Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Poznanie vždy hľadá prostriedky, aby ochránilo to, čo nadobudlo. Ale čo hovorí viera? ,Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia‘ (Ž 127, 1). Človek, ktorý nachádza útočisko vo viere, nikdy nie je zviazaný prostriedkami a zákonmi. Poznanie všade spieva chvály strachu….…...
Viera prekračuje hranice, za ktoré sa prirodzené poznanie zdráha vstúpiť. Svätý Izák Sýrsky to rozvádza v ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie: „Vidíš, ako viera trasie základmi poznania, ktoré sa preukázalo márne vo všetkých svojich ohľadoch a zákonoch? Vidíš, ako poznanie je zviazané s obmedzeniami prirodzenosti? Vidíš, ako viera prekračuje prirodzenosť v kráčaní po chodníkoch svojho putovania? Spôsoby a prostriedky poznania vládli……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje uvažovaním o poznaní tohto sveta a o jeho limitoch. „Ale poznanie nemôže urobiť nič bez matérie. Poznanie nemá odvahu pokúsiť sa o niečo, čo nebolo dané prirodzenosti. Napríklad tekutá prirodzenosť vody nemôže byť oporou tela pri kráčaní; tiež človek sa popáli, keď príde príliš blízko ohňa; a ktokoľvek to hrubo ignoruje, uvádza sa do zániku. Poznanie……...
V ďalšom odseku päťdesiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky pripomína, že viera dáva človeku schopnosť opustiť hranice, ktoré sú neprekonateľné pre prirodzené poznanie. Stáva sa skutočne slobodným a úzkosti sveta, ktoré trápia mnohých, nad ním strácajú moc. „Strach sprevádza poznanie; ale istota sprevádza vieru. Čím viac človek putuje po chodníčkoch poznania, tým viac je spútaný strachom a nemôže byť……...
Svätý Izák Sýrsky naznačuje nevyhnutnosť svetla viery, teda poznania, ktoré prichádza ako dar zhora. Nemožno však povedať, že by pohŕdal prirodzeným poznaním. Pripomína len, že toto poznanie je obmedzené a často odporuje i pravde, ak mu chýbajú prostriedky na jej spoznanie. Je aj našou osobnou skúsenosťou, že často sa zdráhame prijať nejakú pravdu len preto, že nemáme dostatok informácií……...
Poznanie, ktoré prináša náš intelekt, má svoje limity. Je ohraničené spracovaním impulzov, ktoré sme prijali našimi zmyslami. Svetlo viery však búra tieto limity. Svätý Izák Sýrsky to predkladá ako ďalší znak vyšších stupňov poznania. Náš Spasiteľ tiež poukázal na tento znak. Keď k nemu pristúpil otec, ktorý prosil o uzdravenie svojho posadnutého syna, tak počul tieto slová: „Všetko……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že duchovný život nás otvára pre vyššie poznanie. Rozoznáva tri stupne alebo úrovne tohto poznania. Človek, ktorý urobil pevné rozhodnutie pre život v Bohu a usiluje sa o napĺňanie evanjeliových prikázaní, pomaly sa stále viac otvára pre poznanie zhora, ktoré svätý Izák Sýrsky nazýva „noetickou silou duše“ alebo „svetlom viery“. Aj keď v úvode päťdesiatej druhej homílie……...
„Duša, ktorá sa raz a navždy odovzdala Bohu vo viere a prijala tak skúsenosť a chuť jeho pomoci, neprijme znovu vlastnú myšlienku, ale radšej je stíšená v úžase a v tichu a nemá silu vrátiť sa k cestám a spôsobom vlastného poznania. A to z obavy, aby nebola zbavená Božej prozreteľnosti, ktorá tajne pokrýva jej potreby, neprestajne sa k nej vinie. Pre dušu by bolo bláznivé predpokladať, že je……...
Svätý Izák Sýrsky sa v päťdesiatej druhej homílii venuje trom stupňom poznania a ako poznanie tohto sveta vo svojich prostriedkoch stojí v protiklade voči jednoduchosti viery. Jeho učenie je pre nás užitočným kľúčom pre pochopenie nielen jeho homílií, ale aj diel ostatných svätých asketikov. No hlavným požehnaním je spoznanie ďalších zákonitostí duchovného života, ktoré vedú k rýchlemu rastu v kresťanskej dokonalosti. ……...
