Svätý Izák Sýrsky strávil väčšinu svojho života ako pustovník. Z jeho diela je cítiť, že musel zakúsiť sladkosť duchovných výšin, ktoré sú dostupné pre tých, ktorí sa úplne vzdali sveta, umŕtvili svoje srdce a nasledovali svoju horúcu túžbu po Bohu. Nie je pre nich jednoduché zdieľať svoju skúsenosť s ostatnými. Stáva sa preto, že niektoré z ich výrokov predstavujú pre nás……...
Evagrius hovorí, že „poznanie Boha pozostáva z dvoch častí: praxis a theoria“. Praxis je život podľa viery, v Kristovi. Očistenie od hriechov je jej prvým štádiom a vedie k rozvinutiu čností. O theorii svätý Klement Alexandrijský hovorí, že „je to svetlo, ktoré preniká do duše, keď zachovávame prikázania“. Svätý Izák Sýrsky spája obe vysvetlenia do poučenia: „Pravá theoria je umŕtvenie srdca. Srdce……...
Séria krátkych výrokov, ktorú svätý Izák Sýrsky ponúka začiatkom šesťdesiatej štvrtej homílie, neponúka len dôležité duchovné pravdy, ale vedie k pochopeniu nutnosti asketického života. Začína so zdôraznením kontroly tela a jeho zmyslov. Je to nevyhnutná podmienka pre dosiahnutie stíšenia mysle, ktoré otvára človeka pre nazeranie na Boha. „Stíšenie umŕtvuje vonkajšie zmysly a kriesi vnútorné hnutia; zatiaľ čo vonkajší spôsob života……...
„Chodníkom k múdrosti je správna kontrola údov. Nezvládanie tela spôsobuje nejasnosti v múdrosti. Pravá múdrosť je nazeranie na Boha. Nazeranie na Boha je stíšenie myšlienok. Stíšenie v myslení je tichosť rozlišovania. Rozptýlenie zmyslov je prameňom myšlienok.“ Môže sa nám zdať, že svätý Izák Sýrsky ide do príliš veľkých extrémov, keď hovorí o kontrole tela. Opak je však pravdou. Svätí otcovia……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v šesťdesiatej štvrtej homílii sériou krátkych výrokov, ktoré v sebe obsahujú zhrnutie duchovnej skúsenosti. Dalo by sa povedať, že ide o predstavenie zákonitostí, ktoré vládnu v duchovnom živote. Napodobňuje tým diela mnohých svätých, ktoré nachádzame vo Filokalii. Diela napríklad svätého Marka Asketika, svätého Maxima Vyznávača alebo svätého Antona Veľkého pozostávajú takmer výlučne z takýchto krátkych výrokov. Prevláda názor,……...
„Nemyslime si, že bez Božej milosti môže ľútosť zostúpiť do mysle. Skrze duchovný dar myseľ prijíma ľútosť tajným spôsobom z Božieho milosrdenstva vo forme náhleho zármutku s podnetom hľadať spásu. Ako abba Evagrios hovorí, ,vrúcna ľútosť duše je očisťujúcou bylinou; skrze svätých anjelov Pán ju dáva pre úplné očistenie od vášní tým, ktorí sa kajajú.‘ A znovu hovorí: ,Vrúcna ľútosť……...
„Kto je zbavený pokánia, je zbavený potešenia, ktoré prichádza; kto je blízko všetkým, je ďaleko od pokánia; ale kto je vzdialený od ľudí s rozlišovaním, skutočne sa kajá. Keď človek odchádza ďaleko od ľudí a sústredí sa sám na seba, potom myšlienky pokánia budú okamžite vtlačené do jeho chápania. Prijíma z milosti semeno života a bolesť rozlišovania sa v ňom pohne ako……...
Podtitul šesťdesiatej štvrtej homílie hovorí, že svätý Izák Sýrsky sa v tejto dlhej homílii bude zaoberať modlitbou, prostráciami, slzami, duchovným čítaním, stíšením a bude nás učiť pravidlám asketického spôsobu života. Z vymenovania týchto tém je zrejmé, že ich spoločným menovateľom je pokánie. Svätý Izák Sýrsky to potvrdzuje hneď prvým odstavcom, keď hovorí: „Pokánie je matkou života. Otvára nám svoje……...