Vízia Božej prozreteľnosti ochraňuje a zvyšuje vieru v Boha. Kto vidí neviditeľnú a všemohúcu ruku Vládcu sveta, ostáva nezlomným dokonca i v najhorších búrkach, ktoré terorizujú more života. Verí, že spoločnosti, Cirkvi a osudom všetkých ľudí pomáha všemocná a premúdra Božia pravica. Pozerajúc na zúrivé vlny, na hrozné búrky, na tmavé oblaky, utešuje sa myšlienkou na Boha, ktorý vidí všetko, čo sa deje….…...
Táto vízia Božej prozreteľnosti inšpiruje hlbokú miernosť a stálosť lásky k blížnemu, ktorá nemôže byť vyrušená vetrom pokušení. Pre takúto dušu urážky, osočovania a zlé konanie druhých jednoducho nejestvujú. Vie, že všetko stvorenie koná podľa usmernenia alebo povolenia Stvoriteľa. Stvorenie je iba slepým nástrojom. V takej duši sa hlas pokory stáva viac zreteľným, obviňujúcim dušu z nespočetných hriechov, ospravedlňujúcich blížnych ako nástroj……...
Nekonečné podriadenie sa Bohu je inšpirované víziou Božej prozreteľnosti. Čo ak je Boží služobník obklopený zo všetkých strán rôznymi ťažkými utrpeniami? Takto upokojuje svoje srdce: „Boh vidí všetko! On vo svojej múdrosti pozná dôvody, prečo sú takéto utrpenia pre mňa dobré a nevyhnutné. Ak by neboli, neuchránil by ma pred nimi, On, ktorého moc je neobmedzená? Ale neochránil……...
Vízia Stvoriteľa a Pána všetkých vecí viditeľných a neviditeľných dáva človeku nadprirodzenú silu a s touto víziou prichádza uvedomenie si neobmedzenej moci všemohúceho Kráľa nad celým stvorením. Dokonca vlasy na našej hlave, vlasy také neužitočné podľa slabej múdrosti ľudstva, sú spočítané a ochraňované v tejto neobmedzenej, všetko zahrňujúcej múdrosti (Mt 10, 30; Lk 21, 18). Prirodzene, bez jeho priania sa v ľudskom živote nemôže……...
Moje myšlienky vidia Boha, Stvoriteľa a všemocného Vládcu všetkých stvorení, ktorý vidí všetko, riadi všetko a dáva všetkým veciam zmysel a povolanie. Boh dovolil človeku vidieť jeho riadenie sveta. Ale iba Boh sám pozná dôvod pre osudy všetkých vecí, dôvod pre svoje prikázania. „Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“ (Rim 11, 34). A fakt, že človeku……...
Úctivo a s bázňou vzhliadam k Bohu, ktorý pozerá na moje hriechy a vidí ich omnoho zreteľnejšie než moje svedomie. Jeho zázračná trpezlivosť ma udivuje a ľaká. Ďakujem a oslavujem túto nevýslovnú dobrotu. Moje myšlienky sa strácajú – som úplne premožený vďačnosťou a chválou; a úctivé ticho zostupuje do mojej mysle a srdca. Cítim, že môžem vysloviť iba: „Sláva tebe, Bože!“ Kde sa náhlite,……...
Sláva tebe, Bože! Sláva tebe, Bože! Sláva tebe, Bože! Za všetko, čo vidím v sebe, v druhých, vo všetkom: „Sláva tebe, Bože!“ Čo vidím v sebe? Vidím hriech, neprestajný hriech. Vidím neprestajné prekračovanie svätých Božích prikázaní. A môj Boh vidí moje hriechy, vidí ich všetky, vidí ich nespočetné množstvo. Keď ja, obmedzené stvorenie, v mojej slabosti podobnej tráve a poľným kvetom, často……...
Svätý Ján Klimak povedal: „Pravý kajúcnik považuje každý deň, keď neplakal, za premrhaný, aj keď počas neho urobil dobrý skutok.“ Neskôr pokračuje: „Nezáleží na tom, aké výšky nadobudol náš život; ak sme neobsiahli skrúšenosť srdca, nás život je falošným a neplodným. Je nevyhnutné, skutočne nevyhnutné pre človeka, ktorý sa poškvrnil po kúpeli obnovy (svätý krst), očistiť svoje ruky……...
