Keď čítame o živote veľkých svätcov, často sa v našich srdciach vynorí túžba žiť podobný život svätosti. Akýmsi spôsobom vnímame túžbu duše, ktorá chce nadobudnúť stav, ktorý jej patrí. Keď si však uvedomíme, že tento cieľ nemôžeme dosiahnuť nejakou drobnou aktivitou v rámci nášho voľného času, ale že si to vyžaduje naše úplné nasadenie, ktoré podstatne mení mnohé zaužívané spôsoby……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že prirodzenosťou duše je čnosť a čistota. Dôvodí, že Boh nemôže stvoriť niečo nedokonalé a pokazené. Preto o vášňach, ktoré v sebe vnímame, hovorí, že nám neboli dané Bohom pri stvorení, ale prišli do našej duše následkom hriechu. Na našu námietku, že vnímame v sebe vznešené vášne, ktoré nás vedú k Bohu, odpovedá rozlíšením medzi túžbou a vášňou. Pre spoznanie……...
Je pozoruhodné, ako sa človek dokáže prispôsobiť nepriaznivým okolnostiam života. Toto prispôsobenie niekedy formuje jeho životný štýl natoľko, že aj keď tie nepriaznivé okolnosti pominú, nedokáže sa vrátiť k pôvodnej alebo i väčšej kvalite života. Toto môžeme badať aj v duchovnom živote ľudí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že čnosť je prirodzeným zdravím duše, vášne sú chorobou duše, ktoré napádajú……...
Stíšenie, jednoduchosť života, askéza – tieto pojmy sa ako refrén objavujú v diele svätého Izáka Sýrskeho. Nie je v tom však ničím výnimočný. Tieto podmienky pre duchovný rast nachádzame v dielach všetkých svätých otcov. To, prirodzene, vzbudzuje otázku, ako je to možné zosúladiť so životom uprostred sveta? Problém spočíva v samotnej formulácii tejto otázky. Svätí otcovia nás nevyzývajú „zosúladiť“ náš……...
Svätý Izák Sýrsky spolu s mnohými svätými otcami hovorí, že prirodzenou povahou duše je byť Božím obrazom. Vášne sa prebudili po prvom hriechu. Teofan Zatvornik definuje vášeň týmito slovami: „Dispozícia k hriechu, náklonnosť k zlému, teda vášeň je pevná a stála túžba hrešiť istým spôsobom; je to záľuba v hriešnych skutkoch.“ Cieľom kresťanskej praxe je očistenie od vášní. Svätý Izák Sýrsky……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že keď sú zmysly stíšené a spomienky duše vyblednú, potom človek uvidí prirodzenosť duše a poklady, ktoré sú v nej skryté. Keď utíchnu vášne, duša začne vnímať veci, ktoré predtým nevidela. Duša je schopná predovšetkým spoznať pravdu o sebe, o druhých ľuďoch, je schopná pochopiť realitu sveta. Po očistení srdca sa vynára prirodzená schopnosť duše chápať Božie……...
Volanie po stíšení, nabádanie odpútať sa od sveta, nadobudnúť pokoj srdca – to všetko zaznieva ako základná podmienka vo všetkých dielach o duchovnom živote. Svätý Ján Klimak odpútanie sa od sveta považuje vôbec za prvý krok duchovného snaženia, bez ktorého človek nemôže postúpiť vyššie. Svätý Izák Sýrsky mnohokrát pripomína, že bez tohto snaženia duša nie je schopná porozumieť……...
Začiatok tretej homílie svätého Izáka Sýrskeho patrí k zdôrazneniu nutnosti ticha. Svätý Izák toto neustále pripomína ako cieľ duchovného snaženia. Je však potrebné pochopiť, čo má svätý Izák na mysli pod pojmom ticho. Bude azda lepšie, ak budeme používať grécke slovo hesychia namiesto slova ticho. Hesychia je ticho vytvorené v srdci. Svätý Klement Alexandrijský o hesychii hovorí ako o ideále kresťanskej……...
