Nositeľ Nobelovej ceny Alexander Solženicyn vo svojej krátkej próze píše: Z rozptýlených dedín, ktoré sú jedna od druhej tak ďaleko, že ich nemožno dovidieť, dvíhajú sa k nebu kostoly. A keď ideš medzi poľami alebo po lúkách ďaleko od ľudských obydlí, predsa nie si sám, lebo ďaleko za lesom alebo za vyklenutým obzorom vyčnieva špica veže. Lenže keď vstúpiš do dediny,……...
Mnohí nábožní ľudia sa nachádzajú v stave takmer stálej nevernosti v „maličkostiach“; sú netrpezliví, chýba im láska v myšlienkach, úsudkoch i slovách, sú falošní v rozhovoroch i vo svojich postojoch, ťažkopádni a ľahostajní v prejavoch nábožnosti, neovládajú sa a majú príliš mravne neviazanú reč, ľahkomyseľne znevažujú dobré meno blížneho. Poznajú svoje chyby a nedostatky a možno sa z nich aj vyznávajú v spovedi, ale neľutujú ich seriózne, ani nepoužívajú……...
Abba Agathon povedal, že vznetlivý človek, aj keby kriesil mŕtvych, nie je prijateľný pred Bohom. Abba Poimen povedal: „Tne, kto sa neustále sťažuje, nie je mníchom; ten, kto je pomstychtivý, nie je mníchom; ten kto sa ľahko nahnevá, nie je mníchom. Každý, kto má tieto chyby, nie je mníchom, aj keď si myslí, že je.“ ……...
Francúzsky dôstojník, Charles de Foucauld, bol nadaný, vitálny, zainteresovaný na svete, na živote. Skúmal zmysel života a dlho si pripadal ako magnetická ihla v kompase, ktorá je v pohybe, kým nenájde severný pól. Bol nespokojný, neorientovaný, a preto stále pátral po zmysle svojho života. Raz sa stretol s múdrym kňazom, ktorý mu povedal: „Nič vám nepomôže, iba sa……...
Po dlhej dobe spoločného života v rozjímaniu a štúdiu sa mali traja mníchovi žiaci vydať do sveta za svojim poslaním. O desať rokov prišli navštíviť svojho učiteľa. Staručký mních im povedal, aby si posadali okolo neho, pretože už nemohol chodiť. Každý mu vyrozprával, čo zažil. „Ja som napísal veľa kníh a predal som milióny výtlačkov,“ prehlásil prvý so……...
Pred niekoľkými rokmi sa premietal napínavý film: Na palube veľkého lietadla počas letu nad oceánom dôjde k hromadnej otrave po požití podávanej večere. Medzi postihnutými sú aj obaja piloti. Lietadlo letí nad Atlantikom riedené automatickým pilotom, ale ľudia v ňom sa zvíjajú v kŕčoch, bolestiach a horúčke. Medzi niekoľkými cestujúcimi, ktorí nejedli pokazené jedlo je pán, ktorý kedysi……...
Stará žena, ktorá žila v Škótsku, mala veľké potešenie z kázni istého kazateľa. Žila v lacnom byte v suteréne, až kým ho nepočula kázať. Potom sa presťahovala z tmavého suterénneho bytu do slnečného bytu na poschodí. Pretože musela toho veľa obetovať, aby mohla bývať v oveľa drahšom byte, priateľka sa jej opýtala, prečo sa presťahovala. Ona odpovedala: „Oh, nemôžeš predsa počuť kázať……...
Franz Kafka vymyslel príbeh o kráľovi, ktorý ležal na smrteľnej posteli a jednému človekovi v krajine chcel odovzdať dôležité posolstvo. Posol, ktorého si kráľ vyvolil, bol mocný muž. Ešte raz musel kráľovi do ucha zopakovať posolstvo a potom sa vydal na cestu. Lenže na nádvorí bolo veľa ľudí a schody boli preplnené. Posol sa len s námahou……...
