Dávid náš učí nenávidieť démonov dokonalou nenávisťou (Ž 139, 22), pretože sú nepriateľmi našej spásy. Táto nenávisť je nevyhnutná pre plnenie úlohy dosiahnuť našu spásu. Ale kto nenávidí svojich nepriateľov dokonalou nenávisťou? Ten, kto už nehreší ani skutkom, ani myšlienkou. Kým sú ešte podnety nášho priateľstva s nimi – teda veci, ktoré vyvolávajú vášne – v nás prítomné, ako môžeme...