Pri duchovných rozhovoroch sa pomerne často stretávam s rovnakou otázkou, aj keď je formulovaná rôznymi spôsobmi. V podstate ide o prosbu o načrtnutie nejakého systému pre duchovný život, ktorý by bol oporou pre každodenný zápas. Mnohí skúšali vložiť do diára s dennými povinnosťami momenty, ktoré by im pripomínali čas na modlitbu, duchovné čítanie alebo reflexiu. Napriek tomu necítia, že by im to……...
Svätý Ján Klimak hovorí, že absolvovanie druhého kroku alebo stupňa duchovného výstupu si vyžaduje naplnenie niekoľkých predpokladov. Môžeme to považovať za vstupný test, ktorý nám ukáže, či sme pripravení pre tento krok. Prvým predpokladom je skutočná láska k Pánovi. Je potrebné odolať pokušeniu, ktoré nás nabáda preskočiť túto podmienku. Ponúka nám ilúziu, že je úplne prirodzené, že……...
3. Brat sa spýtal starca: „Ako bázeň Božia vstupuje do duše?“ „Keď si človek zvolí pokoru a chudobu,“ odpovedal starec, „a nesúdi nikoho; a ak vo všetkom skúma svoju dušu pamätajúc, že raz sa musí stretnúť tvárou v tvár s Bohom, potom k nemu príde Božia bázeň.“ Záverečné poučenie pripomína dôležité asketické cvičenie. Je ním pamätanie……...
2. Abba Iakovos povedal: „Tak ako lampa osvetlí tmavé miesto, tak bázeň Božia, keď príde do srdca človeka, osvieti ho a naučí ho všetkým čnostiam a Božím prikázaniam.“ Prirovnanie bázne Božej k lampe, ktorá všetko osvetľuje, je skutočne výstižné. Svätý Theodoros Veľký hovorí: „Skutočná viera rodí Božiu bázeň. Božia bázeň nás učí dodržiavať prikázania. Je povedané, že kde je……...
Hypotéza 14 Odkiaľ sa v človeku najprv objavuje bázeň a láska k Bohu a do akej miery je povinný báť sa a milovať Boha. A. Z Gerontikona 1 1. Brat sa spýtal Abbu Evprepiosa: „Ako do duše vstúpi bázeň Božia?“ Starec povedal: „Ak si človek volí pokoru a chudobu, bázeň Božia k nemu rýchlo príde.“ Keď……...
Je prirodzené, že si často kladieme otázku: „Kde sa nachádzam vo svojom duchovnom živote?“ Ide o dôležitú otázku a preto sme znepokojení, že na ňu nenachádzame presnú odpoveď. Je to však dobre, pretože táto otázka a jej podobné sa rodia z túžby nadobudnúť vnútorné uspokojenie, ktoré poznáme zo zavŕšenia rôznych prác v bežnom živote. Príkladom môže byť murár, ktorý po dokončení stavby……...
Človek neustále hľadá znaky, ktoré by ho uistili o správnosti jeho rozhodnutí alebo celkového smerovania života. Tí, ktorí napríklad uvažujú o manželstve, hľadajú u svojho partnera znaky, ktoré potvrdzujú súzvuk ich životov. Keď niekto uvažuje o voľbe školy alebo zamestnania, tiež zvažuje všetky poznateľné znaky, ktoré jeho zamýšľanú voľbu buď potvrdzujú, alebo od nej odrádzajú. Je preto prirodzené, že hľadáme znaky,……...
Tí, ktorí vstúpili do duchovného boja, praktizujú sebakontrolu vo všetkom a neprestanú, kým Pán nezničí „všetky semená Babylonu“ (porov. Jer 27, 16). Sebakontrola nebráni vo výstupe k Bohu. Je to obrana pred zlými vecami a pred úplným ponorením sa do sveta. Svet ako Božie stvorenie má svoj pozitívny aspekt. Mal by byť rebríkom k Bohu, podporou pre človeka k výstupu k nemu….…...
