Boh nám daroval jeden obrovský dar, ktorý si vlastne ani neuvedomujeme. Tým darom je schopnosť cítiť, čo je príjemné a čo je nepríjemné. Zaiste mi dáte za pravdu, že tento dar nechýba nikomu z vás. A tak isto mi prisvedčíte, že ho hojne využívate. Človek spoznáva príjemné veci a usiluje o ne, spoznáva i nepríjemné veci a snaží sa im vyhnúť. Ježiš Kristus……...
Študent z Indie prišiel do Európy s veľkými očakávaniami, ale bol zdesený z kresťanstva, ktorú tu našiel. Tohto mladého muža stretol krajan Sadhu Sundar Singh, jeden z najvýznamnejších kresťanov jeho krajiny. ten študentovi povedal: „Sú mnohí, ktorí sa volajú kresťania, ale nemajú nijakú skúsenosť s Kristom. Ja ich volám „kresťania bez Krista“. Sú ako škrupiny bez jadier, telá bez duší. Samotná……...
Romano Guardini píše kdesi o tom, ako sa snažil univerzitným študentom priblížiť Ježiša Krista. Začal evanjeliom, a nejako to nešlo. Udalosti, ktoré sa odohrali pred dve tisíc rokmi študentov neuchvacovali. Začal teda vykladať apoštolské listy, začal hovoriť o Kristovi vzkriesenom, ktorý je živý i dnes, ktorý nás pozná, s ktorým sa môžeme stretnúť v liturgii – a to začalo pôsobiť. O tohto Krista sa tí……...
Cieľom učenia falošných učiteľov v Kolosách bolo dosiahnuť „plnosť božstva“. Je v tom cítiť jasný vplyv východných orientálnych náboženstiev, Ktorých myšlienky prinášali obchodníci s Orientom. K tomu sa pripojilo akési zdeformované židovské zákonodarstvo, ktoré prinieslo židovské obyvateľstvo Malej Ázie. Pavol na tieto bludy odpovedá vykreslením vznešenosti Krista v porovnaní s ktorým je každá askéza, obmedzenie, či sviatok, druhoradou skutočnosťou. V súčasnosti žijeme……...
Keď v rozhovore s priateľmi spomíname na nejaké významné životné situácie, stáva sa, že pripomenú určité detaily, ktoré v tom čase unikli našej pozornosti. Je to prirodzené, pretože všetko, čo je veľké a dôležité, spôsobuje sústredenosť a pozornosť mysle. Niekedy nám takto uniknú detaily, ktoré tiež majú svoju hodnotu a význam. Rozprávanie o nasýtení zástupov podobne sústreďuje našu pozornosť k veľkému zázraku rozmnoženia chlebov……...
Kňaz navštívil v nemocnici svojho farníka, ktorý mal vážne zdravotné ťažkosti. Nereagoval na povzbudzujúce slová kňaza, aj keď bol pri vedomý. Zdalo sa, že je úplne pohltený svojimi myšlienkami a nemá žiadnu vôľu komunikovať s vonkajším svetom. Pri odchode kňaz stretol známeho lekára. Spýtal sa na stav svojho farníka. Lekár mu odpovedal: „Urobili sme, čo sme mohli. Teraz je to……...
Ak s pozornosťou uvažujeme nad dnešným evanjeliovým rozprávaním, nemôžeme sa uchrániť tomu, aby naše srdce nebolo naplnené úžasom. Veď je predsa nemožné nežasnúť nad Božou mocou, ktorá úplne uzdravuje človeka – jeho telo i jeho dušu. Musíme však pripustiť, že sa nás zmocňuje úžas aj z iného dôvodu. Žasneme nad tvrdosťou sŕdc zákonníkov, ktorí napriek očividnému zázraku neboli schopní……...
Svätí otcovia často obracajú priam naruby mnohé naše zaužívané predstavy o duchovnom živote. Jednou z nich je napríklad mienka, že ak človek nastúpi na cestu nasledovania Pána, tak sa život zmení takmer na prechádzku ružovou záhradou. Možno za to viniť romantické a sladké predstavenie kresťanského života v niektorých filmoch a beletrii, keď všetky ťažkosti života sa takmer ihneď rozplynú po obrátení……...
