Svätý Ján Klimak po definovaní významu exilu, ponúka jeho najhlavnejšie znaky. Ako prvý uvádza skromné spôsoby. Jednoduchosť života otvára dušu pre prijatie poznania zhora. Spasiteľ naznačuje niečo z charakteru tohto poznania, keď hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Svätý Izák Sýrsky vo svojej štvrtej homílii ponúka……...
1. Vyhnanstvo znamená, že vo vlastnej domovine navždy opustíme všetko, čo nám bráni dosiahnuť cieľ zbožnosti. Vyhnanstvo znamená skromné spôsoby, múdrosť, ktorá zostáva neznáma, obozretnosť, ktorú väčšina ako takú nepozná, skrytý život, neviditeľný úmysel, skryté rozjímanie, túžbu po ponížení, túžbu po ťažkostiach, neustále odhodlanie milovať Boha, hojnosť lásky, zrieknutie sa márnej slávy, hĺbku ticha. Definícia exilu ……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: „Ak chudoba je v protiklade k bohatstvu, treba analogicky učiť aj dvojitú chudobu, jednu zavrhnúť a druhú považovať za blahoslavenú. Ak je človek chudobný v zdržanlivosti, vo vzácnom majetku spravodlivosti, v múdrosti alebo obozretnosti; je nanajvýš úbohý, pretože je chudobný vo veciach skutočnej hodnoty. Na druhej strane, ak je človek dobrovoľne chudobný……...
V súvislosti s prvým blahoslavenstvom si je potrebné všimnúť, že náš Pán v akoby pozabudol na tie veci, ktoré sú najčastejšie spojené s našou nábožnosťou. Nepovedal blahoslaví tí, ktorí sa modlia, dávajú almužny, postia sa… ani tí, ktorí často chodia na liturgiu, čítajú Sväté písmo a duchovné knihy… Nie je to preto, že by tieto aktivity zavrhoval. Hodnota všetkých týchto diel však……...
Je nesmierne dôležité, aby sme správne pochopili, čo Kristus myslel pod „chudobou ducha“. Len tak môžeme dobre a správne vstúpiť na cestu duchovného života. S pochopením nám môže pomôcť svätý Ignác Brjančaninov so svojim vysvetlením: „Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších……...
Gréčtina má dve slová pre chudobného. Prvým je penés, ktoré vykresľuje človeka, ktorý sa namáha pokryť svoje potreby prácou svojich rúk. Nemá nič nadbytočné, v očiach sveta je veľmi chudobným, ale predsa nie je v úplne zúfalej situácií. Druhým slovom je ptóchoi, ktoré vyjadruje absolútnu chudobu. Chudoba, ktorá drví človeka do takej miery, že je na kolenách, neschopný akejkoľvek……...
Prvé blahoslavenstvo predstavuje prvý krok v duchovnom živote. Azda je lepšie povedať základ, bez ktorého nie je možný žiaden skutočný duchovný rast. Preto je potrebné dobre pochopiť, čo Spasiteľ myslí pod slovami „chudobní v duchu“. Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje, že ide o človeka, ktorý je pokorný a skrúšený v mysli. Je to stav voľby, pretože mnohí sa nestali pokornými dobrovoľne, ale……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: Najprv je treba zvážiť, čo je vlastne blaženosť. Blahoslavenstvo je podľa môjho názoru vlastníctvom všetkých dobrých vecí, v ktorých nechýba nič, čo môže chcieť dobrá túžba. Možno nám bude význam blaženosti jasnejší, ak ho porovnáme s jeho opakom. Opakom blaženosti je teraz bieda. Bieda znamená byť nedobrovoľne sužovaný bolestivým utrpením. Stav jedného……...
V blahoslavenstvách nám Ježiš Kristus ponúka konkrétnu cestu k naplneniu prikázania: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Blahoslavenstvá pozývajú úbohých smrteľníkov, aby sa stalo ako Boh – tu a teraz v tomto svete. Svätý Atanáz ako aj svätý Irenej hovoria, že Slovo sa stalo telom, aby sa človek mohol stať ako Boh. Človek nemôže……...