Svätí otcovia odporúčajú, že každý má zotrvať v tej práci, ktorá inšpiruje slzy, pretože slzy sú duchovným ovocím a zmysel mníšskeho života je zhromažďovanie takého ovocia v okolnostiach, ktoré Boh považuje pre nás za nevyhnutné. Jeden z púštnych otcov povedal, že poznal mnícha, ktorý zotrvával v tichu svojej cely a plietol čotky ako svoju poslušnosť. Keď tento mních sedel a plietol čotky, modliac……...
Dar sĺz, toto teplo Božej milosti, najčastejšie navštevuje asketikov počas pozornej modlitby ako jeden z jej zvyčajných darov. K iným prichádza počas čítania; k iným počas nejakej práce. Takto napríklad svätý Cyril Belozerský začal plakať počas varenia v monastierskej kuchyni. Keď sa pozeral na oheň, spomenul si na večný oheň trápenia a začal prelievať slzy. Svätý Cyril vediac, že v tichu skrúšenosť a slzy……...
Všetci mnísi, ktorí sa očistili od hriechov, urobili tak skrze slzy a všetci kresťania, ktorí nadobudli dokonalosť, dosiahli ju skrze slzy. Táto dokonalosť bola zvlášť rozšírená medzi množstvom tichých mníchov dolného Egypta, na hore Nitria, v Kellii a iných osamotených miestach. Pretransformovali zástupy mníchov do zástupov anjelov. Keď svätý Makárius Veľký – zakladateľ mníšskeho života v púšti a človek, ktorého dokonca ostatní……...
Hebreji, ktorí sa našli v otroctve Babylončanov, sú obrazmi dobrovoľnej skrúšenosti – čo znamená rôznych obmedzení a telesnej námahy, ktorej sa mních podriaďuje kvôli pokániu, ako aj smútkov dovolených Božou prozreteľnosťou pre očistenie z hriechov. Duchovní vodcovia asketikov – slzy – posielajú odkaz z ruín Jeruzalema, na ktorých sa v tichosti namáhajú v samote. Odkaz hovorí tým, ktorí sú v otroctve, že ich vyslobodenie……...
„Prehorko plače v noci,“ počas nášho pozemského života a „líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom“ (Nár 1, 2). Aby sme mohli vylievať slzy pred Bohom, človek musí opustiť svet a iných ľudí, musí zomrieť za svet a za všetkých ľudí, musí sa stať osamotený v srdci……...
„Ach, ako sedí osamelé mesto (kedysi) plné ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou“ (Nár 1, 1). Prorok reprezentuje myseľ mnícha, ktorý je osvietený zjavením Božieho učenia; veľké mesto je ľudstvo stvorené Bohom; obyvatelia mesta sú kvalitami duše a tela; Babylončania sú démoni, ktorí boli hlboko pod úrovňou ľudstva v jeho nepoškvrnenom stave a stali sa……...
Duchovný stav mnícha, ktorý uvidel pád ľudskej prirodzenosti, ktorý nie je oklamaný klamstvami pomíňajúceho sveta, ale ktorý úplne smeruje pohľad duše k tomuto pádu, je živo vyjadrený v lamentáciách proroka Jeremiáša, ktorý sa oddal skrúšenému vzlykaniu v úplnej samote. Všetka nádej Jeruzalema bola stratená a všetky možné oslobodenia boli márne – všetko, čo ostávalo, bol plač nad Jeruzalemom. Raz prorok poučil……...
Potom závoj vášní je zdvihnutý z mysle a mystické učenie Krista je zjavené. Trpké slzy sú zmenené na slzy sladkosti a radosti. Duchovná útecha sa objaví v srdci a radosť, ktorá sa nedá porovnať s radosťami sveta, je známa iba tým, ktorí sa namáhajú v modlitbovej skrúšenosti a majú dar sĺz. Potom sa naplní Boží prísľub: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4)….…...
Slzy, ktoré sú preliate kvôli hriechu, sa najprv zdajú trpkými, pretože sú vyliate kvôli bolesti a utrpeniu ducha, ktoré bolo prenesené z ducha na telo. Postupne sú tieto slzy zjednotené s útechou pozostávajúcou z nezvyčajného pokoja a takmer hmatateľným pocitom miernosti a pokory; v rovnakom čase sa tieto slzy vo vhodnom počte a spôsobe novej útechy menia, stávajú sa menej trpkými a tečú s menšou bolesťou alebo……...