Pokarhania môžu vychádzať zo zloby a sebaobrany alebo z bázne Božej a rešpektu voči pravde. Svätý Marek Asketik nám dáva veľmi praktické rady pre každodenný život. Nabáda nás skúmať pokarhania, ktoré vychádzajú z nášho srdca, ale aj pokarhania, ktoré nám dávajú blížni. Možno, že pokarhanie je príliš silný výraz pre drobné situácie, ktoré má na mysli. Každopádne nás vedie k správnemu……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Boj sa Boha kvôli jeho láske a nie kvôli reputácii strohosti, ktorá mu bola pripísaná. Miluj ho ako ho máš milovať; nie iba preto, čo ti dá v budúcnosti, ale tiež preto, čo si prijal. Kto mu môže odplatiť za tento svet, ktorý pre nás stvoril? Akú splátku môžeme nájsť v našich dielach? Kto ho……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Prirodzené poznanie, čo je rozlišovanie dobra od zla implementované do našej prirodzenosti Bohom, nás nabáda, že máme veriť v Boha, Autora všetkého. Viera plodí bázeň a bázeň nás vedie k pokániu (…), a tak je človeku dané duchovné poznanie.“ Pripomína tiež slová svätého Jána Zlatoústeho, ktorý hovorí, že keď človek nadobudne vôľu nasledovať nabádanie bázne Božej a usiluje……...
V spisoch svätých otcov sa často zdôrazňuje nevyhnutnosť Božej bázne. V súčasnosti mnohí reagujú na túto podmienku s rozpakmi, pretože bázeň alebo doslova strach pred Bohom chápu skôr ako nepochopenie Evanjelia alebo ako znak slabej viery. Svätý Izák Sýrsky nádherne vysvetľuje úlohu bázne v duchovnom živote. Hovorí: „Ako je nemožné preplávať veľký oceán bez lode, tak je nemožné obdržať……...
Istý farizej pozval Pána, aby s ním jedol. „On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu“ (Lk 7, 36). Zdá sa, že farizej, hoci mal náklonnosť a určitú vieru v Pána, prijal ho s istou mierou vypočítavosti a seba dôležitosti kvôli svojej pozícii spravodlivého človeka. Ak by to tak nebolo, čo by mu bránilo utekať v ústrety božskému Návštevníkovi, úctivo padnúť k jeho……...
Záver dvadsiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje opisu stavov duše, ktorej sa dostalo priameho poznania počas kontemplácie. Prirodzenosť môže viesť dušu k prílišnej sebadôvere, ktorá môže znevážiť dar, ktorý sa jej dostal. Na druhej strane človek spoznáva nárast Božej bázne, strachu, obavy, ktorý ho vedie k ešte usilovnejšiemu pokračovaniu asketického života. Toto dokáže premôcť pokušenie vychádzajúce z prílišnej sebadôvery……...
V prvom odstavci desiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí o pokání, ktoré je hlavnou témou tejto homílie. Pokánie vníma ako veľký dar pre človeka, ktorý je potrebné prijať zo všetkou vážnosťou. Zároveň sa nevyhýba poukázaniu na časté zneužitie tohto daru. Hovorí: „Fakt, že pokánie prináša nádej, nemá byť použitý ako prostriedok, ktorý nás okradne od pocitu bázne, a tak človek……...
„Je nádej v Boha, ktorá prichádza cez vieru srdca, ktoré je dobré, a ktorú vlastní s rozlišovaním a poznaním. A je aj iná nádej, falošná nádej, ktorá je zdeformovaná a odvodzuje svoje jestvovanie z pochabosti. Človek, ktorý nedbá o veci, ktoré sa pomíňajú, ale zasvätí sa úplne Bohu dňom i nocou, ktorý nemyslí na nič svetské kvôli svojej veľkej horlivosti v čnostiach a v každej voľnej chvíli sa zaoberá……...
Veľmi často sa cez cirkevné masmédiá môžeme stretnúť s určitou kritikou, ktorá v dobrom približuje ťažkosti, s ktorými zápasí svet dnešného kresťanstva. Je bolestivé vnímať analýzy ochladnutia života viery v mnohých oblastiach. Aj keď zároveň v týchto dokumentoch sú naznačené určité východiská z tejto zaiste zjavnej krízy, nedá sa povedať, že by boli prijímané s nejakým nadšením. Skôr prevažuje skeptický postoj a pochybovanie, že môžu……...
