V americkej tlači sa objavila správa, ktorá dojala mnohých. Nejaký otec si vyšiel s malou dcérkou na vychádzku do prírody. Bolo horúce nedeľné odpoludnie. Otec si ľahol do tieňa veľkého stromu. Dcérka pobehovala okolo, trhala kvety a ukazovali ich otcovi. Otec z láskou pozoroval dieťa, ale po čase ho začala zmáhať únava i horúčava, začal driemať … zaspal….…...
Známy grécky mudrc Diogenes (324 po Kr.) jedného dňa rozložil stánok na námestí gréckeho mesta Atény a umiestnil na ňom nápis: „Tu sa predáva múdrosť.“ Ktorýsi deň sa jeden z obyvateľov mesta, keď si prečítal tie slová, srdečne zasmial. Bol zvedavý, čo sa za tým skrýva a povedal sluhovi: „Tu máš tri sestercie, choď do stánku a pozri……...
Na polostrove jazera Como osamelo sníva Villa Accronati svoj sen. Býva v nej iba záhradník a on aj sprevádza návštevníkov. „Ako dlho ste už tu?“ „Dvadsaťštyri rokov.“ „A ako často tu bolo panstvo za ten čas?“ „Štyrikrát.“ „Kedy to bolo naposledy?“ „Pred dvanástimi rokmi,“ odpovedal záhradník. „Som tu takmer vždy sám. Zriedkakedy sem niekto príde.“ „Ale záhradu máte……...
Z trávnika pred domom vytŕčal veľký balvan. Majiteľ domu sa ho snažil odstrániť, ale balvan bol príliš veľký a príliš ťažký. A tak sa ten muž rozhodol, že ak ho nemôže odstrániť, tak z neho urobí niečo, čo skrášli okolie. Vzal kladivo a dláto a začal sekať. Udieral do balvana tak dlho, až sa z neho stala nádherná socha slona. Keď dokončil svoje dielo,……...
Jeden farmár z Brazílie rozprával, že keď sa dostal na druhú stranu oceánu, dostal kúsok zeme. Keď si ho obzrel, zistil, že je to vlastne kus pralesa. Vyrúbal stromy, odstránil pne a kamene. Jedného dňa bol s prácou tak ďaleko, že mohol zapriahnuť dva voly a po prvý raz orať. Keď zoral pôdu na tri kroky, pluh sa……...
Mladý manžel prišiel k svojmu farárovi a sťažoval sa, že čokoľvek robí ako katolík, nič ho neuspokojuje… Kňaz ho dobre poznal. Povedal mu, aby išiel k rieke a aby doniesol za krčah vody. Mladý muž o chvíľu prišiel aj s vodou. Bola kalná. Kňaz mu hovorí: „Chvíľu počkajme… a dobre sa pozeraj!“ Po chvíľke sa špina v krčahu……...
V jednom veľkomeste sa o požiarnické miesto uchádzal jeden mladík. Veliteľ požiarnikov pristúpil k požiarnickému rebríku, stlačil gombík a rebrík sa vysunul do výšky asi sto metrov. Mladík sa pozrel na končiar rebríka a povedal: „Pán veliteľ, a to mám vyjsť až do takej výšky?“ Veliteľ mu odpovedal: „Mnohí to už dokázali a boli prijatí za požiarnikov. Máš……...
Žil kedysi v kamennej jaskyni veľmi nábožný pustovník. Veľa času venoval modlitbe a obdivovaniu prírody, ktorú pre človeka stvoril Pán Boh. Prežíval i veľa duchovnej útechy. Jedného dňa kľačal vo svojej jaskyni a hovoril Pánu Bohu: „Pane niet na svete ničoho, čo by som neurobil pre Teba. Podrob ma nejakej skúške, či hovorím pravdu.“ Jeho modlitba bola hotovou……...