Ak niekto sa nádeja na skok k okamžitej svätosti, tak žije v ilúzií, ktorá sa nikdy nenaplní. Toto je dôvod prečo učitelia duchovného života upozorňujú tých, ktorí sú na začiatku cesty, že v duchovnom živote jestvuje určitá postupnosť. Toho, kto nerešpektuje túto postupnosť, svätý Izák Sýrsky varuje, že na seba privoláva Boží hnev. Z duchovnej skúsenosti stoviek svätých vzniklo niekoľko……...
Svätý Remigius hovorí: „Kedykoľvek čítame, že Pán otvoril ústa, treba dávať dobrý pozor, lebo budú nasledovať vysoké veci.“ V evanjeliu je toto upozornenie vložené do opisu jeho konanie: sadol si, otvoril ústa a učil ich. Prvotnými adresátmi evanjelia svätého Matúša boli poslucháči zo židovstva, ktorí dobre rozumeli významu týchto slov. Keď židovský rabín učil, vždy pri tom sedel….…...
Pseudo-Ján Zlatoústy k prvému veršu pridáva ešte pár myšlienok, ktoré sú dobrým poučením pre duchovný život. Hovorí: „Na vrch vystupuje po prvé preto, aby splnil Izaiášovo proroctvo vystúp na vrch (Iz 40, 9) a po druhé aby ukázal, že ohlasovateľ i poslucháč Božej spravodlivosti musia pevne stáť vo výške duchovných cností. Lebo nik nemôže stáť v doline a hovoriť z……...
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch“ (Mt 5, 1). Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Nesadol si na námestí, ale na vrchu v samote, aby nás poučil, že sa pri ničom nemáme predvádzať, ale máme vystúpiť z ruchu, najmä keď treba filozofovať a rozprávať o vážnych veciach.“ V týchto slovách nachádzame dôležitú radu pre duchovné čítanie. Neustále sa opakuje v náuke svätých……...
Pseudo-Ján Zlatoústy je spoločným menom pre viacerých anonymných autorov, ktorých texty sa nesprávne pripisovali sv. Jánovi Zlatoústemu. Jeden z nich hovorí?: „Odborník v každej oblasti sa teší, keď vidí príležitosť vytvoriť dielo. Keď tesár vidí dobrý strom, túži ho odrezať, aby ho spracoval podľa svojho remesla. A keď kňaz vidí plný chrám, duch sa mu raduje a teší, že……...
Keď začneme uvažovať o zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša Krista, nemôžeme sa vyhnúť určitému porovnaniu. S Ježišom Kristom boli aj nedávno povolaní apoštoli. Ako veľmi sa však líšili od tohto anonymného davu. Spasiteľ si ich vybral sám. Apoštoli nasledovali jeho volanie radikálnym spôsobom, aj keď im nič nebolo ponúknuté. V prípade zástupov, ktoré nasledovali Ježiša Krista, to však bolo trochu……...
Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že na začiatku duchovného života je zážitok, ktorý prebudí túžbu v duši. Túto túžbu môže človek nechať vyprchať alebo sa môže rozhodnúť urobiť krok k jej naplneniu. Božia prozreteľnosť sa dotýka človeka rôznymi spôsobmi. Mnohotvárnosť tohto počiatočného impulzu svätý Teofan Zatvornik detailne opisuje vo svojom diele. Svätý Matúš zakončuje štvrtú kapitolu evanjelia slovami: „A……...
Svätí nám ponúkajú mnoho nástrojov, ktorými môžeme preskúmať stav svojho duchovného života. Jeden z nich nachádzame v slovách svätého Palladiosa: „Duša, ktorá miluje Boha, je vždy hladná po Božom slove.“ Je dôležité si pripomenúť, že svätí otcovia duchovné čítanie neustále odporúčajú ako dôležité každodenné asketické cvičenie. Kto ho praktizuje, chápe ich naliehanie, pretože vníma jeho mnohoraké dobré ovocie….…...
