Človek musí byť veľmi opatrný a múdry v tom, ako sa správa k ostatným členom Kristovho tela – ku kresťanom. Človek musí skúšať vstúpiť do ich trápenia počas ich duchovnej choroby a zavrhnúť iba tých, ktorí nemajú žiadnu túžbu po uzdravení a môžu infikovať ostatných svojou chorobou. Je extrémne dôležité ochrániť svoje telo pred smilstvom, ale toto samo nie je dosť……...
Keď venujeme zvláštnu pozornosť ochrane pred hlavnými zdrojmi podnecovania telesných vášní, nezabúdajme ani na tie ostatné a rovnako sa pred nimi chráňme. Dokonca aj tie menej nápadné faktory sa môžu stať mocnejšími pre zvyk a nedostatok pozornosti. Napríklad niektorí žijú v samote a chudobe, postia sa a modlia sa k Bohu za oslobodenie z ich hriešnych túžob. Ale v rovnakom čase si dovolia posudzovať, ohovárať,……...
Svätý Pimen Veľký povedal jednému mníchovi, ktorý zápasil s telesnými vášňami: „Ak mních vládne svojmu žalúdku a jazyku a varuje sa potulovania, nikdy nezomrie smrťou duše, ktorá chňapne po každom, kto padne do hriechu smilstva.“ Pod potulovaním starec mieni rozptýlený život, bezstarostné konverzácie, množstvo priateľstiev a všetko, čo zapaľuje túžby tela. Svätý Izaiáš Pustovník povedal, že zápas so žiadostivosťou sa……...
Dobré úmysly človeka sú posilnené útekom od príčin hriechu a vyvinú si neuveriteľnú pevnosť a silu, zatiaľ čo blízkosť pokušení vedie krok za krokom k oslabeniu a následne k úplnému morálnemu kolapsu. Ľad na rieke sa stáva silnejším stupňujúcou sa nízkou teplotou v zime, no stačí len závan tepla, aby sa začal topiť a miznúť. Bratia! Musíme sa chrániť spoločnosti žien, zvlášť priateľstiev, rozprávaní……...
V životopise svätého Jána Klimaka je povedané, že úplne uhasil plameň telesnej žiadostivosti pustovníckym životom na púšti a stránením sa spoločnosti ľudí. Všetci svätí otcovia sa pokúšali vyhnúť sa spoločnosti žien, ako to len bolo možné, a vo svojich Bohom inšpirovaných spisoch povzbudzovali ostatných mníchov, aby nasledovali tento druh spásonosného správania. Otcovia, vediac, ako ľahko môže byť muž zranený, nikdy……...
Svätý Izák Sýrsky povedal: „Kto sa násilne neoddelí od príčin hriechu je nedobrovoľne vedený k hriechu.“ Toto pravidlo, vo všeobecnosti určené pre mníšsky život, je zvlášť dôležité pre tých, ktorí začali zápas s prirodzenými žiadosťami, ktoré sa v nich objavili po páde do hriechov tela. Pre nás je lepšie ani len nevidieť toto ovocie, ktoré sme prisahali nikdy neochutnať. Z tohto……...
Moji drahí bratia mnísi! Neváhajme vo svojom odhodlaní ani nezúfajme! Nevenujme pozornosť démonom, ktorí neprestajne spochybňujú nami zvolenú cestu; nevenujme pozornosť mienkam a radám ľudí, ktoré sú vyslovené buď z neznalosti, alebo telesnosti, alebo zo zlej vôle. Verme v Pána, nášho Boha, ktorý sľúbil, že nás vypočuje a pomôže nám, ak mu ostaneme verní. Potvrďme svoju vernosť skrze neustálu túžbu po……...
Kvôli sile vôle, skúsenostne potvrdenej a osvedčenej druhými, mnohí muži, ktorí nepoznali ženy, ostali do konca života v tomto požehnanom stave, uchrániac si svoje panictvo. Ostatní uchránili svoje vdovstvo nepoškvrnené po smrti svojej manželky, zatiaľ čo iní začali žiť čistý a svätý život po živote v smilstve, a napokon niektorí, ktorí zaváhali vo svojom živote čistoty, znovu sa vrátili k čistote a nadobudli ju……...
