V asketických dielach sa stretávame s nutnosťou postenia. Niektorí svätí učitelia dokonca vyjadrujú presvedčenie, že bez pôstu nie je možné urobiť žiaden pokrok v duchovnom živote. Možno, že v súčasnosti sa na tieto tvrdenia pozeráme trochu z nadhľadu, ale to neznamená, že spoznané duchovné zákonitosti by tým niečo stratili na svojej platnosti. Jednu z nich podrobne prestavuje svätý Izák Sýrsky a tým objasňuje príčinu……...
„Ticho je tajomstvom budúceho veku, ale slová sú nástrojmi tohto sveta. Väčšie úsilie pripodobňuje dušu povahe duchovných bytí. Skrze ticho a neprestajný pôst človek sa vyčleňuje, aby vytrval v božskej práci vo svojom vnútri. V rovnakých tajomstvách (v tichu a pôste) neviditeľné zástupy konajú liturgiu, ktorá je naplnená Božskými tajomstvami a svätosťou najvyššieho Bytia, ktoré vládne od vekov. Niektorí svätí sa……...
Niekedy človek odmieta vášeň kvôli vlastnému pôžitku a je oslavovaný tými, ktorí nepoznajú jeho cieľ. Možno ani sám si toho nie je vedomý, a tak ho jeho aktivita poráža. V jednej homílii som počul, že naša padnutá prirodzenosť nás obdarovala špeciálnym talentom. Dokážeme s ľahkosťou znehodnotiť aj tie najvznešenejšie veci a ešte sa tým aj chváliť. Niečo podobné nám hovorí aj……...
Pravidlá pôstu sú ustanovené Cirkvou s úmyslom pomôcť jej deťom, ako návod pre celú kresťanskú spoločnosť. Každému kresťanovi sa odporúča hľadať radu skúseného duchovného otca a nerozhodovať sa bez nej pre pôst nad svoje schopnosti. Znovu opakujem, že pôst je pre človeka a nie človek pre pôst. Jedlo, ktoré sa dáva na podporu človeka, nesmie sa stať zdrojom jeho zničenia….…...
Svätá Cirkev vo svojej múdrosti stanovila, že kresťania vo svete môžu užívať mäso, ale nie vždy. Obdobia konzumácie mäsa sú oddelené obdobiami zdržanlivosti od mäsa, počas ktorých sa kresťan očisťuje od mäsa vo svojom tele. Tento požehnaný efekt pôstu je zrejmý každému, kto ho dodržiava. Mníchom je absolútne zakázané jesť mäso; je im dovolené požívať mliečne……...
Jedlá z rýb, zvlášť z tých, ktoré sú pripravené z veľkých morských rýb, majú úplne inú kvalitu. Majú zreteľný efekt na myseľ, pridávajú telu tuk, zapaľujú krv a napĺňajú žalúdok do sýtosti, najmä keď sa jedia často a vo veľkom množstve. Tieto efekty sú veľmi znásobené, keď sa konzumuje mäso. Mäso nadmerne nasycuje telo, dáva mu zvlášť lenivosť a zapaľuje krv. Otupujúco……...
Korenené jedlá by malo byť odstránené zo stola asketika, pretože prebúdzajú telesné vášne. Medzi ne je potrebné zarátať čierne korenie, zázvor a ostatné pochutiny. Najprirodzenejším jedlom je to, ktoré bolo určené človeku hneď po jeho stvorení – jedlo z rastlinnej ríše. Boh povedal našim prarodičom: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a……...
Kvalita jedla je tiež mimoriadne dôležitá. Zakázané ovocie v raji bolo príjemné na pohľad a chuť, ale pôsobilo jedovato na dušu podaním predčasného poznania dobra a zla, ktoré zničilo čistotu, v ktorej naši prarodičia boli stvorení. Aj dnes jedlo pokračuje v silnom pôsobení na dušu, čo je zvlášť zrejmé, keď niekto pije víno. Preto všetky alkoholické nápoje, zvlášť tie, ktoré sú……...