Záverečné odstavce päťdesiatej prvej homílie sú oslavou veľkého Božieho milosrdenstva. Svätý Izák Sýrsky sa pokúša sprostredkovať niečo z úžasu, ktorým je naplnená jeho duša. Zároveň však cítime, že sám narazil na limity ľudských slov, aj keď spomedzi mystikov dokázal najlepšie priblížiť niečo zo svojej skúsenosti. Je však vedomý, že poznanie Boha sa nemôže dávať na tú istú úroveň……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Boj sa Boha kvôli jeho láske a nie kvôli reputácii strohosti, ktorá mu bola pripísaná. Miluj ho ako ho máš milovať; nie iba preto, čo ti dá v budúcnosti, ale tiež preto, čo si prijal. Kto mu môže odplatiť za tento svet, ktorý pre nás stvoril? Akú splátku môžeme nájsť v našich dielach? Kto ho……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v rozprávaní o Božom milosrdenstvo varovaním, že je hriechom si myslieť, že Boh by sa mohol stať nemilosrdným. Hovorí: „Boh nenadobúda niečo, čo nemá alebo nestráca či nenahrádza to, čo má, ako to robia stvorené bytia.“ Toto varovanie je určené tým, ktorí očakávajú od Boha skutky spravodlivosti podľa vlastnej predstavy. Toto varovanie je na mieste,……...
Tým, ktorí sa domáhajú zásahu Božej spravodlivosti, svätý Izák Sýrsky adresuje tieto slová: „Ako môžeš nazývať Boha spravodlivým, keď čítaš pasáž v Písme o mzde, ktorá bola daná robotníkom? ,Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím……...
Nie je jednoduché načúvať učeniu svätého Izáka Sýrskeho o Božom milosrdenstve. Môžeme mať dojem, že nás vedie k oblasti, ktorá leží za limitmi nášho chápania. Azda aj preto v jednej duchovnej prednáške zazneli slová: „Izákovo chápanie Božieho milosrdenstva a lásky v nás vyvoláva až protirečenie, napriek tomu, že v hĺbke srdca cítime, že má pravdu. A možno to protirečenie vychádza zo smútku, že sme……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v päťdesiatej prvej homílii poukázaním na Božiu lásku a milosrdenstvo. Prijatie a osvojenie si tohto učenia predstavuje veľkú výzvu. Nie je to preto, že by sme popierali veľkosť Božej lásky, ale preto, že ju nedokážeme spojiť s naším vnímaním spravodlivosti. Veľakrát sa obraciame v rôznych bezvýchodiskových a bolestivých situáciách k Bohu s prosbou, aby nastolil svoju spravodlivosť. Svätý Izák Sýrsky……...
„Nemaj v nenávisti hriešnika; veď všetci sme zaťažení vinou. Ak si pohnutý kvôli Bohu postaviť sa proti nemu, tak nad ním nariekaj. Prečo ho nenávidíš? Nenáviď jeho hriechy a modli sa za neho, aby si nasledoval Krista, ktorý nebol rozhnevaný na hriešnikov, ale prihováral sa za nich. Nevidíš, ako plakal nad Jeruzalemom? Diabol sa nám vysmieva v mnohých prípadoch, tak……...
Neustále skúmanie srdca je nevyhnutné pre správny duchovný život. Človek totiž veľmi ľahko vykročí na cestu predstierania, aby tým zakryl niektorú zo svojich slabostí. Inokedy sa stáva, že konanie skutkov nábožnosti ho uspokojí natoľko, že začne ignorovať nesprávne hnutia srdca. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že niektorí ľudia môžu vzbudzovať aj zdanie svätcov minulých časov, ale to ešte……...
