Keď si sa zaplietol do niečoho zlého, nehovor: „To ma nepremôže.“ Pretože nakoľko si sa zaplietol, bol si už premožený. Aj keď sme v duchovnom živote vedení dobrým úmyslom, môže sa stať, že upadneme do ilúzie, ktorú nám ponúkla naša pýcha. Výsledkom je stagnácia v duchovnom raste, úmorný a takmer bezvýsledný boj s nejakou vášňou. Svätý Marek Asketik nás svojím……...
Môže sa stať, že niekto zdanlivo napĺňa prikázanie, ale v skutočnosti slúži vášni a pre zlé myšlienky ničí dobro svojho skutku. Svätí otcovia hovoria, že najdôležitejší zápas sa odohráva v srdci človeka. Boh skúma srdce a myseľ človeka (porov.: Ž 7, 10), a preto by sme mali dávať veľkú pozornosť hnutiam, ktoré ich napĺňajú. Svätý Marek Asketik nás svojím poučením vedie……...
Myšlienky pôžitkárskeho človeka sú kolísavé, akoby boli na váhe; Niekedy lamentuje a plače pre svoje hriechy a niekedy bojuje a protirečí blížnemu, ospravedlňujúc svoje zmyslové potešenia. Pre budovanie duchovného života svätí otcovia odporúčajú pamätať na tri úrovne, ktoré sú v človeku: telo, duša a duch. Snahou človeka je podriadiť nižšie úrovne tej najvyššej, ktorá tak môže vniesť poriadok do tých nižších……...
Nehovor: „Nechcem to, ale stane sa to.“ Pretože dokonca, aj keď nechceš tú vec, predsa vítaš to, čo ju spôsobuje. Svätý Marek Asketik rázne odporuje dôvodeniu, ktoré často používame na ospravedlnenie nejakého zlého skutku. Vychádza z poznania zákonitosti, ktorá vedie k hriechu. Na začiatku je zlá myšlienka, pokušenie. Toto pokušenie nie je hriechom, pokiaľ ho človek odsúdi a zavrhne….…...
Zaujatosť je nedobrovoľná prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Vo fáze aktívneho zápasu sa snažíme uchrániť ju od rozvinutia sa do vášne; po víťazstve je pokojná, ale stále provokáciou. Termín „zaujatosť“ sa azda najviac významovo blíži ku gréckemu slovu prolipsis,ktoré svätý Marek Asketik používa na nedobrovoľnú prítomnosť bývalých hriechov v pamäti. Táto zaujatosť nastáva kvôli opakovaným hriechom, ktoré spôsobujú……...
Keď sa modlíme za ľudí, ktorí nám krivdia, premáhame diabla; keď sa im staviame na odpor, sme ním zranení. Svätý Marek Asketik nám v týchto slovách dáva dobrú radu, ktorá nám bude užitočná v každodennom živote. Veď je našou skúsenosťou, že denne vnímame rôzne krivdy, ktoré prinášajú rôznu intenzitu bolesti. Väčšinou ide o malé veci, ktoré dokážeme hneď zabudnúť….…...
Boh je zdrojom každej čnosti tak ako je slnko zdrojom denného svetla. Toto poučenie svätý Marek Asketik vkladá medzi rady, ktoré sa dotýkajú každodenného praktického života. Nabádajú k odhaľovaniu vášní a ukazujú cestu k čnostnému životu. V prvej fáze duchovného života, ktorou je očisťovanie srdca a mysle, sa na tento boj s vášňami a osvojovaním si čností kladie veľký dôraz. Stáva sa však,……...
„Človek, ktorý neoponuje myšlienkam zasiatych nepriateľom, ale prerušuje akúkoľvek konverzáciu s nimi svojimi prosbami Bohu, môže vnímať, že jeho myseľ našla múdrosť a silu, ktorá vychádza z milosti a jeho skutočné poznanie ho oslobodilo od mnohých námah. Takýto človek, po objavení tejto krátkej cesty, preťal mnoho pút rozptýlenia dlhej cesty. Pretože nemáme silu odporovať neustále každej myšlienke, ktorá sa stavia na……...