Ktokoľvek koná fyzickú prácu alebo je telesne taký slabý, že nemôže byť uspokojený jedným jedlom denne, môže jesť dvakrát. Pôst je pre človeka a nie človek pre pôst. Ale v každom prípade, či už ješ často, alebo zriedka, jedenie do sýtosti je striktne zakázané. Toto robí človeka neschopným duchovných námah a otvára dvere iným telesným vášňam. Ale nemierny pôst……...
Ak sme sa rozhodli zasvätiť sa službe Bohu, položme pôst za základ našich námah. Základnou kvalitou každého základu musí byť nezlomná pevnosť; inak budova nikdy nezostane stáť, aj keď bola správne postavená. Nesmieme dovoliť porušenie pôstu nasýtením a zvlášť prílišným pitím. Svätí otcovia svorne považujú za najlepší pôst jesť raz do dňa, ale nikdy do úplnej sýtosti….…...
Čo je vášeň prejedania a opilstva? Je to prirodzená túžba po jedle a pití, ktorá stratila svoju správnu orientáciu a vyžaduje si väčšie množstvo a rozmanitosť, než je potrebné pre podporu života a telesnej sily. Ironicky táto vášeň pôsobí opačným spôsobom na fyzickú silu, oslabuje a dokonca ničí telo a jeho silu. Túžba po jedle je uhasená jednoduchým jedlom. Najprv človek musí odmietnuť……...
Pôst oslobodzuje človeka od vášní tela, zatiaľ čo modlitba bojuje proti duchovným vášňam; po ich porazení vstupuje do najvnútornejších štruktúr človeka, očisťuje ich a vedie Boha do vyčisteného chrámu. Ktokoľvek začína so siatím bez toho, aby vyčistil pole, a ničí semeno ešte predtým, než môže vyklíčiť, a namiesto pšenice bude žať tŕnie. Ak zasievame semeno modlitby rovnakým spôsobom, nebudeme……...
„Kde začneme,“ hovorí svätý Makarius Veľký, „my, ktorí sme nikdy neštudovali naše vlastné srdcia? Začnime klopať na dvere skrze modlitbu a pôst,“ ako nám prikázal sám Pán: „Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7) Táto námaha, ktorá je nám ponúknutá jedným z najväčších učiteľov monastierskeho života, bola námahou svätých apoštolov. Skrze ňu im bolo dané počuť slová Svätého……...
Denným chlebom kresťana je sám Kristus. Neukojiteľná sýtosť tohto chleba je spásonosné uspokojenie a radosť, ku ktorej je každý kresťan volaný. Sme volaní k neukojiteľnému naplneniuBožím slovom, naplneniuKristovými prikázaniami, naplneniu Pánovým pokrmom: „Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj“ (Ž 23, 5). Asketická skúsenosť Cirkvi……...
Telesný človek je úplne ponorený do hriešnych potešení. Je zmyslový vo svojom tele, srdci i v mysli. Je neschopný nielen duchovnej radosti a prijatia Božej milosti, ale tiež pokánia. Je neschopný akejkoľvek duchovnej práce; je priklincovaný k zemi, utopený v mori vášní, ktoré nemajú žiadny život. Je stále živý, ale v duši je mŕtvy. „Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete……...
A dokonca aj dnes hriešna smrť pokračuje v zrážaní tých, ktorí porušujú sväté prikázanie pôstu. Tí, ktorí nedodržujú striedmosť a nevyhnutné rozlišovanie v jedle, nemôžu si uchovať ani panenstvo, ani čistotu. Nemôžu ovládnuť hnev; podliehajú lenivosti, depresii a smútku; stávajú sa otrokmi márnivosti, domovom pýchy a to všetko vedie človeka do telesného stavu, ktorý najviac odhaľuje ich luxusné a preplnené stoly. Prikázanie……...
Keď bol novostvorenému človekovi daný raj, bol mu tiež daný jeden jednoduchý príkaz, príkaz k postiť sa. Samozrejme, iba jeden príkaz bol daný, pretože stačil na uchovanie prvého človeka v bezhriešnosti. Tento príkaz nehovoril o množstve jedla, zakazoval iba kvalitu, typ jedla. Nech teda tí, ktorí veria, že pôst sa vzťahuje iba na množstvo jedla, sú ticho! Ak by sa……...
