24 V búrkach a víchriciach potrebujeme kormidelníka a v tomto súčasnom živote potrebujeme modlitbu: pretože sme náchylní na provokácie našich myšlienok, dobrých aj zlých. Ak je naša myšlienka plná oddanosti a lásky k Bohu, vládne nad vášňami. Ako hesychasti by sme mali rozlišovať medzi čnosťou a neresťou s rozvahou a bdelosťou: a mali by sme vedieť, ktoré……...
21 Dávaj si pozor na srdce a dávaj si pozor na svojich nepriateľov, lebo sú prefíkaní vo svojej zlomyseľnosti. Buď presvedčený vo svojom srdci o tomto: Je nemožné, aby človek dosiahol dobro zlými prostriedkami. Preto nám náš Spasiteľ povedal, aby sme boli bdelí, keď povedal: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a……...
17 Keď sa človek oddelí od zla, získa presné pochopenie všetkých hriechov, ktoré spáchal proti Bohu; lebo nevidí svoje hriechy, ak sa od nich neodtrhne s pocitom odporu. Tí, ktorí dosiahli túto úroveň, sa modlia k Bohu so slzami a sú plní hanby, keď si spomínajú na svoju zlú lásku k vášňam. Nasledujme teda duchovnú cestu zo……...
15 Prosím vás, aby ste nenechali svoje srdce nestrážené, pokiaľ ste v tele. Tak ako farmár nemôže mať istotu v úrode rastúcej na jeho poliach, pretože nevie, čo sa s ňou stane, kým bude uskladnená v jeho sýpke, tak ani človek by nemal nechať svoje srdce bez stráže, pokiaľ ešte dýcha skrze svoj nos. Do posledného dychu……...
14 Keď myseľ zachráni zmysly duše pred telesnými túžbami a naplní ich bezvášnivosťou, vášne bez hanby útočia na dušu a snažia sa držať jej zmysly v hriechu. Ak však myseľ neustále v tajnosti vzýva Boha, On, keď to všetko vidí, pošle svoju pomoc a zničí naraz všetky vášne. Svätý Izaiáš Pustovník sa dotýka situácie, ktorá môže……...
10. Ak sa váš intelekt oslobodí od všetkých svojich nepriateľov a dosiahne odpočinok sabatu, žije v inom veku, v novom veku, v ktorom uvažuje o veciach nových a nerozpadajúcich sa. Lebo „kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly“ (Mt 24:28). Svätý Izaiáš Pustovník hovorí o ďalšom ovocí, ktoré prichádza s očisteným nous. Oslobodenie od nepriateľov, teda vášní,……...
9. Aj vaša myseľ je oslobodená, je odstránená priepasť medzi ňou a Bohom Toto poučenie zreteľne odhaľuje, čo svätí otcovia mysleli pod pojmami myseľ a intelekt. Nemali na mysli tú rozumovú časť duše, ktorá dosahuje poznanie v zmysle logického myslenia. Mysleli tým nous, teda duchovný zrak človeka, schopnosť poznávať Boha bez sprostredkujúcich obrazov či pojmov. Je veľký rozdiel……...
8 Ak je vaša myseľ oslobodená od všetkej nádeje vo viditeľných veciach, je to znamenie, že hriech vo vás zomrel. Svätý Izaiáš Pustovník nepriamo zdôrazňuje to, čo hovoria všetci svätí učitelia duchovného života. Tým je odpútanie sa od sveta. Pod svetom sa myslí nielen všetko, čo prichádza do duše z vonkajšieho sveta, ale aj čo vychádza zo……...
5 Keď myseľ počuje tieto slová uistenia, smelo hovorí svojim nepriateľom: „Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie“ (Iz 50, 8 – 9)….…...
4 Ak Boh vidí, že sa mu myseľ úplne podriadila a vkladá svoju nádej iba v neho, posilňuje ju slovami: „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael!“ (Iz 41, 14) a: „„Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez……...
Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nous“. Pôvodne nous bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich nous bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou. Svätí……...
