Je dôležité nepremrhať momenty, kedy sa Božia milosť dotkne človeka takým spôsobom, že vyvolá veľký zápal v duši. Nadšenie priam ženie človeka do konania každého dobrého diela. Je len ťažko spočítať, koľkokrát som sa počas svojej pastoračnej služby stretol s ľuďmi, ktorí horeli takýmto zápalom. Po povzbudení som im však neustále pripomenul, že musia konať múdro, pretože ľahko môžu……...
Tí, ktorí sa usilujú dodržiavať stanovené pravidlo pre svoj duchovný život, po krátkom čase zakúsia ovocie tejto disciplíny. Jedným z nich je relatívne pokojný život. Nasledovanie pravidla pre život vytvára dobré prostredie, z ktorého sú vylúčené mnohé zdroje vyvolávajúce napätia a nepokoj. Aj keď je to požehnaním pre človeka, predsa si musí dávať pozor na nenápadné pokušenie, ktoré v takomto čase……...
Svätí otcovia často prirovnávajú človeka k hradu s piatimi dvermi. V hrade sídli myseľ človeka. Päť vchodov do zámku symbolizuje päť zmyslov. Cez ne prichádzajú podnety, s ktorými sa myseľ zaoberá. Toto jednoduché prirovnanie nás môže viesť k ďalšej duchovnej zákonitosti, ktorá znie takto: Myseľ sa zaoberá tým, čím ju sýtia zmysly. Z tejto zákonitosti prirodzene vyplýva nutnosť disciplíny, ktorá drzí na……...
V mníšskom prostredí homílie svätého Izáka Sýrskeho požívajú veľkú vážnosť. Viacerí svätí hovorili, že toto dielo pre mnícha obsahuje všetky rady, ktoré potrebuje pre dosiahnutie spásy. Dávajú tiež návod, ako pristúpiť k čítaniu tohto diela svätého Izáka Sýrskeho. Má sa čítať pravidelne a po malých častiach. Niektorí hovoria o jednej strane na deň, iní sú názoru, že i jeden odstavec na deň……...
V ďalšom odseku sedemdesiatej štvrtej homílie svätý Izák Sýrsky sa dotýka dvoch častých skúseností, ktoré človek síce nadobúda v duchovnom zápase, ale zabúda ich pre seba zhrnúť spôsobom, ktorý by sa stal pre neho pomocou pri budúcom zápase. Svätý Izák Sýrsky to robí pre náš úžitok. Najprv hovorí: „Ako nemôže zostať bez ujmy človek, ktorý šetrí svojho nepriateľa……...
„Je azda niekto, kto by nebol presvedčený o nasledujúcich veciach: že nikto nezískal víťazstvo vo vojne alebo vyblednutú korunu, alebo naplnenie túžby srdca, hoci vo veciach nehodných chvály, alebo útechu v božských veciach, alebo dosiahnutie slávnych skutkov čnosti, kým najprv nepodstúpil tvrdú námahu a utrpenie a odvrátil sa od myslenia, ktoré núti človeka k odpočinku, pretože toto myslenie plodí ľahostajnosť,……...
„Len čo Božia milosť upevnila jeho myslenie vo všetkých týchto veciach, takže dôveruje Bohu, začne ho postupne uvádzať do pokušení. Dovoľuje, aby mu boli zaslané pokušenia podľa jeho miery, aby zniesol ich silu. Ale práve v týchto pokušeniach sa k nemu pomoc milosti hmatateľne približuje, aby nabral odvahu, kým postupne získa skúsenosti, nadobudne múdrosť a opovrhne svojimi nepriateľmi……...
„Tento svet je miesto zápasu a arénou pre zápasiacich. Tento čas je čas boja; a v tejto aréne boja a súťaže nejestvuje žiaden zákon. To znamená, že Kráľ nedáva žiadne obmedzenia na svojich vojakov, kým zápas nie je skončený a všetci muži nie sú privedení k bráne Kráľa kráľov, kde je každý prešetrený, či vytrval v zápase a odmietol pripustiť porážku, alebo či neutiekol……...