Keď Zachariáš zbadal anjela „zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza“ (Lk 1, 12). Keď sa neviditeľný svet stane viditeľným, i tí najväčší svätí bývajú ohromení. Nie je jednoduché opísať ľudskými slovami rozpoloženie srdca. Človek, okrem úľaku z nečakaného, je konfrontovaný s realitou, ktorú dovtedy skrze vieru prijímal. Je to okamih, kedy človek v ostrom kontraste vníma svoje nedokonalosti a viny, poznáva,……...
Mnohokrát som ľuďom rozprával, že máme žiť v bázni pred Bohom. Niektorí mi na to povedali toto: „Ty sa skutočne bojíš Boha? Neveríme, že pred Bohom máme mať strach.“ Áno, bojím sa Boha, ale nebojím sa ho vpustiť do svojho vnútra. Bojím sa tiež vody – zvlášť keď vnímam jej silu pri pohľade na silný prúd rieky……...
Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že prvým trikom nášho nepriateľa je priviesť nás k postoju sebestačnosti. Z tohto vyviera pocit vlastnej veľkosti a sily, ktorý ak nevedie priamo k odmietnutiu pomoci Božej milosti, tak prinajmenšom výrazne oslabuje vnímanie jej potreby. Našepkávanie nepriateľa: „Si perfektný taký aký si“, dáva pocit uspokojenia a túžba po raste a dokonalosti je udusená. Zatiaľ, čo si človek užíva tento……...
Učenie svätého Izáka Sýrskeho, že na začiatku duchovného života je nevyhnutné, aby duša bola naplnená bázňou Božou, doslova strachom, zaiste dvíha obočie mnohým v súčasnej dobe. Katechéze v posledných rokoch dominovala téma lásky, preto sa zdá priam neprípustné, aby sme vo vzťahu s Bohom hovorili o strachu a bázni. Svätý Izák Sýrsky by však aj napriek všetkým týmto námietkam trval……...
Slovo na záver všetkého, čo si počul: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka“ (Kaz 12, 13). Kazateľ hovorí: Súhrnným spôsobom som ti ukázal najlepšiu cestu k spáse: boj sa Boha a dodržuj prikázania. Strachom nemyslí počiatočný strach z trestov, ale dokonalý a zdokonaľujúci strach, ktorý by sme mali mať z lásky k tomu, kto dal prikázania….…...
Skutočná viera rodí Božiu bázeň. Božia bázeň nás učí dodržiavať prikázania. Je povedané, že kde je bázeň, tam sú prikázania napĺňané. Napĺňanie prikázaní ustanovuje praktickú čnosť, ktorá predchádza kontemplatívnej čnosti. Ich ovocím je „bezvášnivosť“. Skrze „bezvášnivosť“ sa v nás rodí láska. Milovaný učeník na tému lásky povedal: Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu……...
Ak hľadáme jednoduchý návod pre rýchly rast v duchovnom živote, tak ho nájdeme v slovách svätého Izáka Sýrskeho. Hovorí: „Buď teda múdry a polož bázeň pred Bohom za základ svojej cesty a za pár dní ťa prinesie pred bránu Kráľovstva bez akýchkoľvek poblúdení na ceste.“ Možno sa nám zdajú tieto slová príliš nadsadené – za pár dní pred bránou Kráľovstva………...
Diela svätých otcov sa modernému človeku nečítajú ľahko. Je to tak aj v prípade asketických homílií svätého Izáka Sýrskeho, ktorý v prvej homílii opakovane zdôrazňuje dôležitosť bázne pred Bohom. Pre človeka súčasnosti, ktorému bolo predkladané evanjeliové učenie o láske, ktorá vyháňa strach zo súdu (porov. 1 Jn 4, 18), môžu mať slová svätého Izáka Sýrskeho príchuť už „prekonaného“ stredovekého……...