Svätý Izák Sýrsky v závere päťdesiatej siedmej homílie opisuje stav duše, ktorá stratí pokoru. Túto čnosť celkom oprávnene nazýva svetlom, ktoré dáva človeku schopnosť vnímať život zo správnej perspektívy, rozpoznávať dobro od zla a zreteľne vidieť dielo Božej prozreteľnosti. Strata pokory uvádza dušu do temnoty. Svätý Izák Sýrsky opisuje tento stav a poukazuje na jeho riešenie. „Ak vstúpiš do……...
Tí, ktorí sa rozhodli kráčať po ceste k osvojeniu si pokory, musia počítať s náročným duchovným zápasom. Démoni urobia všetko, len aby zvrátili človeka z tejto cesty. Svätý Izák Sýrsky týmto zápasníkom ponúka osvedčenú stratégiu, ktorá sa dá aplikovať na všetky duchovné zápasy. „Ver mi, môj brat, a daj váhu mojim slovám: nie si schopný pochopiť všetku moc démonov a tvoje……...
Po poukázaní na tragický dopad pýchy v ľudskom živote, svätý Izák Sýrsky s veľkou naliehavosťou nabáda k úsiliu o nadobudnutie pokory: „Preto s veľkým nárekom dvihni svoj hlas k Bohu a žobri o pokoru. Naplň svoje ústa nárekom a prachom posyp svoju hlavu. Nepovstaň zo zeme ani nedvihni hlavu, kým Boh sa nad tebou nezmiluje a nepovolá ťa smrťou z tohto života alebo ti nepreukáže milosrdenstvo a daruje……...
„Tiež chválou synov ľudí človek sa stáva nepríčetným vo svojom chápaní a je uchvátený bláznovstvom, zvlášť keď si praje vykonávať skutky medzi ľuďmi, ktoré sú za jeho mierou, aby tak chvála jeho veľkosti sa zvýšila a ľudia nadobudli dojem, že je blízko Bohu. Mnohí vynikali vo svojej disciplíne, stali sa bohatými na Božie dary a boli poctení milosťou konania znamení. Ale……...
Po opísaní tragických následkov pýchy, svätý Izák Sýrsky upresňuje, čo má na mysli pod stavom pýchy. Celkom správne predpokladá, že čitateľ s citlivým svedomím by mohol byť oprávnene znepokojený, pretože nie je dňa, kedy by človek nemusel zápasiť s touto vášňou. Ako skúsený duchovný otec nemohol dovoliť, aby jeho slová neboli správne pochopené. Preto dáva toto poučenie. „Pýchou……...
„,Pýcha predchádza pád,‘ povedal mudrc (porovnaj: Prísl 18, 12); a dar predchádza pokora. Veľkosť pýchy viditeľná v ľudskej duši podmieňuje veľkosť modrín, ktoré sú jej zoslané Bohom. Boh neodchádza ďaleko od človeka pre nejaký druh hriechov, ani ho úplne neopúšťa a nehnusí sa ho, kým nenájde jeho myseľ ponorenú do smilstva s pýchou alebo rúhaním; prvá z týchto vášní je príčinou druhej….…...
Útek pred utrpením je prirodzenou reakciou človeka. Preto s určitou nedôverou prijímame slová svätých učiteľov duchovného života, ktorí ho predstavujú, ako nevyhnutnú súčasť rastu v čnostiach. Ich učenie však vychádza z osobnej skúsenosti. Nie je možné naplniť evanjeliové prikázania bez toho, aby človek nezakúsil utrpenie vychádzajúce zo sebazaprenia. A utrpenie je tiež mnohokrát impulzom, ktorý prinúti človeka zastaviť sa, uvedomiť si……...
Utrpenie stále vzbudzuje u človeka túžbu zmocniť sa poznania zmyslu bolesti, ktorú prežíva. Svätý Izák Sýrsky tejto téme venuje veľa priestoru vo svojich homíliách. Zakaždým ponúka iný pohľad na utrpenie a tým nás stále hlbšie uvádza do pochopenia tohto tajomstva. „Duša, ktorá túži po čnosti a žije v namáhavej usilovnosti a bázni pred Bohom, musí denne trpieť, pretože čnosti……...