Úprimnosť prosby je potvrdená spôsobom života a vytrvalosťou vo vyprosovaní, aj keď naplnenie prosby je oddialené krátkym alebo dlhším časom; dokonca ak sa naša úprimná prosba stáva menej ostrou kvôli rôznym pokušeniam. Námahy, s ktorými mních skúša poraziť a zmeniť svoju padnutú prirodzenosť, sú iba potvrdením úprimnej túžby, zatiaľ čo víťazstvo a obnova našej prirodzenosti prináleží len Bohu. „Kde je……...
V manželskom živote čistota pozostáva z vernosti jedného voči druhému. Čistota panien a vdov, ktoré sa stali Kristovými nevestami, pozostáva vo vernosti Kristovi. A k nim teraz hovorím svoje skromné, povzbudzujúce slová pravdy, slová vychádzajúce z učenia Pravdy, od presvätého Božieho slova, opísané presvätými slovami a skúsenosťou svätých otcov. Keď Pán zakázal rozvod (ktorý bol povolený Mojžišovým zákonom) a vyhlásil, že tí, ktorí boli……...
Niektorí hovoria, že človek nemôže byť oslobodený od túžob tela, od nečistých myšlienok a emócií – že takýto stav je neprirodzený. Boh dáva prikázanie, Boh vie lepšie než my, čo je pre nás možné a nemožné, a preto obsiahnutie čistoty, ako tela, tak aj srdca, je pre človeka možné. Boh, Stvoriteľ sveta, dáva prikázanie, a preto čistota srdca nie je v protiklade……...
Niektorí sú tej mienky, že hriechy spáchané telom sú rovnako vážne a ťažké ako hriechy spáchané mysľou a srdcom. Túto mienku stavajú na slovách Spasiteľa: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28). Toto však nie je dobré zdôvodnenie. Uvedené slová boli povedané na doplnenie starozákonného prikázania a boli povedané tým, ktorí……...
Čo je čistota? Je to čnosť protikladná k telesnej vášni. Je to udržiavanie tela od upadnutia do hriechu a do všetkých aktivít, ktoré k hriechu vedú. Je to ochrana mysle od telesných myšlienok a fantázií; a srdca od pocitov a túžob tela. Táto charakteristika čnosti čistoty nie je pre nás niečím neznámym. Teda aspoň pre staršiu generáciu. Je veľa znakov, ktoré……...
Smilstvo bolo hriechom, keď bol v platnosti Starý zákon. Bol to hriech znevažujúci prirodzenosť, zneužitie dôležitého aspektu ľudskej prirodzenosti a prehrešok voči prirodzenému zákonu. Bol považovaný za taký vážny hriech, že tí, ktorí ho spáchali, boli potrestaní trestom smrti. V Novom zákone sa tento hriech stal dokonca ešte vážnejším, pretože ľudské telo bolo znovu pozdvihnuté, stalo sa časťou Kristovho tela,……...
Čistota. Vyhýbanie sa všetkým druhom telesných hriechov. Vyhýbanie sa zmyselným rozhovorom a čítaniu; vyhýbanie sa nečistým, zmyselným, dvojzmyselným slovám. Ochrana zmyslov, vrátane zraku a sluchu, ale zvlášť hmatu. Skromnosť. Odmietnutie nečistých myšlienok a predstáv. Ticho. Pokoj. Služba chorým a postihnutým. Pamätanie na smrť a peklo. Počiatkom čistoty je myseľ, ktorá nie je vyrušovaná telesnými myšlienkami a predstavami; dokonalosť čistotyspočíva v priamom videní Boha….…...
Cvič sa v zdržanlivosti – nepristupuj k druhým s prílišnou sebaistotou, nedotýkaj sa druhých bez potreby; a zvyk zdržanlivosti ti s ľahkosťou pomôže nadobudnúť čnosť čistoty. Tvoji blízki, cítiac tvoje zaviazanie sa k zdržanlivosti, budú vždy k tebe úctiví, budú na teba hľadieť s vážnosťou, ktorú vnímajú pred svätým predmetom. Nič tak úplne neničí čistotu ako sebaisté a nehanebné spávanie a neostýchavé stýkanie sa s ľuďmi druhého……...
Aká žiaduca je čistota srdca a tela! Prostredníctvom nej môžeme vidieť Boha (Mt 5, 8). Je získaná neustálymi asketickými námahami proti nečistote. Aby sme vstúpili do týchto námah proti nečistote, je nevyhnutné, aby sa stala zrejmou očiam našej mysle. Prejavuje sa v myšlienkach, fantáziách a telesných túžbach. Kto nikdy nebojoval proti nečistote, kto ju nerozpoznáva a považuje sa za čistého, je……...