Šesťdesiata šiesta homília je trochu náročnejšia, ale dáva kľúč na správne pochopenie učenia svätých otcov o duchovnom živote. Svätý Izák Sýrsky ju začína slovami: „Myseľ je orgán duchovného vnímania, ktorý ma schopnosť prijať silu vízie, ako zreničky telesných očí, do ktorých sa vlieva viditeľné svetlo. Noetické videnie je prirodzeným poznaním, ktoré je zjednotené s touto silou v prirodzenom stave……...
V spisoch svätých otcov sa často hovorí o víziách a zjaveniach. Nie je jednoduché pre nás uchopiť tieto veci, pre ktoré nám chýba osobná skúsenosť. Svätý Izák Sýrsky nám do tohto problému vnáša trochu viac svetla, keď odpovedá na učeníkovu otázku, či je medzi týmito vecami nejaký rozdiel. Pod víziami má na mysli určité videnie inak neviditeľných realít –……...
V závere tridsiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí väčšinou o dôležitosti slobodnej vôle a aký dopad má na náš život. Hovorí, že „kde chýba slobodná vôľa, tak konanie dobra či zla je nepotrebné vzhľadom na odmenu. Nie je žiadna odmena pre to, čo je prirodzené; odmena je spojená s konfliktom a nikto nehovorí o víťazstve tam, kde nie je žiaden zápas. (…)……...
Pán dal prikázanie na ochranu mysle, prikázanie, o ktoré sa ľudia zvyčajne nestarajú, alebo dokonca o ňom nevedia, tobôž o jeho nevyhnutnosti a špeciálnej dôležitosti. Ale Pán, volajúc myseľ okom duše, povedal: „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme“ (Mt 6,……...
Keď čítame o živote veľkých svätcov, často sa v našich srdciach vynorí túžba žiť podobný život svätosti. Akýmsi spôsobom vnímame túžbu duše, ktorá chce nadobudnúť stav, ktorý jej patrí. Keď si však uvedomíme, že tento cieľ nemôžeme dosiahnuť nejakou drobnou aktivitou v rámci nášho voľného času, ale že si to vyžaduje naše úplné nasadenie, ktoré podstatne mení mnohé zaužívané spôsoby……...
Niekoľko posledných odstavcov svojej druhej homílie svätý Izák Sýrsky venuje dôležitosti posudzovania myšlienok pri rozpoznávaní našich vášní. Posledné myšlienky venuje stavu, keď pokročíme v umení tejto askézy a v duši sa objaví náklonnosť k duchovným veciam. To zaznieva jeho posledné varovanie. Hovorí, že naša myseľ (nús) môže ostať bez zmeny, ak nebudú odrezané márnivé myšlienky. Čo tým svätý Izák Sýrsky ……...
V súčasnosti sú veľmi obľúbené časopisy, ktoré hovoria o zdravom životnom štýle. Takmer vždy v nich nájdeme články o rozpoznávaní(m) symptómov, ktoré nás upozorňujú na možnosť prepuknutia vážnej choroby. A som si istý, že tieto články určite zachránili veľa životov a mnohých uchránili pred zbytočným trápením. Svätý Izák Sýrsky nás tiež upozorňuje na symptómy, ktoré môžu pomôcť k predídeniu choroby duše, ba dokonca……...
Svätý Izák Sýrsky nás vo svojej prvej homílii vedie k pochopeniu základov duchovného života. Pre človeka nasiaknutého duchom sveta sú to neľahké odporúčania, ktoré si vyžadujú priam enormnú námahu na ich uvedenie do života. Svätý Izák preto pre povzbudenie odhaľuje čosi zo svojej mystickej skúsenosti. Hovorí: „Duchovná jednota je odpečatená a neustály úžas planie v srdci spolu so žeravou túžbou………...
Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nús“ (gr.: nous). Pôvodne „nús“ bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich „nús“ bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou….…...
Svätý Izák Sýrsky učí: „Tí, ktorí na ceste života sú vedení božskou milosťou, aby boli osvietení, sú si vždy vedomí niečoho ako noetického lúča svetla vloženého medzi napísané riadky, ktorý uschopňuje myseľ rozlíšiť jednoduché slová od tých, ktoré majú veľký význam pre osvietenie duše.“ Svätý Izák Sýrsky poukazuje na aktivitu mysle počas čítania Svätého písma alebo……...