„Vidíš, ako jednoducho tento úžasný starec vysvetlil túto záležitosť? Kedykoľvek, hovorí, pyšná myšlienka vnikne do tvojej mysle v spojitosti s tvojou disciplínou, povedz: Starec, pohliadni na svoje smilstvo. Je zrejmé, že ten starec to povedal veľkému človekovi, pretože ľudia nie sú sužovaní myšlienkou pýchy, kým sa nenachádzajú na vyššej úrovni a spôsob ich života je chvályhodný. Pretože táto vášeň povstáva……...
Duchovný zápas nie je ľahký. Ak človek z celej duše túži po živote v Kristovi, potom každý pád, každé podľahnutie túžbam vášní, prináša neznesiteľnú bolesť do srdca. Svätý Izák Sýrsky prináša do týchto stavov slová povzbudenia. „Vedz teda s istotou, že postaviť sa nie je v tvojej moci, ani to nepatrí k tvojej cnosti, ale patrí to samotnej……...
Ale ani tí, ktorí sú vo svete, nie sú uchránení pred týmto hrozným pokušením démonov. Toto pokušenie je ťažko rozpoznať, pretože zdanlivo nabáda človeka k dobrým dielam. Zámer je však ten istý, odviesť pozornosť človeka od dosiahnutia toho, čo je najdôležitejšie – dosiahnutie účasti na Božom živote. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v poslednom storočí sa príliš začal zdôrazňovať……...
Je dobré, po úvodnej stručnej reflexii nad slovami svätého Jána Klimaka, pokúsiť sa preniknúť hlbšie do jeho poučenia, aby nám neunikli dôležité časti. Skúsme sa najprv stotožniť so životom pustovníka, ktorému toto poučenie bolo predovšetkým napísané. Opustil svet, aby žil v prísnej askéze a chudobe. Môže spolu s apoštolom Pavlom povedať: „Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám……...
Po našom zrieknutí sa sveta v nás démoni vzbudzujú myšlienky, aby sme velebili tých, ktorí sú spomedzi ľudí vo svete milosrdnými a súcitnými, a aby sme sebou pohŕdali ako takými, ktorí sú zbavení takýchto dobrodení. Cieľom našich nepriateľov je, aby falošnou pokorou sme sa buď vrátili do sveta, alebo ak zostaneme mníchmi, uvrhnúť nás do zúfalstva. Tými,……...
„Skutočne úžasný je tento svätý muž, ako niekoľkými slovami urobil túto vec hodnou dôvery; ukázal, že je plný múdrosti a úplne vyhnal z mysle svojho čitateľa všetky pochybnosti. Navyše hovorí, že človek, ktorý kráča podľa vlastných úmyslov a nepraje si nasledovať túto cestu, túži ísť po vlastnej, ktorá nebola vyšliapaná otcami, odvracia sa od týchto vecí a stáva sa……...
Skúšky, utrpenia, pokušenia – to všetko je súčasťou duchovného zápasu. Ak niekto hovorí, že je ušetrený od týchto vecí, tak je to zvyčajne znak, že ešte nezačal svoj duchovný výstup. Tí však, ktorí sa usilujú kráčať po ceste k spáse, sú si dobre vedomí týchto zápasov, ktorým čelia každý jeden deň. Niekedy je ich intenzita tak veľká, že……...
„Ako to, ó, Makárius? Hovoríš, že ,je zima a hneď na to páliace teplo a potom azda krupobitie a hneď na to pekné počasie. Toto je spôsobom, ako sme trénovaní: teraz je zápas a ,milosť nám prichádza na pomoc; inokedy je duša vystavená násilným vlnám, ktoré voči nej povstávajú, potom nastáva zmena a milosť zatieňuje človeka a napĺňa jeho srdce s radosťou a pokojom……...
V živote často prichádzajú momenty, kedy sme bolestivo zranení inými ľuďmi alebo rôznymi situáciami, v ktorých sme sa ocitli. Táto bolesť v nás vyvoláva otázky, ktoré hľadajú vysvetlenie tohto nezaslúženého zranenia. Zvyčajne len s ťažkosťami sa dopracujeme k nejakým odpovediam. Častejšie však nastáva stav sebaľútosti a otupenosti alebo stav hriešneho hnevu, ktorý nás vedie k podobnému nespravodlivému konaniu. Svätí otcovia sa dotýkajú podobných……...