Istý starý misionár potreboval pomocníka. Poslali mu mladého učenca s doktorátom z teológie. Keď prišiel, mladík musel prehovoriť. Starý misionár mu musel prekladať, lebo ešte neovládal jazyk domorodcov. V svojom prvom príhovore k jednoduchým, ale okúzľujúcim ľuďom mladým muž siahol hlboko do svojich vedomostí a povedal: „Pravda je relatívna a absolútna. Evanjelium je pravda absolútna, ale jeho aplikácia je relatívna za daných……...
Pelikán mal mláďaťa neskoro na jeseň. Neboli schopné letu do teplých krajín. Nemali ešte perie. Prišla zima a mráz. Pelikán sa živí rybami. Jedného dňa sa vydal hľadať pokrm pre svoje mláďatá. Všade pod ním bol však iba ľad a sneh. Nenašiel nič. Pretože mláďatám bola zima, začal vytrhávať z tela pierka a kládol ich na ne, aby……...
Vo francúzskej knihe „Heros ou traitres?“ podáva manželka jedného väzňa svedectvo o svojom žalárovanom manželovi: Zakaždým keď som šla navštíviť svojho manžela do väzenia, opakoval mi: „Ako mi je ťažko samému na izbe! Túžim po sv. prijímaní! Túžim po Ježišovi! Urob všetko možné a zadováž mi tú nesmiernu radosť!“ Nevedela som ako. Kňazi ma odrádzali, že je to……...
Sestra Briege McKenna rozpráva: Stalo sa to v Sydney v Austrálii. Istá žena prišla na miesto, kde sme spolu s otcom Kevinom prednášali. Zastavila ma na chodbe a prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlila. Bola zúfalá, pretože trpela na rakovinu žalúdka. Celé brucho mala opuchnuté. Doktor jej povedal, že operácia už nemá význam, lebo nádor……...
Istý kňaz rozprával: Keď ma preložili na pohraničie, nevedel som si nijako zvyknúť na prázdny kostol. Darmo zvonili zvony, darmo zvolávali do kostola. Až sa mi podlamovali kolená, keď som kráčal k oltáru a v kostole boli dve – tri starenky. Raz som sa priam rozplakal pred oltárom. Na fare som sedel ako pustovník na púšti… Aký dlhý……...
Slovo na záver všetkého, čo si počul: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka“ (Kaz 12, 13). Kazateľ hovorí: Súhrnným spôsobom som ti ukázal najlepšiu cestu k spáse: boj sa Boha a dodržuj prikázania. Strachom nemyslí počiatočný strach z trestov, ale dokonalý a zdokonaľujúci strach, ktorý by sme mali mať z lásky k tomu, kto dal prikázania….…...
Mních, ako syn, musí milovať Boha celým svojím srdcom a mysľou (porovnaj Dt 6, 5; Mk 12, 30) a ako služobník musí si ho ctiť, poslúchať a naplniť jeho prikázania so strachom a chvením (porovnaj Flp 2, 12). Musí byť ,vrúcneho duchaʼ (porovnaj Rim 12, 11) a nosiť výzbroj Svätého Ducha (porovnaj Ef 6, 11). Musí túžiť po blaženosti večného života a robiť……...
„Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (Lk 12, 35) povedal Pán. Dobrým pásom pre naše bedrá, ktorý umožňuje pohotovosť a slobodu, je sebaovládanie spojené s pokorou srdca. Pod sebaovládaním myslím zdržanlivosť od všetkých vášní. Naša duchovná lampa je zažatá čistou modlitbou a dokonalou láskou. Ľudia, ktorí sa pripravili týmto spôsobom, isto očakávajú Pána. Keď príde a klope, ihneď otvoria; a keď vstúpi……...
Cieľom nášho prvého zápasu je oslabiť vášne a úplne ich poraziť. Druhou úlohou je nadobudnúť čnosti a nedovoliť duši, aby bola prázdna a záhaľčivá. Tretia časť našej duchovnej cesty je pozorné uchovanie ovocia čností a našich námah. Pretože nám bolo prikázané nielen usilovne pracovať, ale aj pozorne sa chrániť (Gn 2, 15). Môže sa nám zdať, že svätý Theodoros Veľký……...