Svätý Izák Sýrsky sa vo svojej druhej homílii dotkol hlbokým spôsobom mnohých tém duchovného života: dôležitosť vďačnosti, vysvetlenie čnosti a ako prijímať kríž, zdôraznil dôležitosť askézy, priviedol k pochopeniu vášní a povzbudil k posudzovaniu a stráženiu myšlienok. Záverom hovorí, že poučenia v tejto kapitole môžu byť dostatočné na osvietenie človeka a nahradia mnoho kníh. Azda s týmito slovami sa spája aj jedna tradícia medzi……...
Niekoľko posledných odstavcov svojej druhej homílie svätý Izák Sýrsky venuje dôležitosti posudzovania myšlienok pri rozpoznávaní našich vášní. Posledné myšlienky venuje stavu, keď pokročíme v umení tejto askézy a v duši sa objaví náklonnosť k duchovným veciam. To zaznieva jeho posledné varovanie. Hovorí, že naša myseľ (nús) môže ostať bez zmeny, ak nebudú odrezané márnivé myšlienky. Čo tým svätý Izák Sýrsky ……...
Posudzovanie myšlienok je dôležitým asketickým cvičením. Svätý Izák Sýrsky nás k tomuto cvičeniu nielenže veľmi pobáda, ale považuje ho za nevyhnutnú súčasť duchovného rastu. Zároveň nás aj varuje, aby sme sa nedali oklamať myšlienkami, ktoré sú „odtlačkami askézy tela“. Ako máme chápať toto varovanie? Niekedy môžeme byť do takej miery sústredení na rôzne aspekty askézy tela, že……...
Posudzovať vlastné myšlienky je veľmi dôležité a musí ísť o vedomé cvičenie v tomto umení. Ak skúmame všetky pohyby mysle, pomerne rýchlo odhalíme stav svojej duše a zameranie srdca. Veľký osoh prinesie dokonca i zbežné posúdenie myšlienok bez toho, aby sme išli do ich podrobného skúmania. K takémuto zbežnému posúdeniu slúži pomocná otázka: Čo prevažovalo cez deň v mojich myšlienkach: Boh a duchovné veci……...
Keď čítame diela svätých otcov, nezriedka zaujímame určitý odstup. Radikálnosť ich poučení pripisujeme ich stavu – či už boli biskupmi, alebo mníchmi. Usudzujeme, že táto radikálnosť sa aplikuje na tento stav a nie na tých, ktorí žijú vo svete. To zaiste robí čítanie týchto diel „znesiteľnejšími“, ale to ešte neznamená, že naše uvažovanie bolo správne. Svätí otcovia nezanechali……...
Duchovný zápas zameraný na utíšenie vášní nie je jednoduchý, ale s vytrvalosťou je ho možné dovŕšiť. Svätý Izák Sýrsky nám dáva za príklad svätých, o ktorých v tomto zmysle hovorí, že kým žili, boli mŕtvymi. Má tým na mysli, že nežili podľa žiadostí tela. Boli mŕtvi pre veci, ktoré sa nám zdajú prirodzené a dobré. Neuvedomujeme si, že za tým stoja……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo svojej druhej homílii vymenovaním vášní: „láska k bohatstvu; zhromažďovanie vecí každého druhu; telesné potešenia, z ktorých vychádza vášeň telesného pohlavného styku; láska k úcte, z ktorej vychádza závisť; využívanie moci; pýcha, ktorá vychádza z autority; pompéznosť a nadutosť; ľudská sláva, ktorá je príčinou nenávisti a zatrpknutosti; strach o telo.“ Pripomína, že vášne sú časťou akéhosi prúdenia „sveta“ do nášho……...
Pod pojmom „svet“ svätý Izák Sýrsky rozumie celú škálu vášní, ktoré sú prítomné v človeku. Mnohokrát pod pojmom „svet“ rozumieme všetky vplyvy, ktoré prichádzajú zvonku a do istej miery ovplyvňujú náš život. Svätý Izák Sýrsky ponúka opačnú perspektívu. Naše neuzdravené vášne spôsobujú, že sme pripútaní k veciam tohto sveta. Odpútanie sa od sveta – čo je jednou zo základných podmienok……...