V ďalšom odstavci päťdesiatej prvej homílie svätý Izák Sýrsky dáva poučenie, ktoré napomáha odhaliť infekciu farizejizmu v ľudskom srdci. Duchovný život nazýva prácou srdca a nástojí na potrebe vnútorného rozlišovania, pre ktoré dáva niekoľko kritérií na posúdenie asketického snaženia človeka. „Je zrejmé, či človek koná prácu srdca s rozlišovaním, nasledujúc príklad otcov, ktorí nás predišli, ak v prítomnosti vonkajších vecí nie……...
Svätí otcovia často pripomínajú nevyhnutnosť stráženia zmyslov. Vysvetľujú, že zmysly sú kanálmi pre impulzy zo sveta, ktoré vzbudzujú myšlienky rôzneho druhu a prebúdzajú vášne. Svätý Izák Sýrsky to zhŕňa do krátkeho poučenia: „Každý človek, ktorý dáva plnú vládu zmyslom, dáva plnú vládu aj srdcu.“ Kto nemá svoje zmysly pod prísnou kontrolou, ten stratí kontrolu aj nad hnutiami svojho……...
Je prirodzené, že svätý Izák Sýrsky sa pri téme o nedobrovoľných hriešnych myšlienkach dotýka aj pádov, ktoré tieto pokušenia spôsobujú. Jeho poučenie prináša povzbudenie, ale i varovanie. „Nemali by sme nesmierne smútiť, keď sa pošmykneme v nejakej veci, ale keď v tom zotrvávame; pretože aj dokonalý sa často pošmykne, ale zotrvanie v tom je úplná smrť. Zármutok nad malými pádmi……...
Poľavenie v pozornosti a v duchovnej disciplíne spôsobuje ujmu duši. Svätý Izák Sýrsky to pekne vysvetľuje: „Odpočinok ubližuje mladým mužom, zatiaľ čo lenivosť zraňuje starších a dokonalých. Tí, ktorí kvôli odpočinku vstúpia do zlých myšlienok, sa môžu vrátiť k pozornosti a podriadiť sa prísnej disciplíne. Ale tí, ktorí vkladajú svoju nádej do práce a zanedbávajú pozornosť, stávajú sa zajatcami a sú vedení z disciplíny do……...
„Nenechaj slobodu žiadnemu zo svojich zmyslov, ó, človeče, aby sa nestalo, že ich nebudeš môcť znovu ovládnuť.“ Toto je jedna z rád svätého Izáka Sýrskeho, ktorú si je dobré vložiť do nášho arzenálu duchovných zbraní. Vsúva ju do časti, keď hovorí o nedobrovoľných hriešnych myšlienkach, ktoré prichádzajú počas odpočinku. Myslím tým na sviatočné dni, ktoré prichádzajú po obdobiach predpísanej……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odkrývaní duchovných zákonitostí, ktoré sú spojené s nedobrovoľnými hriešnymi myšlienkami. „Hoci vnútorné zápasy vychádzajú z odpočinku a obťažujú človeka, má vždy silu ich prekonať. Pretože keď človek ukončí svoj odpočinok a vráti sa na miesto svojej práce, tieto útoky od neho odtiahnu. Ale nie je to tak s tými, ktoré sa narodili z ľahostajnosti, hoci lenivosť sa, samozrejme,……...
Poučenia svätého Izáka Sýrskeho nás často vedú k pochopeniu príčin rôznych kríz, ktoré spoznávame v živote Cirkvi. V päťdesiatej prvej homílii nachádzame jedno z týchto poučení: „Pozornosť pomáha človeku viac než práca a nedbanlivosť ho zraňuje viac než odpočinok.“ Svätý Izák Sýrsky kladie väčší dôraz na to, čo sa odohráva v srdci človeka, než na jeho prácu. Stavia sa tým proti……...
Je užitočné sa vrátiť k poučeniu svätého Izáka Sýrskeho z predchádzajúcej reflexie. Hovorí: „Niektorí ľudia si udržiavajú svoje telá a kvôli Božej práci si prajú trochu odpočinku, aby ich posilnili, a potom sa vracajú znovu k svojej práci. Preto v týchto pár dňoch nášho odpočinku neopusťme svoju bdelosť a nevydajme celú dušu lenivosti ako ľudia, ktorí nemajú žiadnu túžbu vrátiť sa späť k svojej práci.“……...