Aktívna čnosť dáva túžbu pod kontrolu a hnevu je nasadená uzda. Skrze duchovné poznanie a kontempláciu intelekt uskutočňuje duchovný výstup a po pozdvihnutí nad materiálne veci prichádza k Bohu a získava skutočnú blaženosť. Svätý Theodoros Veľký poukazuje na cieľ človeka, ktorý východná spiritualita nazýva theosis – zbožštenie. V širokom zmysle to znamená vyzdvihnutie človeka k najvyšším úrovniam jeho prirodzenosti za spoluúčinkovania Božej milosti….…...
Boli sme poučení, že bezvášnivosť sa rodí zo sebakontroly a pokory, zatiaľ čo duchovné poznanie z viery. Skrze ne duša rastie v rozlišovaní a láske. A keď prijme božskú lásku, nikdy neprestane stúpať do výšky na krídlach čistej modlitby, kým nepríde „k jednote viery“, ako hovorí svätý Pavol, „a poznaniu Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4,……...
Čokoľvek človek miluje, za každú cenu túži byť neprestajne v blízkosti objektu svojej lásky a odvracia sa od všetkého, čo ho od toho odvádza. Je preto zrejmé, že kto miluje Boha, tiež túži byť neustále s ním a hovoriť s ním. Toto k nám prichádza skrze čistú modlitbu. Oddajme sa modlitbe s celou silou, pretože nás uschopní stať sa podobnými Bohu. Preto bolo……...
Kto zo svojho srdca úplne vykorení sebalásku, s Božou pomocou ľahko porazí všetky ostatné vášne. Pretože človek ovládaný sebaláskou je rovnako v moci ostatných vášní, pretože z nej povstáva hnev, podráždenosť, nenávisť, láska k potešeniam, nemravnosť. Pod sebaláskou mienime vášnivú náklonnosť k telu a naplneniu telesných túžob. Svätý Theodoros Veľký pripomína a trochu rozvádza jedno zo svojich prvých poučení, keď hovoril o troch……...
Sebaláska, láska k potešeniam a láska ku chvále vyháňajú z duše spomienku na Boha. Sebaláska plodí nepredstaviteľné zlá. A keď chýba spomienka na Boha, vrú v nás vášne. Pamätanie na Boha spočíva v neustálom napĺňaní slov svätého Pavla: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). To v nás udržuje živú vieru, odstraňuje váhavosť, chráni nás pred vášňami, dáva duši chápanie,……...
Nikto nemôže poprieť, čo potvrdili otcovia, že človek nemôže nájsť pokoj okrem vnútorného nadobudnutia myšlienky, že Boh jestvuje; a tak nenechá svoj intelekt túlať sa sem a tam, ale túži iba po Bohu a primkýna sa iba k nemu. Taký človek nájde pravý odpočinok a slobodu od tyranie vášní. „Moja duša,“ hovorí Dávid, „sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou“……...
Kým sme utláčaní a zotročení vášňami, často nechápeme, prečo kvôli nim trpíme. Musíme si preto uvedomiť, že sme dovolili, aby sme boli odvrátení od kontemplácie Boha a ostali v tomto väzení. Ale keď človek zameria svoju myseľ bez rozptýlenia na nášho Pána a Boha, potom Spasiteľ všetkých môže oslobodiť dušu od otroctva vášní. Ako hovorí prorok: „Pána mám vždy pred očami;……...
Čo Kristus, náš Boh, nazýva „úzkou cestou“ (Mt 7, 14), nazýva tiež „príjemným jarmom“ a „ľahkým bremenom“ (Mt 11, 30). Ako mohol dať na jednu úroveň veci, ktoré sa zdajú protikladné? Pre našu prirodzenosť, zaiste, je táto cesta namáhavá a strmá, ale tí, ktorí ju nasledujú celým srdcom, s dobrou nádejou a usilujú sa o svätosť, vnímajú ju ako príťažlivú……...