Aj ďalšie poučenie svätého Izáka Sýrskeho nám môže pomôcť vyhnúť sa vážnym pádom v duchovnom živote. Učí nás, ako si počínať v čase, keď sa nám dostane nejakého daru zhora. „Dar, ktorý nesprevádzali skúšky, je pohromou pre tých, ktorí ho prijali. Ak urobíš pred Bohom niečo dobré a on ti dá dar kvôli tvojej úprimnosti, aby ťa povzbudil……...
V živote tých, ktorí sa úprimne a s námahou usilujú o duchovný život, nezriedka prichádzajú situácie zahanbujúcich pádov. Často to vyvoláva pochybnosti o správnosti cesty, zvlášť keď človek nevníma sladkosť ovocia svojich námah. Poučenie svätého Izáka Sýrskeho vedie k správnemu pochopeniu týchto momentov. „Nedostatky tých, ktorí na seba dávajú pozor, sú strážcovia ich spravodlivosti a boli dovolené Bohom, aby sa stali dôvodom……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v päťdesiatej siedmej homílii opätovným zdôraznením pokory, ktorá je nevyhnutná pre pravý duchovný život. „Práca na čnosti spočíva v dodržiavaní Pánových prikázaní. Hojnosť týchto námah je dobrou formáciou mysle; robí ju pevnou skrze pokoru a pozornosť. Keď nastane slabosť v čnostných námahách, to druhé ich nahrádza. Kristus nevyžaduje konanie prikázaní, ale zdokonalenie duše, pretože práve……...
Pohľad do životov svätých učiteľov duchovného života iba potvrdzuje náš dojem, že ide o ľudí, ktorí znášali priam extrémnu askézu kvôli vykoreneniu vášní a nadobudnutiu čností. Aj keď zdôrazňujú dôležitosť sebazaprení, vidia ich skôr ako len prostriedok rastu. Svätý Izák Sýrsky dáva podrobné vysvetlenie, v ktorom zaznieva aj vážne varovanie. „Ak pestuješ vynikajúcu čnosť bez prijímania chuti jej pomoci,……...
V duchovnom živote na nás striehnu dve nebezpečné pokušenia. Tým prvým je sebauspokojenie, prichádzajúce z dosiahnutia určitej úrovne duchovného života. Človek sa prestane namáhať o väčšiu dokonalosť, v srdci chváli a oslavuje svoju duchovnosť, porovnáva sa s druhými a vyvyšuje sa nad tých, ktorí ešte nezačali svoj duchovný zápas. Druhé pokušenie sa rodí z poznania biedy duchovného stavu. Neustále pády môžu vyvolať dojem, že človek……...
Uchovávanie vznešených myšlienok je užitočným asketickým cvičením, pretože je zdrojom stáleho povzbudenia. Musíme sa mať však na pozore, pretože niekedy sa to môže stať i nebezpečenstvom. Svätý Izák Sýrsky preto hneď pridáva iný príbeh, aby nás upozornil na toto pokušenie. „Keď bol iný starec nazvaný požehnaným pre jeho myšlienky slovami: ,Namiesto tohto prchavého sveta si bol uznaný……...
„Istý starec napísal rôzne slová na steny svojej cely. Keď sa ho spýtali, čo znamenajú, odpovedal: ,To sú sväté myšlienky od anjela, ktorý pri mne stojí, ale tiež zo správnych hnutí prirodzenosti. Napíšem ich, keď prídu, aby som nad nimi mohol meditovať v čase temnoty, a tak bol uchránený od pádu do klamu.‘ Tak by mal konať každý človek počas……...
„Požehnaný je ten, kto žije v bdelosti v tomto svete!“ Týmito slovami svätý Izák Sýrsky začína päťdesiatu siedmu homíliu, aby naznačil tému, ktorej sa bude venovať. Pre plnšie pochopenie tohto poučenia nám poslúžia slová svätého Ignáca Brjančaninova, ktorý hovorí o znakoch, ktoré sprevádzajú opačný spôsob života – život v rozptýlení: „Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí otcovia……...
Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej šiestej homílii povzbudzuje k trpezlivosti počas znášania ťažkostí kvôli láske ku Kristovi. Na časté námietky, že evanjeliová cesta života je príliš ťažká, odpovedá poukázaním na heroické skutky neveriacich, aby uchovali vernosť pravde, ktorej sa zmocnili. Títo mudrci alebo ako ich nazýva svätý Izák Sýrsky – filozofi, neváhali dobrovoľne kráčať po úzkej ceste, aj keď……...