Svätý Izák Sýrsky sa dotýka ďalších ťažkostí, ktorým pustovník môže čeliť. Aj keď túži dosiahnuť dokonalosť, môže naraziť na limity, ktoré nie je schopný prekonať. Veľmi ľahko to môže viesť k postupnej rezignácii v srdci a zanedbávaniu aj toho, čo je dosiahnuteľné. Svätý Izák Sýrsky dáva tieto rady: „Ak stíšenie nevládne v tvojom srdci, tak nech vládne aspoň tvojmu jazyku….…...
V duchovnom živote platí zákon, že ak srdce človeka je nadchnuté inšpiráciou, ktorá ho nabáda k novému kroku na ceste k spáse, musí okamžite očakávať aktivitu neviditeľného nepriateľa, ktorý sa snaží ihneď uhasiť túto inšpiráciu. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že tak je tomu aj v prípade myšlienky na smrť, ktorá prichádza z Božej dobrotivosti. O diablovi hovorí, že ak by to bolo možné,……...
Začiatočníci v duchovnom živote majú vždy ťažkosť pochopiť dôležitosť asketických námah na pokorenie tela i duše. Zdá sa im, že aj bez tohto zápasu môžu dôjsť k hlbokej jednote s Bohom. Svätý Izák Sýrsky im však oponuje ponúknutím skúsenosti svätých asketikov. „Čím viac človek vstúpi do zápasu kvôli Bohu; tým viac rastie jeho smelosť v modlitbe; a čím viac je stiahnutý mnohými……...
Sláva tebe, Bože! Aké mocné slová! Keď bude srdce v čase problémov obklopené a zápasiace s myšlienkami pochybností, malomyseľnosti, nedostatkom vďačnosti a naplnené sťažovaním, musíme sa prinútiť neustále, pomaly a pozorne opakovať slová: „Sláva tebe, Bože!“ Ktokoľvek uverí mojej rade v jednoduchosti srdca a bude ju uskutočňovať, uvidí zázračnú silu chvály Boha. Bude sa radovať z prijatia požehnaného nového poznania, bude sa……...
Milosrdný a všemohúci Boh prijíma všetkých, ktorí k nemu prichádzajú. Vystiera svoju pravicu na pomoc našim slabostiam. A tak, aj keď si plný zlých návykov, ktoré ťa ťahajú dole ako ťažké reťaze, nevzdávaj sa nádeje na dosiahnutie slobody. Začni neviditeľný zápas, hrdinsky bojuj a so statočnosťou uznaj svoje porážky. Niekedy Boh dopustí, aby sme spoznali, akí sme v skutočnosti, aby sme si……...
Nemysli si, že je maličkosť vzdať sa svojich hriešnych túžob, aj keď sa zdajú bezvýznamné. Zakaždým, keď sa oddáš takejto túžbe, zanecháš nezmazateľnú stopu na svojej duši. Táto stopa môže byť niekedy taká silná, že povedie k vytvoreniu hriešneho zvyku. Či gambler vedel, keď sa prvýkrát dotkol kariet, že táto hra sa pre neho stane vášňou? Či……...
Služobník Boží, ktorý napĺňa prikázania evanjelia, odhaľuje v sebe vášne v stále rastúcom počte. Dokonca aj keď mu milosť Svätého Ducha dáva požehnané duchovné stavy, ako je chudoba ducha, slzy, čistota a duchovná múdrosť, považuje sa za najhoršieho z hriešnikov, za človeka, ktorý nikdy neurobil nič dobré, za človeka vinného z nespočítateľných hriechov, za človeka hodného večného trápenia v ohnivom pekle pre neustále……...
Náš Boh, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4), dovoľuje, aby jeho služobníci, jeho milovaní, boli napádaní počas celého života vonkajšími i vnútornými súženiami. Boj s vášňami a súženiami, ktoré povstávajú ako dôsledok vášní, je neporovnateľne ťažší než všetky vonkajšie pokušenia. Zápas, do ktorého je kresťan vedený v tomto neviditeľnom duchovnom boji, sa dá……...
Prikladaj pozornosť myšlienkam falošnej pokory, ktorá ti po každom hriešnom páde hovorí, že si natrvalo rozhneval Boha, že Boh odvrátil od teba svoju tvár, že ťa nechal a zabudol na teba. Musíš rozpoznať zdroj týchto myšlienok podľa ich ovocia. Tým ovocím je depresia, oslabenie duchovného boja a niekedy aj opustenie asketických námah na krátky čas alebo natrvalo. Ak……...