Najväčšou z čností je modlitba; základom modlitby je pôst. Pôst je neustála miernosť v jedení, spolu s múdrym rozlišovaním. Pyšný človeče! Tak veľmi o sebe zmýšľaš, a pritom si v neustálej a úplnej závislosti od svojho žalúdka. Zákon pôstu, čo je vonkajší zákon pre tvoj žalúdok, je vo svojej podstate zákonom pre tvoju myseľ. Ak si myseľ, tá koruna človeka, praje……...
Zdržanlivosť. Zdržanlivosť od nadmernej konzumácie jedla a nápojov, zvlášť vína. Správne dodržiavanie pôstov ustanovených Cirkvou. Ovládanie tela prostredníctvom striedmeho a nemenného jedla, vďaka ktorému všetky vášne slabnú, zvlášť sebaláska, ktorá pozostáva z nadmernej lásky k telu, žalúdku a z ich potešenia. V šestnástej kapitole svätý Ignác Brjančaninov menuje čnosti, ktoré sú protipólom hlavných hriešnych vášní. Vášne charakterizuje ako stav otroctva, úsilie……...
Ako veľa nástrah je položených pred moje telo! Samo osebe je veľkou nástrahou! Ako hrozne to princ tohto sveta používa! Skrze telo a jeho hanebné náklonnosti a túžby sa stávame ako nemý dobytok. Aká priepasť! Aké oddelenie od podobnosti s Bohom! Vrháme sa do tejto hlbokej priepasti a oddelenosti od Boha, keď sa oddávame telesným žiadostivostiam, vhodne pomenovaným podľa ich hriešnej……...
Keď svätý Izák Sýrsky učí o pôste, tak často pripomína, že toto asketické cvičenie nás vedie k slobode a prehĺbeniu nášho vzťahu s Bohom. Keď hovorí o slobode, tak tým myslí stav, kedy človek nie je obmedzovaný v aktivitách, ktoré odvádzajú od jeho posväcovania. Nie je nám cudzia skúsenosť, že po požití hutného jedla a ak porcia je skutočne štedrá, tak pociťujeme malátnosť……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo svojom poučovaní o dôležitosti pôstu citovaním nejakého veľkého filozofa, ktorého meno neuvádza. Dôležitejším pre neho bola múdrosť, ktorú slová filozofa obsahovali: „Ak človek nasycuje svoje telo delikatesami, vydáva svoju dušu zápasu. A ak niekedy príde k sebe a začne sa nútiť k striedmosti, nemôže (…) pretože jeho duša bola zotročená potešeniami. Čerstvá a mäkká výživa rýchlo vkladá do……...
Pri čítaní svätých otcov, ktorí učia o umení duchovného života, mnohých zaráža zdôrazňovanie pôstu ako základného predpokladu pre duchovný rast. Dnes, keď pôst je zamenený za pomerne miernu zdržanlivosť od mäsa a jeho produktov, a to i len v niektoré dni, ktoré ostali ako pozostatok starobylej tradície pôstnych období, toto zdôrazňovanie pôstu sa stretáva len s malým pochopením. Je preto dobré zamyslieť sa……...
Človek, nech sa už nachádza na ktoromkoľvek stupni duchovného života, musí si udržať pozornosť, pretože i malá nedbanlivosť môže viesť k zničeniu dobrých základov a tým k zbúraniu celej stavby duchovného života. Svätý Izák Sýrsky podrobne opisuje, ako nedbanlivosť v stálosti na jednom mieste a povolenie v pôstnej disciplíne pomaly vedie i duchovne vyzretého človeka späť do otroctva vášní. V tomto opise nachádzame zdôraznenie……...
Svätý Izák Sýrsky nás povzbudzuje k dvom čnostným aktivitám, o ktorých hovorí, že sú základom všetkých dobrých vecí. Je nimi zotrvávanie v sústredenosti na jednom mieste a neustále postenie. Aby nás nadchol pre tieto aktivity, hneď na začiatku homílie dáva dlhý zoznam ovocia, ktoré prinášajú. Je užitočné, aby sme si ho vypočuli v plnosti. Zo zotrvávania v sústredenosti na jednom mieste a neustáleho……...