„Kedykoľvek počuješ o stiahnutí sa alebo opustení sveta, musíš sa najprv naučiť a pochopiť termín „svet“, no nie tak ako chápu nevzdelaní ľudia, ale v jeho duchovnom zmysle; a tiež musíš pochopiť, koľko rozličných vecí toto slovo „svet“ pokrýva. Potom budeš schopný spoznať svoju dušu, ako je vzdialená od sveta a ako veľmi je do sveta vmiesená.“ Týmito slovami svätý Izák……...
V posledných rokoch som pripravoval mnohých konvertitov na prijatie sviatostí a vstup do Cirkvi. Zakaždým som v sebe bojoval s určitým zahanbením, keď sme sa rozprávali o Božom slove, sviatostiach a prostriedkoch duchovného života. Uvažoval som takto: „Títo ľudia hľadajú Boha, spoznávajú, ako kráčať na ceste k spáse, sú si vedomí radikálnosti, ktorú Ježišove slová obsahujú. Aké sú ich pocity, keď sa stretávajú s tými,……...
„Z asketického úsilia a stráženia mysle pramení čistota myšlienok. A z čistoty myšlienok prichádza svetlo chápania. Myseľ je sprevádzaná milosťou na miesta, kde zmysly nemajú žiadnu moc.“ Týmito slovami nám svätý Izák Sýrsky pripomína, že duchovný život a jeho rast je Božím darom. Našou úlohou je otvoriť sa pre tento dar, umožniť milosti vstúpiť do nášho srdca a sprevádzať ho. ……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je povedané, že Božie veci prichádzajú samy od seba, bez toho, aby si toho človek bol vedomý. Áno, ale iba na miesto, ktoré je čisté, nie poškvrnené. Ak zrenička oka duše nie je čistá, netrúfaj si uprene pozerať na kruh slnka.“ Svätý Izák Sýrsky znovu varuje pred túžbou ignorovať zákonitosti duchovného života……...
Zápal pre Boha je požehnaním pre dušu. Takýto človek však potrebuje mať pri sebe dobrého duchovného vodcu. Bez správneho usmernenia sa takéto nadšenie stáva akoby rozbúrenou prudkou riekou, ktorá ničí všetko, čo jej stojí v ceste. V stave tohto nadšenia človek len ťažko prijíma rady duchovného otca, ktorý smeruje toto nadšenie na boj proti hriechu a očisťovanie vášní. Človek……...
Ak nevedieme neustály asketický zápas o očistenie nášho srdca (praxis), potom – ako hovorí svätý Izák Sýrsky – ani naše túžby nie sú očistené. Nie sú tak tou silou, ktorá nás ženie po hlbokej jednote s Bohom, ale ženie nás k naplneniu túžob tela. Svätý Izák tu nehovorí o ľuďoch, ktorí odmietajú Boha. Hovorí o ľuďoch s úprimnou vierou, ktorí sa snažia nadobudnúť……...
Svätý Izák Sýrsky učí, že prijatie kríža sa skladá z dvoch častí. Skúsme sa teraz pozrieť, ako chápe tú prvú. Pod prvou časťou chápe trpezlivé vytrvanie súžení tela, ktoré je uskutočňované hnevom, ktorý vzbĺkol v duši (praxis). Tu je hneď potrebné si pre správne pochopenie uvedomiť, že jestvuje hnev, ktorý je hriešnou vášňou, a jestvuje akýsi spravodlivý hnev, ktorý……...
Svätý Izák Sýrsky venuje niekoľko odstavcov svojej druhej homílie vysvetleniu, čo znamená prijatie kríža (Porov. Mt 10, 38; Mt 18, 24; Mk 8, 34; Lk 9, 23; Lk 14, 27). Zaiste je veľmi dôležité zastaviť sa pri každej jeho myšlienke, ale najprv sa môžeme pokúsiť o akýsi súhrn jeho učenia. Pre svätého Izáka Sýrskeho prijatie kríža predovšetkým……...
Svätý František Saleský povedal: „Nič nás tak nekazí ako sebaláska a vlastné preceňovanie. Prečo sme prekvapení, zmätení a netrpezliví, keď vyjde najavo naša nedokonalosť či hriech? Bezpochyby preto, lebo sme sa považovali za dobrých, rozhodných a silných. A keď sa ukáže, že to vôbec nie je pravda a že sme sa ocitli na zemi, cítime sa oklamaní……...