Pred rokmi som čítal v novinách, že istý grafológ vraj preskúmal písmo viacerých ľudí, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých. A skoro všetci vraj mali zlú povahu. Dokazuje to vraj ich písmo. Proces svätorečenia je ťažký proces a kto cez tento proces prejde, musel byť skutočne svätý. Ako je to potom s tou zlou povahou? Predpokladám, že grafológ hovoril……...
Geniálny spevák, operný tenorista Enrico Caruso mal v hlave 64 operných partitúr, takže ich vedel naspamäť, spieval v siedmich rečiach, jeho hlas bol čistý, jasavý a mocný, akoby prišiel z iného sveta. Medzi veľkými opernými scénami v Európe a v Amerike nejestvuje taká, na ktorej by nebol vystupoval. Sám povedal o sebe: „Všetky moje spevné roky sú ovocím……...
Starodávna legenda hovorí, že v Mojžišových časoch žil kráľ, ktorý veľa počul o obdivuhodných činoch izraelského proroka a vodcu Mojžiša. Pomyslel si: Rád by som videl, ako vyzerá. A poslal svojho najlepšieho maliara do tábora Izraelitov, aby mu Mojžiša verne namaľoval. Keď maliar priniesol obraz, kráľ si zavolal svojich mudrcov a dal im otázku: „Čo vám prezrádza tvár……...
Jeden muž si najal dvoch mužov na výsadbu stromčekov. Keď sa večer prišiel pozrieť koľko toho urobili, zbadal, že jeden zasadil sto stromčekov a ten druhý len desať. Spýtal sa teda toho druhého: „Ako to, že ste vysadili tak málo stromčekov?“ Opýtaný spokojne odpovedal: „Ja som vykopal veľkú jamu, pohnojil som, orezal som prebytočné a poškodené korienky, primerane……...
Skupinka turistov stúpala na vysokú horu, aby tam strávila noc a ráno uvidela východ slnka. Keď namáhavo vystupovali, skôr než dosiahli vrchol, videli, ako blíži búrka. To nie je nič príjemné. Jeden z nich povedal sprievodcovi: „Vzdávame to, zaveďte nás naspäť.“ Sprievodca sa usmial a celkom kľudne odpovedal: „Myslím, že sa čoskoro dostaneme nad tú búrku. Musíme vyjsť……...
Jeden bývalý vojak rozpráva zážitok z l. svetovej vojny: „Na pochode za ustupujúcim nepriateľom sme dorazili do jedného mesta, kde sme ostali asi deň. Vojaci hneď začali rabovať a pchali korisť do svojich batohov. Jeden výbavu pre nevestu, ďalší ručníka a podobne. Čoskoro však zaznel povel k pochodu. Vojaci naložili svoje batohy na chrbát a vydali sa na pochod….…...
Jeden mladý mních žil v spoločenstve s ostatnými v tichom ústraní v istom monastiere. Bol však stále nespokojný a veľmi skoro sa rozčúlil pre akúkoľvek maličkosť. Raz si povedal: „Chcem byť sám. Keď nebudem mať okolo seba nijakých spolubratov, nebudem mať ani príčiny nahnevať sa, nájdem pokoj a takto odstránim svoj hnev.“ Poprosil ihumena monastiera a ten mu……...
Jeden pustovník, ktorý žil na púšti 50 rokov a nikdy nejedol chlieb a vždy si obmedzoval dokonca aj vodu, povedal bratom: „Premohol som pokušenia smilstva, lakomstva a prázdnej slávy.“ Keď sa to dozvedel abba Abrahám, prišiel k tomu pustovníkovi a opýtal sa ho: „Skutočne si to povedal?“ Tento prisvedčil. Vtedy mu povedal abba Abrahám: „Predstav si, že vojdeš……...
Emmanuel Ketteler bol v mladosti veľmi živý, temperamentný, až výbušný. Ako študent išiel raz na poľovačku a podarilo sa mu zastreliť kačku. Poľovnícky pes mu úlovok priniesol, ale poriadne ho pritom roztrhal. Emmanuel ho zasypal nadávkami. Pes im samozrejme nerozumel a ďalšie tri kačky priniesol v podobnom stave, ako prvú. Emmanuel v zlosti psa zastrelil. Keď sa vrátil……...
