„Ale ak si pevne chytený do slučky telesného poznania, nie je nevhodné pre mňa povedať, že by bolo ľahšie pre teba oslobodiť sa zo železných okov, než od tohto. Nikdy nebudeš ďaleko od pascí a pút klamu ani nikdy nebudeš mať stálu odvahu a dôveru pred Pánom; v každom momente budeš kráčať po ostrí meča a za žiadnych okolností neunikneš utrpeniu….…...
„Človek nemôže prijať duchovné poznanie, kým sa neobráti a nestane sa ako malé dieťa. Iba potom nadobudne skúsenosť toho potešenia, ktoré patrí nebeskému kráľovstvu. ,Nebeské kráľovstvo‘ podľa Písma znamená duchovnú božskú víziu. Toto nemôže byť nadobudnuté skrze prácu našich predstáv; môže byť ochutnané iba milosťou. Kým človek nie je očistený, nie je schopný o tom počuť, preto nikto to……...
„Dávaj si pozor, aby si si v žiadnom ohľade nemyslel, že človek prijíma iné duchovné poznanie iba skrze naše telesné spoznávanie. Hovorím ti, že nielen je nemožné prijať duchovné poznanie cez toto telesné spoznávanie, ale ani náznak tohto poznania nemôže byť prijatý tými, ktorí sa horlivo cvičia v telesnom poznávaní. A ak si nejaký z týchto ľudí praje priblížiť sa k poznaniu……...
„Pravda je uvedomenie si Boha, ktorú človek vníma v sebe prostriedkami vnímania duchovných zmyslov mysle. Tento rozkvet duchovného poznania je božská láska, ktorá povstáva z planúceho uvažovania objaveného duchom počas modlitby. Láska je ovocím modlitby, cez modlitbové božské videnie priťahuje myseľ dychtiaco k tomu, po čom túži, keď myseľ trpezlivo zotrváva v modlitbe bez únavy, či sa modlí viditeľným spôsobom zahŕňajúc……...
Ostrosť a jasnosť duchovného vnímania je darom zhora pre tých, ktorí sa pre neho pripravia asketickou námahou na očistenie mysle a srdca. Často sa stáva, že ľudia chcú preskočiť tento náročný proces prípravy a spoliehajú sa na schopnosť intelektu obsiahnuť pravdu. To však nevedie k cieľu, skôr k poblúdeniu. Svätý Izák Sýrsky opisuje ich počínanie nasledujúcim poučením. „Viete, moji bratia, že……...
V prvej sekcii šesťdesiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky zdôraznil dôležitosť čistoty pre nadobudnutie ostrosti a jasnosti duchovného vnímania. V závere poukazuje na prekážky, ktoré tomu môžu zabrániť. „Preto všetky tie spomenuté veci musia byť nevyhnutne vyhľadávané. A pretože je ťažké ich nájsť všetky v jednom človeku bez nejakej nedostatočnosti alebo poškvrnenia, väčšina ľudí nie je schopná obsiahnuť stupeň dokonalosti v duchovnom……...
„Stupeň toho, čo leží skryté v tvojom vnútri, spoznáš podľa rôznosti svojho uvažovania. Mám na mysli tie, ktoré máš neustále, nie tie, ktoré sú vzbudené nejakou okolnosťou a po určitom čase pominú. Nie je človeka, ktorý kým je v tele, nebol by navštívený vandrákom pôsobiacim dve zmeny – k dobru a zlu. Ak človek je horlivý, podľa prirodzenosti je navštívený zmenami……...
„Pokora rozlišovania je skutočným poznaním. Pravé poznanie je fontánou pokory.“ Aj toto poučenie vyžaduje, aby sme nad ním v uvažovaní strávili dostatočný čas. Potrebujeme si priznať, že si musíme osvojiť jazyk veľkých mystikov, aby sme plne pochopili ich posolstvo. Čím dlhšie však ostávame pri nohách týchto svätých učiteľov duchovného života, tým ľahšie budeme vstrebávať ich múdrosť. ……...
