Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Ako sa človek môže zbaviť bývalých návykov a prispôsobiť sa životu chudoby a asketizmu? Odpoveď: Telo nemôže byť prinútené žiť v nedostatku, kým je obklopené zdrojmi potešenia a lenivosti. Myseľ sa nemôže toho zbaviť, kým neodlúči telo od všetkého, čo spôsobuje lenivosť. Pretože kým telo hľadí na luxus a svetské……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka a jeho odpoveď nepotrebuje žiaden komentár. „Otázka: Čo znamená zaprieť sám seba?“ Odpoveď: Je to zapretie tela. Tak ako človek, ktorý je pripravovaný na ukrižovanie, má vo svojej mysli iba smrť a kráča bez akejkoľvek myšlienky na pokračovanie života v tomto veku, takisto zmýšľa človek, ktorý si praje naplniť……...
„Otázka: Čo by sme mali robiť s naším telom, keď ho naplní bolesť a ťažkosti, a tak telo a vôľa sú oslabené v túžbe po dobre a strácajú svoju prvotnú silu? Odpoveď: To sa často stáva niektorým, keď polovička ich duše sa usiluje o dosiahnutie Pána a druhá ostáva vo svete, keď srdce nie je oddelené od pozemských vecí, ale je rozdelené, a tak niekedy……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Prirodzenosť je slabá a nemôže sa náhle zrieknuť predchádzajúcich zvykov a osvojiť si život utrpenia. Odpoveď: Kým v múdrosti človek v mysli neporovná veľkosť budúceho života s krátkosťou utrpenia tohto pozemského života, nebude schopný nabrať odvahu podstúpiť utrpenia, aby tak začal cestu do nového sveta. Prosím ťa, spočítaj v mysli počet……...
„Otázka: Ako môže človek úplne odísť z tohto sveta? Odpoveď: Túžbou inšpirovanou zo spoznania budúcich dobrých vecí, ktorú božské Písma zasievajú do jeho srdca so sladkosťou ich slov naplnených nádejou. Kým človek sa nepostaví proti veciam, ktoré sa považujú za slávne a lahodné, s túžbou po lepších veciach, nebude schopný opovrhnúť bývalou láskou.“ Keď človek múdro odpovedá na……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje vo vysvetlení hnutia v duši človeku, ktoré ho vedie k odpútaniu sa od sveta. Svojmu učeníkovi pripomína, že samotné zamyslenie nad životom vedie k tomuto impulzu. Stačí si len uvedomiť krátkosť a prchavosť života. Poukazuje na generácie pred nami, na ľudí, ktorí mali moc, veľké majetky i múdrosť a teraz ich telá sa obrátili v prach a upadli do zabudnutia. Toto……...
Po vysvetlení nebezpečenstva, ktoré pre dušu prichádza z lásky k svetu, učeník sa spýtal svätého Izáka Sýrskeho, čo je prvým impulzom pre myseľ, aby začala pochybovať o tých sladkých ponukách, ktoré zo sveta prichádzajú. Svätý Izák Sýrsky odpovedá: „Keď myšlienka lásky k duši povstane vo vnútri človeka, tento podnet vedie k zoškliveniu sveta v jeho očiach a prináša pochybnosti o všetkom, čo je……...
Po nabádaní svätého Izáka Sýrskeho k ostražitosti pred svetom, učeník prichádza s prirodzenými otázkami: „Čo je svet? Ako ho môžeme spoznať? Ako zraňuje tých, ktorí ho milujú?“ Tieto otázky víria aj v našej mysli, keď počujeme svätých otcov rozprávať o svete. Cítime, že tým myslia niečo oveľa hlbšie a dôležitejšie. V odpovedi učeníkovi hovorí: „Tento svet je pobehlicou, ktorá vzbudením žiadostivosti za……...
Ďalšia otázka, na ktorú svätý Izák Sýrsky odpovedá, hľadá vysvetlenie, koho možno považovať za osvieteného v myšlienkach. Tým sa myslí človek, ktorý nadobudol čistotu srdca a mysle. Svätý Izák Sýrsky odpovedá: „Kohokoľvek, kto dosiahol vnímanie horkosti, ktorá je skrytá v sladkosti sveta; kto odvracia ústa od pitia z tejto čaše; kto vždy hľadá spásu svojej duše; kto sa nezastavuje na……...