Ľahkovážnosť v duchovnom živote sa nevypláca. Nedostatok bdelosti otvára dvere pre rôzne nesprávne konanie, ktoré sa môže stať nielen silným návykom, ale aj potešením, ktorého sa človek nechce vzdať. Ak sa človek rozhodne pre hlbší duchovný život, rýchlo odhalí tieto návyky a spozná silu, ktorou ho spútavajú. Ak ich chce odstrániť, musí sa pripraviť na ťažký zápas. ……...
Tí, ktorí sa rozhodli kráčať po ceste k osvojeniu si pokory, musia počítať s náročným duchovným zápasom. Démoni urobia všetko, len aby zvrátili človeka z tejto cesty. Svätý Izák Sýrsky týmto zápasníkom ponúka osvedčenú stratégiu, ktorá sa dá aplikovať na všetky duchovné zápasy. „Ver mi, môj brat, a daj váhu mojim slovám: nie si schopný pochopiť všetku moc démonov a tvoje……...
Aj keď každý deň podstupujeme zápas s pokušeniami, predsa v duchovnom živote rozpoznávame, že sú obdobia, kedy tento zápas nevyžaduje vynaloženie veľkej námahy a obdobia, kedy pokušenia útočia s veľkou intenzitou. Svätí učitelia duchovného života nás nabádajú, aby sme správne využili čas pokoja, kedy sa nám dostáva útechy zhora. Svätý Izák Sýrsky nám napríklad dáva takúto radu: „Skôr než začne……...
Buďte opatrní, moji bratia a sestry, pretože Zlý bojuje proti duchovným zápasníkom rozmanitými spôsobmi. Pracuje proti človeku s nepredstaviteľnou pokryteckou šikovnosťou. Takto pred spáchaním hriechu, nepriateľ znižuje jeho závažnosť v očiach zápasníkov. Viac než akýkoľvek iný hriech, kladie pred nich túžbu po telesných potešeniach ako takú malú vec, že pred jej podľahnutím sa javí svedomiu tak bezvýznamná, ako je vyliatie……...
Keď si sa zaplietol do niečoho zlého, nehovor: „To ma nepremôže.“ Pretože nakoľko si sa zaplietol, bol si už premožený. Aj keď sme v duchovnom živote vedení dobrým úmyslom, môže sa stať, že upadneme do ilúzie, ktorú nám ponúkla naša pýcha. Výsledkom je stagnácia v duchovnom raste, úmorný a takmer bezvýsledný boj s nejakou vášňou. Svätý Marek Asketik nás svojím……...
Môže sa stať, že niekto zdanlivo napĺňa prikázanie, ale v skutočnosti slúži vášni a pre zlé myšlienky ničí dobro svojho skutku. Svätí otcovia hovoria, že najdôležitejší zápas sa odohráva v srdci človeka. Boh skúma srdce a myseľ človeka (porov.: Ž 7, 10), a preto by sme mali dávať veľkú pozornosť hnutiam, ktoré ich napĺňajú. Svätý Marek Asketik nás svojím poučením vedie……...
Myšlienky pôžitkárskeho človeka sú kolísavé, akoby boli na váhe; Niekedy lamentuje a plače pre svoje hriechy a niekedy bojuje a protirečí blížnemu, ospravedlňujúc svoje zmyslové potešenia. Pre budovanie duchovného života svätí otcovia odporúčajú pamätať na tri úrovne, ktoré sú v človeku: telo, duša a duch. Snahou človeka je podriadiť nižšie úrovne tej najvyššej, ktorá tak môže vniesť poriadok do tých nižších……...
Nehovor: „Nechcem to, ale stane sa to.“ Pretože dokonca, aj keď nechceš tú vec, predsa vítaš to, čo ju spôsobuje. Svätý Marek Asketik rázne odporuje dôvodeniu, ktoré často používame na ospravedlnenie nejakého zlého skutku. Vychádza z poznania zákonitosti, ktorá vedie k hriechu. Na začiatku je zlá myšlienka, pokušenie. Toto pokušenie nie je hriechom, pokiaľ ho človek odsúdi a zavrhne….…...