28. nedeľa po ZSD (Lk 14, 16-24) AI Jeden známy sa mi sťažoval: „Ach, tie deti! Zaujíma ich všetko možné. Robia všetko možné, len nie to, čo by mali.“ Mal celkom vážny dôvod na túto sťažnosť. Jeho deťom totiž vôbec nevoňalo učenie. Myslím si však, že to nie je len jeho problém. Zrejme každý rodič, ktorý má školopovinné……...
Nie je azda človek, ktorý by po chvíľke stíšenia, zahĺbenia sa do svojho vnútra, nepocítil v tej či onej oblasti svojho konania výčitky svedomia a zároveň volanie po náprave tohto stavu. Sú to okamihy, z ktorých sa rodia predsavzatia – teda plán na vylepšenie života v niektorej oblasti. Veľký pôst je časom, kedy kresťania azda najčastejšie absolvujú tento zostup do hlbín……...
Ďalším nebezpečenstvom pre dospievajúceho človeka je svetský životný postoj. Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že aj keď sa predstavuje ako niečo užitočné, keď prevládne, pôsobí zničujúco na mladého človeka. Jeho znakmi je život predovšetkým založený na nestálych pocitoch vyvolaných zmyslami. „S takýmto životným postojom človek nenávidí vnútorný život a tých, ktorí o ňom hovoria. Skutoční kresťania sú pre neho……...
Svätý Izák Sýrsky venuje niekoľko odstavcov svojej druhej homílie vysvetleniu, čo znamená prijatie kríža (Porov. Mt 10, 38; Mt 18, 24; Mk 8, 34; Lk 9, 23; Lk 14, 27). Zaiste je veľmi dôležité zastaviť sa pri každej jeho myšlienke, ale najprv sa môžeme pokúsiť o akýsi súhrn jeho učenia. Pre svätého Izáka Sýrskeho prijatie kríža predovšetkým……...
Mnohí prichádzajú k Pánovi, ale iba málo sa rozhodne nasledovať ho. Mnohí čítajú evanjeliá, nachádzajú v nich útechu, sú inšpirovaní ich vznešeným a svätým učením, ale málo sa rozhodne formovať svoje skutky podľa evanjeliových prikázaní. Pán hovorí všetkým, ktorí k nemu prichádzajú a túžia byť s ním: „Ak niekto prichádza ku mne“ a nezriekne sa sveta a seba samého, „nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,……...
Zrieknutiu sa sveta musí predchádzať nasledovanie Krista. To druhé nemá miesto v duši, dokiaľ to prvé nie je uskutočnené. Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho“……...
Dávid náš učí nenávidieť démonov dokonalou nenávisťou (Ž 139, 22), pretože sú nepriateľmi našej spásy. Táto nenávisť je nevyhnutná pre plnenie úlohy dosiahnuť našu spásu. Ale kto nenávidí svojich nepriateľov dokonalou nenávisťou? Ten, kto už nehreší ani skutkom, ani myšlienkou. Kým sú ešte podnety nášho priateľstva s nimi – teda veci, ktoré vyvolávajú vášne – v nás prítomné, ako môžeme……...
Ak nás niekto akokoľvek stavia proti napĺňaniu Božích prikázaní, dokonca aj keď je to otec alebo matka, máme na neho hľadieť s nenávisťou a odporom, aby nám nebolo povedané: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37). Toto……...
Keď nám Ježiš Kristus hovorí „Poď…“, nestojí kdesi na najvyššej priečke pomysleného rebríka, kde sa máme s námahou vyliezť. On zišiel dole. Prišiel medzi nás a pre každého z nás je ľahké prísť k nemu. Túto pravdu si pripomíname vo Vyznaní viery. Ježiš Kristus prišiel, aby sa stal človekom. Prišiel, aby zomrel za nás na kríži. Prišiel, aby nám pripravil hostinu……...
Slovo alibi, hoci je cudzieho pôvodu, predsa je nám vďaka detektívnym filmom známe. Nevinný človek obvinený z trestného činu dokazuje, že v čase jeho spáchania bol na úplne inom mieste. Má teda alibi. Mnohokrát sa však tento výraz používa na označenie výhovoriek na zdôvodnenie nesplnenia určitej úlohy. Keď však pozýva Boh, neobstojí žiadna výhovorka. Podobenstvo o hostine nám……...
Sv. Lukáš hovorí: „A naraz sa začali všetci vyhovárať.“(Lk 14, 18) Výhovorku môžeme definovať ako poskytnutie dôvodu pre nesplnenie nejakej úlohy či sľubu. Niekto poznamenal, že výhovorka je slušne zabalená lož. V podobenstve o veľkej večeri odzneli viaceré výhovorky: „Kúpil som pole… päť záprahov volov… oženil som sa…“ Odzrkadľujú správanie mnohých ľudí súčasnosti. Mnohí urobia hocičo a povedia hocičo, len……...
Zaiste sa nám len ťažko hľadá dôvod, prečo pozvaní hostia odmietli prísť na veľkú večeru. Ospravedlnenia, ktoré uviedli, nie sú seriózne. Vyzerajú skôr ako nepodarené výhovorky. Čo však viedlo týchto ľudí, aby sa takto vyhovárali? Jednou príčinou môže byť ľahostajnosť. Nemali záujem o večeru. Nemali záujem prijať pozvanie. Nemali záujem o Boha. Mnoho ľudí nepozná Boha, pretože……...
AI Pravidlá slušného správania hovoria, že sa nepatrí odmietnuť pozvanie priateľov. Toto pravidlo sa vo všeobecnosti dodržiava i keď niekedy k prijatiu pozvania je potrebná veľká dávka sebazaprenia. KE Dnešné evanjelium nám tlmočí pozvanie nebeského Otca. Prijatie tohto pozvania už nie je vecou slušnosti, ale podmienkou pre prijatie večného života. DI Všetci sme pozvaní k nebeskej hostine. Ježiš Kristus však v podobenstve……...
Hostiteľ sa dvakrát uistil, že každý dostal pozvanie. Prvýkrát pozval osobne všetkých; druhýkrát, v deň veľkej večere, ohlásil: „Poďte, už je všetko pripravené.“(Lk 14, 17) „Poďte!“ Evanjelium nie tak príkaz ako ponuka; nie je tak požiadavka ako dar – pozvanie zdieľať neuveriteľnú radosť kráľovstva. „Poďte!“ Boh ťa očakáva! Je pripravený prijať všetkých – chudobných, mrzákov, slepých,……...
Matka volá na dieťa: „Večera je hotová!“ A dieťa zo svojej izby odpovedá: „Idem!“ Ale neide. Hrá sa ďalej. O chvíľku matka znovu kričí: „Večera je hotová, poď jesť!“ A dieťa znovu odpovedá: „Idem!“ A pokračuje v hre dovtedy, kým matka stratí trpezlivosť a doslova neprinúti dieťa sadnúť si k stolu. Táto situácia vôbec nie je zriedkavá. A netýka sa len detí. V čom je problém?……...
Zreteľne chápeme, že hostiteľom v podobenstve o veľkej večeri je Boh. Ježiš Kristus zdôraznil, že išlo o „veľkú“ večeru, na ktorú bolo pozvaných „mnoho“ ľudí. Spoločenské akcie podobné tejto veľkej večeri sú vydarené len vtedy, keď pozvaní hostia prídu. Bez hostí, žiadna takáto akcia nemá význam. Boh chce, aby sme odpovedali na jeho pozvanie. Chce, aby sme prišli na……...