„Otázka: Skutočne nastane škoda človekovi, ktorý sa na svojej ceste k Bohu odvráti od svojich námah? Odpoveď: Nie je možné pre žiadneho človeka prísť bližšie ku Kristovi bez trápenia a skúšok, pretože bez nich nemôže byť jeho spravodlivosť udržaná. Ak zavrhne prostriedky, ktoré dávajú rast jeho spravodlivosti, tak opustí námahy, ktoré ju chránia a jeho spravodlivosť bude ako nestrážený……...
Ďalšia otázka, na ktorú svätý Izák Sýrsky odpovedá v tridsiatej siedmej homílii, môže tak trochu zatriasť naším prístupom k ťažkostiam a utrpeniam. Je prirodzené, že sa vyhýbame všetkému, čo môže priniesť bolesť do života. Je to múdre v prípade, keď sme opatrní a vyhýbame sa nezodpovednému vystavovaniu nebezpečným situáciám, ktoré môžu ohroziť náš život. Svätý Izák Sýrsky však nemá na mysli tieto……...
„Otázka: Kto je človek, o ktorom môžeme pravdivo povedať, že vlastní poznanie? Odpoveď: Je to človek, ktorý skutočne chápe, že jestvuje limit pre tento život – a to je človek, ktorý je schopný vytvoriť hranicu pre hriech. Pretože ktoré poznanie alebo chápanie je väčšie než to, keď je človek tak múdry, že vie ako odísť z tohto sveta……...
Tridsiata siedma homília pokračuje otázkou, ktorá hľadá návod na získanie múdrosti. „Otázka: Čo je začiatkom a cestou, ktorá nás vedie k múdrosti? Odpoveď: Pozostáva to v začatí hľadania Boha so všetkou silou, s úsilím celej duše, ktoré neustáva až do konca a v ochote – keď je to potrebné – kvôli láske k Bohu vzdania sa i vlastného života.“ K múdrosti……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje rozvíjaním myšlienky o potrebe hľadania múdrosti. V odpovedi na ďalšiu otázku ozrejmuje, čo svätí otcovia skutočne chápu pod múdrosťou. „Otázka: Pokiaľ sa má namáhať človek, ktorý usiluje o múdrosť a kedy je čas učenia naplnený? Odpoveď: Koniec tejto cesty nie je skutočne dosiahnuteľný. Dokonca aj svätí očakávajú s rešpektom dokonalosť múdrosti, pretože táto cesta nemá konca….…...
Tridsiata siedma homília svätého Izáka Sýrskeho patrí medzi tie najdlhšie. Je napísaná formou otázok a odpovedí a dotýka sa rôznych tém. Nie je vysvetlené, prečo svätý Izák Sýrsky zvolil túto formu. Každopádne však odráža spôsob výučby učeníka – teda mladého mnícha – jeho duchovným otcom. Homília začína dôležitou otázkou: „Otázka: Aké putá zabránia ľudskej mysli od bežania……...
V závere tridsiatej šiestej homílie svätý Izák Sýrsky hovorí: „Je ťažko vysvetliť tieto úžasné veci tomu, kto je ešte začiatočník, nemluvniatko v procese rastu. Ktokoľvek sa podriadi Bohu, je blízko toho, kedy všetky veci sú mu podriadené. Keď človek pozná sám seba, poznanie všetkých vecí je mu tiež darované, pretože poznať sám seba je plnosťou poznania všetkých vecí….…...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že výstup na kríž pozostáva z dvoch častí. Prvou je ukrižovanie tela a druhou je výstup k božskej vízii. Pod ukrižovaním tela myslí slobodu od vášní, ktorá sa uskutočňuje asketickou námahou. Je nutným predpokladom pre tú druhú, ktorá je dielom Ducha. Toto učenie predkladá po nádhernej modlitbe, z ktorej je cítiť jeho úplnú odovzdanosť Bohu. Svätý……...
Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje ovocie utrpenia, ktoré podstupujeme z lásky pre Boha napĺňaním jeho prikázaní. Či už ide o utrpenie spojené s pokorením našej vôle a túžob srdca kvôli uskutočneniu dobrých diel, alebo ide o utrpenie spôsobené vonkajšími podnetmi, ktoré vyvolávajú vzbĺknutie rôznych vášní. Svätý Izák Sýrsky prikladá veľkú hodnotu znášaniu týchto utrpení. Hovorí: „Ak trpíme s Kristom, potom budeme s Ním oslávení….…...
Zdôrazňovanie asketizmu sa môže pre mnohých zdať ako príliš zlá reklama na duchovný život. Ak chceme niekoho priviesť k Bohu, zvyčajne sa usilujeme maľovať duchovný život v najpríjemnejších farbách a vyhýbame sa odkrytiu náročnosti, ktorá je s tým spojená. Možno práve týmto znehodnocujeme svoju evanjelizáciu, pretože praktická životná skúsenosť hovorí, že život nie je prechádzkou ružovou záhradkou. Preto aj takéto predstavenie……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v zdôrazňovaní askézy ako hlavnej črty duchovného života. Nabáda nás, aby sme sa vyhli dvom ilúziám. Tou prvou je predstava, že podstatou duchovného života je prežívanie nejakých emočne príjemných stavov, ktoré nám majú pomôcť zrelaxovať po dni naplnenom stresom. Takéto zúženie duchovného života nemá nič spoločné s kresťanstvom. Môže poslúžiť ako prostriedok akejsi psychohygieny,……...
Svätý Izák Sýrsky sa v tridsiatej šiestej homílii zaoberá viacerými aspektami duchovného života. Začína pripomenutím asketického života a tým nepriamo nadväzuje na záver predchádzajúcej homílie. Napriek tomu, že hlavné témy jeho učenia sa znovu a znovu objavujú takmer v každej homílii, vždy ponúka trochu iný uhol pohľadu. Vedie nás tak k pochopeniu komplexnosti duchovného života, kde i ten najmenší detail má……...
Záver tridsiatej piatej homílie zostáva verný štýlu Izáka Sýrskeho. Po tom, ako nás previedol krásou a znakmi duchovných výšin, vedie nás znovu k zemi a pripomína nám potrebu nadobudnutia svätej pokory. Tento skvelý učiteľ duchovného života dobre vie, že pohľad na vznešené duchovné stavy môže u mnohých vyvolať túžbu zmocniť sa ich predčasne za cenu preskočenia postupnosti v duchovnom živote. Táto……...
Po opise znakov Božej lásky, ktorá uchváti ľudskú dušu, svätý Izák Sýrsky poukazuje na apoštolov, ktorí ohlasovali evanjelium po celom svete; na mučeníkov, ktorí sa nezľakli krutého mučenia; na asketikov, ktorí žili v extrémnej chudobe a samote. Poukazuje teda na príklad svätých, ktorí po okúsení tejto Božej lásky nedbali na mienku sveta, nedbali, že boli považovaní za bláznivých, nedbali,……...
Tridsiata piata homília nadväzuje na predchádzajúcu a rozvíja ďalej dôležitosť túžby po duchovných veciach. Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje, že táto túžba sa vynára v duši náhle, bez plného poznania predmetu svojej túžby. Myseľ človeka je ešte stále akoby v oblaku, ktorý jej znemožňuje plne chápať. Ak človek nasleduje túto túžbu, neskôr prichádza plnšie poznanie. Je veľmi dôležité si toto uvedomiť,……...
I posledný odstavec tridsiatej štvrtej homílie je venovaný k povzbudeniu k asketickému životu. Svätý Izák Sýrsky vyzýva k úpenlivej prosbe o dar túžby po duchovných veciach. Pokračuje slovami: „Keď tento duch túžby príde na teba, budeš vyňatý zo sveta a svet od teba. Ale toto je nemožné zakúsiť bez stíšenia, asketického úsilia a rozjímavého čítania venovanému týmto veciam. (…) Bolo Pánovým múdrym potešením, že……...