, ktoré nabáda takmer okamžité naplnenie tejto túžby. Svätý Izák Sýrsky pre tieto momenty, ale i pre tie, ktoré sa neprejavujú až takou intenzívnou naliehavosťou, radí správne rozlišovanie, aby sme neboli oklamaní neviditeľným nepriateľom. Ponúka aj niekoľko praktických vecí,……...