Evagrius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery, v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše, keď zachovávame prikázania“. Svätý Izák Sýrsky spája obe vysvetlenia do poučenia: „Pravá theoria je umŕtvenie srdca. Srdce……...
Intelektuálne vedomosti ešte neznamenajú, že človek aj žije duchovným životom. Jeden kňaz v prednáške opísal skúsenosť, ktorá to potvrdzuje. Prišiel za ním mladý pár. Chceli sa zosobášiť. Snúbenec však nebol veriaci, ale prejavil ochotu dať sa pokrstiť. Keď mu kňaz ponúkol niekoľko kníh, ktoré vysvetľovali základné pravdy viery, mladý muž ich odmietol so slovami, že on si už……...
Hovorí sa, že človek je slepý voči vlastným chybám. Nepochybujeme o pravdivosti tohto tvrdenia, pretože ho potvrdzuje naša každodenná skúsenosť. Každý hriešny zvyk, pokiaľ sa mu človek nastavia na odpor, má schopnosť úplne ovládnuť človeka do takej miery, že ho buď nevníma alebo ho považuje za črtu svojej prirodzenosti alebo dokonca ho považuje za niečo, čo je jeho……...
Pri riešení každého problému je dôležité najprv identifikovať jeho príčiny. Bez tohto kroku je nemožné nájsť správne prostriedky na jeho vyriešenie. Márne bude napríklad človek zápasiť s následkami zaplavenia domu, ak najprv nenájde a neopraví prasknuté vodovodné potrubie. Podobne to platí aj v duchovnom živote. Preto od púštnych otcov často počujeme príkaz: „Spoznaj seba samého!“ Bez spoznania vlastného srdca, nie……...
Svätý Ignác Brjančaninov nám odhaľuje jeden dôležitý princíp v duchovnom živote: „Pochopenie Božích prikázaní sa plne odhaľuje tým, ktorí sa ich usilujú uskutočňovať.“ Pre tých, ktorí sa uspokojujú len ich štúdiom, sa toto poznanie na intelektuálnej úrovni stáva príčinou pádu do pýchy a oddelenia od Boha. Aj keď sa nám to môže zdať na prvý pohľad neprijateľné, musíme si……...
Ak niekto prejaví múdrosť a namiesto jej použitia veľa rozpráva, má falošné bohatstvo a jeho námahy prídu do domov cudzincov (porov.: Prísl 5, 10). Svätý Marek Asketik upozorňuje na ďalšie nebezpečenstvo, ktoré striehne na tých, ktorí sa usilujú o duchovný život. Človek, v ktorom sa rozhorí nadšenie pre Boha, priam hltá duchovné knihy, aby tak nadobudol poznanie duchovných vecí. Môže takto……...
Nehovor: Naplnil som prikázania, ale nenašiel som Pána, pretože si často našiel duchovné poznanie so spravodlivosťou a tí, ktorí ho správne hľadajú, nájdu pokoj. Svätý Marek Asketik venuje toto poučenie tým, ktorých sa zmocňuje sklamanie v duchovnom živote. Je to časté pokušenie, ktoré zbrzdilo alebo i ukončilo duchovný rast mnohých ľudí. Najčastejšou príčinou je priľnutie k veľkým očakávaniam, ktoré sú……...
Rozumné vychádza zo zrozumiteľného, podľa Božieho nariadenia, ktoré poskytuje to, čo je potrebné. Poučenia svätých otcov sú nadčasové. Môže sa nám napríklad zdať, že uvedené slová svätého Marka Asketika boli určené priamo pre našu dobu. Je veľkým paradoxom, že v dobe, ktorá je priam preplnená ľahko dostupnými informáciami, vnímame pomerne veľkú neznalosť v duchovnej oblasti. Tieto kritické slová……...
Hlbšie duchovné poznanie pomáha človeku tvrdého srdca: pretože ak nie je naplnený bázňou, odmieta prijať námahy pokánia. Svätý Marek Asketik nás týmito slovami vedie k osvojeniu si asketického cvičenia, ktorým je duchovné čítanie. Je potrebné zdôrazniť asketický aspekt čítania, ktorý má viesť dušu k zmene. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „múdrosť, ktorá nie je sprevádzaná správnou aktivitou, je……...