Dar skrúšenosti a sĺz je jedným z najväčších Božích darov. Je to dar, ktorý je nevyhnutný pre našu spásu. Dary proroctva, jasnozrivosti a konania zázrakov sú znakmi, že človek sa výnimočným spôsobom páči Bohu a Boh ho odmenil; ale dar skľúčenosti a sĺz je znakom prijatého pokánia. „Smútok v myšlienkach je pravým darom od Boha; kto ho má a udržuje ho ako nevyhnutnosť,……...
Vo všeobecnosti je veľmi užitočné naučiť sa rôznym druhom mníšskej námahy priamo z Písma a zo spisov svätých otcov; je potrebné ich vyskúšať a vybrať pre seba tie, ktoré sa javia pre nás najviac vhodné. Ľudia sú stvorení v rôznosti, ich schopnosti a vlastnosti sú také rozmanité, že jedna a tá istá námaha alebo metóda, praktizovaná mnohými asketikmi, bude konať v každej duši úplne……...
Pre hlasitú modlitbu a slzy sa mních musí utiahnuť prinajmenšom do samoty svojej cely – táto práca nemá miesto medzi bratmi. Zo životov svätých otcov poznávame, že tých, ktorí mali príležitosť praktizovať hlasné slzy, bolo počuť skrze múry ich ciel, aj keď urobili všetky opatrenia, aby ich asketická námaha ostala skrytou, známa iba Bohu. Ako nadmerné výpary spôsobujú……...
Samozrejme, že dokonca aj tí, ktorí majú slabé telo a úbohé zdravie, musia do určitej miery, ako je to len možné, prinútiť sa k asketickej námahe. Vhodnosť tejto námahy môže byť ľahko odhadnuteľná dokonca aj s malou duchovnou skúsenosťou. Tí, ktorí sú fyzicky slabí, musia prísť ku skrúšenosti a slzám viac s pozornou modlitbou a skúšať nadobudnúť skrúšenosť v duchu; v tomto stave ronia tiché……...
Nútenie sa do takej práce musí byť zohľadnené fyzickou silou. Svätý Níl Sorský odporúča a požehnáva skrúšenosť a slzy: „Toto je cesta pokánia a jeho ovocie,“ povedal. „Ktokoľvek volá o pomoc k Božiemu milosrdenstvu, či je pod útokom vášní, alebo sa chráni od všetkých hriešnych myšlienok, skoro nájde útechu, ak sa modlí s duchovnou múdrosťou.“ Ale dokonca sa tento otec sám riadil vo……...
Práca, ktorú sprevádza skrúšenosť a prelievanie sĺz, pozostáva z prinútenia ku skrúšenosti, veľkodušnej trpezlivosti v čase duchovnej suchoty a nedostatku sĺz, čo je stav, v ktorom je pravý zápasník niekedy skúšaný; potom je odmenený vyliatím vrúcnych sĺz. Ako pôda, ktorá dlho očakávala dážď, konečne ho prijíma v hojnosti a zrazu sa pokrýva jemnou a žiariacou zeleňou, tak srdce, ktoré dlho trpelo suchom, keď je zvlažené slzami,……...
Spolu s modlitbami o darovanie sĺz je nevyhnutné osobné úsilie pre ich nadobudnutie. Osobné úsilie a námahy niekedy predchádzajú toku sĺz, zatiaľ čo pri iných príležitostiach ich sprevádzajú. Práca predchádzajúca slzám pozostáva z múdrej abstinencie od jedla a pitia, rozvážneho bdenia, jednoduchosti života, odvrátenia sa od všetkého vonkajšieho a sústredenie sa na svoje vnútro. Svätý Ján Klimak vo svojej homílii o slzách povedal, že……...
Tí, ktorí nadobudli pravdivé videnie svojich hriechov, tí, ktorí nadobudli Božiu bázeň, musia prosiť Boha, aby im dal dar sĺz skrze neustálu modlitbu. Takto urobila Aksa, dcéra Kaleba, ktorá dostala ako veno veľkú časť zeme. Keď sedela na oslovi, aby začali cestu do domu svojho manžela, so slzami a vzlykaním prosila otca, aby jej dal aj inú časť……...