Je dôležité nepremrhať momenty, kedy sa Božia milosť dotkne človeka takým spôsobom, že vyvolá veľký zápal v duši. Nadšenie priam ženie človeka do konania každého dobrého diela. Je len ťažko spočítať, koľkokrát som sa počas svojej pastoračnej služby stretol s ľuďmi, ktorí horeli takýmto zápalom. Po povzbudení som im však neustále pripomenul, že musia konať múdro, pretože ľahko môžu……...
Stáva sa totiž, že z pýchy alebo zahanbenia otáľame s vyznaním svojho hriechu. Inokedy zas odmietame si pripustiť, že sme urobili niečo zlé, aj keď nás svedomie priam „zožiera“ výčitkami. V podobnom stave bola aj jeden mních. Posťažoval sa abbovi Poimenovi: „Keď upadnem do zavrhnutiahodného hriechu, moje svedomie ma zožiera a ostro ma napomína, že som zhrešil.“ Starec odpovedal……...
Tí, ktorí sa usilujú dodržiavať stanovené pravidlo pre svoj duchovný život, po krátkom čase zakúsia ovocie tejto disciplíny. Jedným z nich je relatívne pokojný život. Nasledovanie pravidla pre život vytvára dobré prostredie, z ktorého sú vylúčené mnohé zdroje vyvolávajúce napätia a nepokoj. Aj keď je to požehnaním pre človeka, predsa si musí dávať pozor na nenápadné pokušenie, ktoré v takomto čase……...
Pri duchovných rozhovoroch sa pomerne často stretávam s rovnakou otázkou, aj keď je formulovaná rôznymi spôsobmi. V podstate ide o prosbu o načrtnutie nejakého systému pre duchovný život, ktorý by bol oporou pre každodenný zápas. Mnohí skúšali vložiť do diára s dennými povinnosťami momenty, ktoré by im pripomínali čas na modlitbu, duchovné čítanie alebo reflexiu. Napriek tomu necítia, že by im to……...
Svätí otcovia často prirovnávajú človeka k hradu s piatimi dvermi. V hrade sídli myseľ človeka. Päť vchodov do zámku symbolizuje päť zmyslov. Cez ne prichádzajú podnety, s ktorými sa myseľ zaoberá. Toto jednoduché prirovnanie nás môže viesť k ďalšej duchovnej zákonitosti, ktorá znie takto: Myseľ sa zaoberá tým, čím ju sýtia zmysly. Z tejto zákonitosti prirodzene vyplýva nutnosť disciplíny, ktorá drzí na……...
Keď sa hovorí o plnení Božej vôle, zvyčajne to vyvoláva pocit ťažkého bremena a námahy, ktorá je spojená s jeho nesením. Mnohé diskusie počas našich farských formačných stretnutí vyjadrovali túto ťažkosť, zvlášť keď sme boli konfrontovaní s textom nejakého svätého otca, ktorý nás nabádal opustiť vlažnosť života a s radikálnosťou nasledovať Ježiša Krista. Nikdy síce nezaznel odpor voči predloženej duchovnej múdrosti, ale bolo……...
V diele Evergetinos, ktorá je zbierkou príbehov a poučení púštnych otcov a matiek, nachádzame veľa inšpirácií pre duchovný život. V jednom príbehu sa hovorí o mladom mníchovi, ktorý zápasil s veľkými pokušeniami. Išiel teda k starcovi, aby mu vyznal svoje myšlienky. Ten sa však pre svoju neskúsenosť nad ním pohoršil takým spôsobom, že mních sa rozhodol pre svoju nehodnosť opustiť mníšsky stav. Na ceste……...
Ak človek túži po dosiahnutí spásy, tak si musí byť vedomý, že mu v tom nebude chýbať výdatná pomoc zhora. O tejto pravde nie je potrebné nikoho presviedčať. Problémom však je, že mnohí chápu prejavy tejto pomoci len v jej príjemnej forme – teda v prejavoch Božej prozreteľnosti a útechy. Pravdou však je, že táto pomoc zhora má zvyčajne bolestivejšiu podobu a preto……...