Bez pamätania na Boha nie je žiadne pravdivé poznanie, ale iba falošné. Týmto strohým a pre niekoho až tvrdým konštatovaním nám svätý Marek Asketik nechce len sprostredkovať otestovanú duchovnú zákonitosť, ale tiež nás chce priviesť k osvojeniu si ďalšieho asketického cvičenia, ktorým je neprestajné pamätanie na Božiu prítomnosť. Aj keď sa toto cvičenie zdá ľahkým a mnohí sa azda……...
Kto zanedbáva činnosť a uspokojuje sa iba teoretickým poznaním, namiesto obojstranného meča drží iba trstinovú palicu; a keď sa postaví nepriateľom v čase vojny, prenikne do dlane, prepichne ju (porovnaj Iz 36, 6) a vstrekne svoj prirodzený jed. Niekedy zvykneme pozerať na rady z dávnej minulosti s určitým odstupom. Vnímanie priam neuveriteľného pokroku v takmer všetkých oblastiach bežného života hlavne v poslednom storočí vedie……...
Pochop slová Písma ich napĺňaním a nenafukuj sa rozprávaním o teoretických veciach. Svätí otcovia často varujú pred nesprávnym prístupom k čítaniu Svätého písma. Je veľa tých, ktorí sa uspokojujú s teoretickým poznaním jeho obsahu. Svätý Marek Asketik to spája s následným pokušením prázdneho prezentovania nadobudnutých poznatkov pred druhými. Svätý Ignác Brjančaninov rozvádza prvú časť poučenia slovami: „Neuspokojuj sa s bezvýsledným čítaním……...
Nehovor: „Neviem, čo je správne, preto nie som vinný, ak to nerobím.“ Pretože ak by si konal všetko dobro, ktoré poznáš, tak by sa to, čo nepoznáš, pred tebou odkrylo, tak ako sa spoznáva dom prechádzaním z jednej izby do druhej. Nie je užitočné vedieť, čo prichádza neskôr, ak si neurobil to, čo prichádza ako prvé. Lebo poznanie……...
Kto pohŕda poznaním a vyzdvihuje nevzdelanosť, je nevedomcom nielen v slovách, ale aj v myslení. Svätý Marek Asketik sa kriticky vyjadruje na adresu tých, ktorí zanedbávali rast v poznaní. Niektorí tak robili z falošnej zbožnosti mysliac si, že tým nasledujú slová evanjelia, iní zas z obyčajnej lenivosti. Jedni aj druhí však vyzdvihovali svoju nevedomosť ako čnosť. Od čias svätého Marka Asketika sa……...
Človek radí blížnemu podľa svojho vlastného poznania, ale v tom, kto počúva takúto radu, Boh koná v miere jeho viery. Svätý Marek Asketik pripomína, že druhým môžeme dať iba to, čo vlastníme. Má na mysli mieru poznania, ktorú môžeme ponúknuť svojmu blížnemu. Takto sa môže stať, že človek môže ponúknuť skutočne len veľmi chudobnú radu tým, ktorí hľadajú……...
Poznanie dobrých vecí pre človeka bolo dané Bohom každému; ale pôžitkárstvo vedie k nedbanlivosti a nedbanlivosť k zábudlivosti. Katechizmus hovorí: „V hlbinách svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale je povinný ho poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu, a keď treba, zaznieva mu v hĺbke srdca… Lebo……...
Rady blížnych sú osožné, ale najlepšie je naše posúdenie. Toto poučenie svätého Marka Asketika nás muselo prekvapiť. Keď čítame diela svätých otcov, tak sa skôr stretávame s naliehaním, aby sme sa usilovali nájsť duchovného otca a nasledovali jeho rady. Niektorí dokonca idú ešte ďalej a nabádajú, aby sme nedôverovali sebe samým. To všetko sú skutočne veľmi dobré rady a svätý……...