Neverme svojim víťazstvám nad vášňami, nebuďme pyšní na také víťazstvá. Vášne, podobne ako démoni, ktorí ich využívajú ako zbrane, sú veľmi prešibané. Niekedy predstierajú, že sú porazené, aby v nás vzbudili pýchu, pretože potom ich víťazstvo nad nami bude viac pohodlné a konečné. Pripravme sa nazerať na naše výhry a porážky rovnakým spôsobom – odvážne a bez emócií. Svätý……...
Ak máme správnu vedomosť o sebe samých, budeme schopní uchovať pokoj v našich dušiach bez toho, aby sme boli znepokojení alebo deprimovaní, alebo šokovaní, keď v sebe odkryjeme následky vášní. Niekedy sú tieto vášne mierne, ale niekedy sú veľmi vážne. Musíme voči nim s odvahou bojovať. Vášne sa v nás neprestanú prejavovať a útočiť na nás až do hrobu! Pripravme sa……...
V duchovnom zápase sa človek musí najprv ozbrojiť proti základným vášňam. Hriechy, prichádzajúce ako ich dôsledok, potom sami uschnú a odumrú. Kto odmietne telesné potešenia, slávu od ľudí, hromadenie bohatstva a nesústredený život, nepadne do hriechov hnevu a súženia. Nebude ovplyvnený ani pýchou, ani závisťou. Namiesto toho bude kráčať bez prekážok po ceste Božích prikázaní v ústrety spáse, v ústrety úplnému poznaniu Boha,……...
Ťažký a masívny mlynský kameň drví zrnká pšenice na múku a tak robí tvrdú pšenicu vhodnú na pečenie chleba. Ťažký zápas s vášňami drví srdce človeka a jeho pyšného ducha, núti ho uznať svoj padnutý stav zreteľným odhalením týchto vášní v jeho vnútri. Núti ho spoznať potrebu pokánia; ničí jeho vieru v seba a posúva všetku jeho nádej na Spasiteľa. V tomto odseku nám……...
Vášne, ktoré ostávajú v kresťanovi, ho neustále nútia byť pozorný, neustále ho volajú bojovať a toto pomáha v duchovnom raste. Takto je zlo v premúdrej Božej prozreteľnosti využité na dobro. Svätý Ignác Brjančaninov v tomto odseku zhŕňa asketickú skúsenosť mnohých, ktorí podstúpili zápas s nejakou vášňou. Každý, kto s vážnosťou podstúpil dlhodobý boj voči nejakej svojej vášni, si po istom čase uvedomí, že……...
Iba smrť nás môže úplne oslobodiť – dokonca aj svätých Božích – od vplyvu hriechu. Vášne sú bez hanby – objavia sa dokonca u človeka, ktorý je na smrteľnej posteli. Aj zomierajúci človek musí na seba dávať pozor. Telo bez vášne je telo v rakve. V učení všetkých svätých učiteľov duchovného života nájdeme zdôrazňovanie bdelosti. Svätý Pavol hovorí: „Umŕtvujte……...
Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho utrpenia, obetovanie všetkých dočasných vecí pre večné, všetkého pomíňajúceho za nehynúce. Musíme byť učeníkmi a nasledovníkmi Bohočloveka celým svojím životom! Toto poučenie svätého Ignáca Brjančaninova sa nám nepočúva ľahko. Dokonca sa nám môže zdať, že ide akosi proti duchu kresťanstva. Ide však iba……...
Zápas kresťana s vášňou musí dosiahnuť úroveň ukrižovania tela s jeho vášňami a žiadosťami (Gal 5, 24). U skúsených duchovných bojovníkov to musí dosiahnuť úroveň preliatia krvi – daj krv a prijmeš Ducha, hovoria otcovia. To znamená, že iba ten, kto trpí vo svojom tele skrze dobrovoľné i nedobrovoľné asketické námahy, je schopný odolať hriešnym túžbam tela, potlačiť a umlčať ich v sebe. Telo, ktoré……...