Svätý Izák Sýrsky v tridsiatej siedmej homílii pokračuje v téme čistoty a vysvetľuje svojmu učeníkovi, čo je čistota a čo sú jej hranice. Hovorí: „Čistota je zabudnutie spôsobov poznania, ktoré sú vynájdené vo svete ľudskou prirodzenosťou. A jej hranicou je, keď je človek oslobodený a žije mimo týchto spôsobov zmýšľania; a keď vstupuje do prvotnej jednoduchosti a nevinnosti svojej prirodzenosti a stáva sa ako……...
Častým pojmom, s ktorým sa stretávame pri čítaní svätých otcov, je čistota srdca. Zvyčajne nás to zvádza zúžiť význam tohto pojmu na absenciu zmyselných skutkov a myšlienok. Svätí otcovia však pod čistotou srdca majú na mysli celkový stav človeka, ktorý sa oslobodil od vlády všetkých vášní. Svätý Ján Kassián v svojich Konferenciách veľmi podrobne vysvetľuje tento stav čistoty. Svätý……...
Svätý Izák Sýrsky ďalšiu časť svojej pomerne dlhej tridsiatej siedmej homílie venuje pôstu a bdeniu. Začína slovami: „Človek, ktorý miluje neprestajnú spoločnosť postenia po celý život, je priateľom čistoty. Ako uspokojenie brucha je zdrojom všetkých ziel a nedbanlivosť v spánku zapaľuje žiadostivosť smilstva, tak postenie, bdenie a odopieranie spánku v Božej službe odporujúc jeho sladkosti ukrižovaním tela vo dne i v noci, sú……...
V závere tridsiatej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí väčšinou o dôležitosti slobodnej vôle a aký dopad má na náš život. Hovorí, že „kde chýba slobodná vôľa, tak konanie dobra či zla je nepotrebné vzhľadom na odmenu. Nie je žiadna odmena pre to, čo je prirodzené; odmena je spojená s konfliktom a nikto nehovorí o víťazstve tam, kde nie je žiaden zápas. (…)……...
„Tak ako medzi desať tisíckami ľudí sa ťažko nájde jeden, kto naplnil prikázania a všetko, čo sa vzťahuje k Zákonu, a dosiahol priezračnú čistotu duše, tak iba jeden z desať tisícok po mnohej bdelosti je uznaný za hodného čistej modlitby, prekročenia hraníc a získania skúsenosti tohto tajomstva. Iba málo ľudí bolo uznaných za hodných čistej modlitby. Ale čo sa týka tajomstva, ktoré……...
„Neodhaľ žiadnu časť svojho tela pred iným človekom; a nedotýkaj sa tela druhého, okrem nejakej nevyhnutnej príčiny, ani nedovoľ nikomu, aby sa ťa dotkol bez správneho dôvodu, ako som povedal. Chráň sa familiárnosti ako smrti.“ Toto poučenie svätého Izáka Sýrskeho znie príliš čudne, priam puritánsky v dnešnej dobe. Môžeme ho bagatelizovať, označiť za relikt zo staroveku, dávno prekonaný……...
Svätý Izák Sýrsky v ďalšom odstavci pätnástej homílie dáva poučenie, ktoré sa týka problému pedofilných a homosexuálnych náklonností: „Beda nepozorným, ktorí predstierajú čistotu, aby kŕmili svoje vášne! Ale človek, ktorý dosiahol starobu prebývaním v čistote myšlienok, disciplíne života a zdržanlivosti jazyka, v tomto veku zakúsi pôžitok zo sladkosti ovocia poznania a pri svojom odchode z tela príjme Božiu slávu.“ Varuje tých, ktorí……...
„Istý otec sa mi zdôveril so skúsenosťou. Povedal: Jedného dňa moja myseľ bola uchvátená Božskou víziou a keď som prišiel k sebe, nahlas som si povzdychol. Ale keď to počul démon, ktorý stal oproti mne, bol zhrozený; bol akoby zasiahnutý bleskom, hlasne nariekal a utiekol, akoby bol niekým naháňaný.“ Svätý Izák Sýrsky touto skúsenosťou poukazuje na duchovnú moc človeka,……...