Náš starý otec – môj svokor – bol tvrdo kresaný človek. Bola to naozaj hlava rodiny. Moja manželka hovorila, že im, ako deťom, jeho príkazy pripadali neraz veľmi príkre. Ale odkedy sme si rozložili svoje nové rodiny okolo neho, nechával nám priestor, ustupoval. Ale raz, po rokoch, sa predsa len v ňom ozval muž, plný zodpovednosti a príkladnej……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Znášanie ťažkostí v našom živote kvôli láske ku Kristovi dovoľuje jeho nežnosti zostúpiť do nášho srdca. Božské potešenia sa rodia z telesnej bolesti. Otcovia dali krv a prijali Ducha. S úsilím a potom prijali milosť. Odhodili seba samých a našli sa v Božích rukách. Bol som veľmi pohnutý životom svätých asketických Otcov na Hore Sinaj. Päť tisíc asketikov……...
Pred niekoľkými rokmi si jeden priateľ musel vziať taxík, aby prišiel včas na modlitbové stretnutie. Keď zistil, že na spätnom zrkadle visí zázračná medaila Panny Márie, spýtal sa vodiča na dôvod. Taxikár mu vysvetlil, že pred rokom vzal do taxíka dievča. Bolo to v ťažkej chvíli jeho života. Uvažoval, že ukončí svoj život. Táto dievčina mu vtedy začala……...
V ktoromsi veľkom meste asi pätnásťročné dievča vstúpilo do kostola. Bolo to prvýkrát v jej živote. Dovtedy nikdy nepočula o Pánu Bohu. Ale chcela vedieť, čo sa v kostole robí. Bola svätá omša a kňaz práve rozdával sv. prijímanie. Ľudia pristupovali k oltáru. Dievča bolo zvedavé. „Čo tam tí ľudia robia?“ pýtalo sa panej, čo pri nej kľačala….…...
V zjaveniach svätej Brigity čítame: „Istý deň, keď som prisluhovala pri sv. omši, videla som nespočetné množstvo anjelov zostupujúcich a zhromažďujúcich sa okolo oltára ku kňazovi. Spievali nebeské spevy, ktoré úplne zaujali moje srdce. Nebo akoby samo rozmýšľalo o veľkej obete. A my, biedne, slepé a úbohé stvorenia, sme prítomní s takou nepatrnou láskou, úctou a ochotou!“[1] [1]……...
Doktor S. W. Mitchell, slávny neurológ vo Philadelphii, si jedného večera ľahol po osobitne rušnom dni. Náhle ho zobudilo búchanie na dvere. Išiel otvoriť a na prahu uvidel malé, úboho oblečené dievčatko s rozrušenou tvárou. „Pán doktor, moja mama je veľmi chorá, môžete k nej prísť?“ Noc bola studená, snežilo. Lekár sa napriek veľkej únave obliekol a šiel……...
Moja žena, ktorá sa narodila a vyrástla v Číne, si zo svojho detstva spomína na návštevu tigrov z hôr. Jedného dňa sa istá chudobná sedliačka vybrala vyžínať trávu na úpätie jedného vŕšku. Bábätko niesla na chrbte a druhé dieťa cupkalo vedľa nej. V ruke držala kosák. Vo chvíli, keď prišla na vrchol, počula hrozný rev. Zmeravená od hrôzy……...
Obety pre dobro sú najkrajším ziskom pre človeka. Pekne to vykresľuje poviedka indického spisovateľa a básnika Rabindranatha Thakura. Poviedka hovorí toto: Istý žobrák chodil po domoch a žobral. Pri niektorých dverách mu dali trocha ryže, inde nejaké obilie alebo kus chleba. Raz, ako chodil po žobraní, zbadal, že po ceste ide kráľ na zlatom koči. V duchu sa……...