Pánova odpoveď je rovnaká pre všetky ich skutky poškvrnené duchovnou chorobou. Táto odpoveď je hrozným odsúdením a odmietnutím spred Božej tváre pre každého, kto sa považuje za spravodlivého podľa múdrosti ľudí, zvlášť keď táto spravodlivosť je sprevádzaná posúdením blížneho. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Neprišiel som……...
Stalo sa, že Pán vstúpil do domu istého Matúša a zmenil vyberača daní na apoštola; vtelený Boh sa usadil k stolu s hriešnikmi. Farizeji boli pohoršení, keď to videli. Spýtali sa Ježišových učeníkov: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Mt 9, 11). Povedzte mi najprv, farizeji, prečo voláte týchto ľudí hriešnikmi? Nebolo by viac vhodné volať……...
Bratia! Pozrime sa na život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Uvidíme, že nikdy nebol pohoršený hriechmi druhých, nech by už boli akokoľvek veľké. V evanjeliách tiež nenájdeme jediný príklad, aby apoštoli boli pohoršení hriechmi druhých. Na druhej strane, farizeji boli neustále pokúšaní hriechmi druhých; dokonca boli pohoršení najdokonalejším Pánom, vteleným Bohom. Boli pohoršení tak často, že ho dokonca……...
Strážme svoje zmysly, nedovoľme im, aby sa stali kanálom pre vstup hriechu do duše. Vládnime našim zvedavým očiam a ušiam. Spútajme na prvý pohľad malý jazyk, ktorý však môže spôsobiť veľké spustošenie. Pokorme nerozumné túžby tela striedmosťou, pozornosťou, asketickými námahami, častým pripomínaním smrti a sústredenou a neprestajnou modlitbou. Potešenia tela sú také krátkodobé! Aký odporný je ich nevyhnutný koniec!……...
A čo povedať o našom srdci? Zaštepme plodonosnú vetvu do toho neplodného figovníka, zaštepme sa do Kristových dobier, učme sa evanjeliovej pokore, prinúťme sa prijať vôľu evanjelií. Keď vidíme naše srdce v ustavičnom nesúhlase s evanjeliami, v ustavičnom protirečení, viďme v týchto protirečeniach, ako v zrkadle, našu padnutú prirodzenosť. Nariekajme pre svoje hriechy pred Pánom, naším Stvoriteľom a Vykupiteľom, zakúsme bolesť spasiteľného utrpenia. Ostaňme v tomto……...
Zabarikádujme svoju myseľ pokorou, nedovoľme jej bezohľadne usilovať o všetko, čo si praje, bezstarostne zhromažďujúc informácie; ale radšej ju ochráňme bez ohľadu na to, aké atraktívne sa to zdá. Ochráňme svoju myseľ pred pokušením falošných učiteľov, ktorí sa skrývajú pod kostýmom kresťanskej viery. Pokorme svoju myseľ poslušnosťou Cirkvi, odložiac všetky myšlienky, ktoré chcú prevziať Božie miesto. Úzky chodník……...
Zármutok svätého Antona bol oprávnený. O koľko väčší by mal byť zármutok kresťana v našich časoch, keď vidí nástrahy diabla? Podstatná je žalostná otázka: „Pane! Kto z ľudí sa môže vyhnúť týmto nástrahám a prijať spásu?“ Odpoveď spravodlivému pustovníkovi bola: „Ten, kto je pokorný, vyhne sa týmto nástrahám a ani sa ho nebudú môcť dotknúť.“ Aká božská odpoveď! Ako……...
Toto je však slabý opis všetkých nástrah, ktoré nastavil princ tohto sveta pre kresťanov. Nespôsobuje však tento slabý opis chvenie, nenúti nás spýtať sa rovnakú otázku: „Kto môže uniknúť tým nástrahám?“ Ale ja som ešte neskončil s maľbou tohto hrozného obrazu! Môj štetec je inšpirovaný pokračovať v maľbe, vedený Božím slovom. Čo toto Božie slovo hovorí? Predpovedá……...
Emócie, dvere do duše, ktorými duša komunikuje s vonkajším svetom, sú neustále vedené diablom k telesným potešeniam a ich neoddeliteľným putám. V slávnych koncertoch hlasná hudba vyjadruje a vzbudzuje rôzne vášne; tieto vášne sú predstavené na javiskách divadiel. Ľudia sú vedení všetkými možnými cestami k potešeniam smrteľného zla. Keď pijeme tieto potešenia, ľudia zabúdajú na božskú dobrotu, ktorá ich zachraňuje, na krv Bohočloveka,……...
Ako veľa nástrah je položených pred moje telo! Samo osebe je veľkou nástrahou! Ako hrozne to princ tohto sveta používa! Skrze telo a jeho hanebné náklonnosti a túžby sa stávame ako nemý dobytok. Aká priepasť! Aké oddelenie od podobnosti s Bohom! Vrháme sa do tejto hlbokej priepasti a oddelenosti od Boha, keď sa oddávame telesným žiadostivostiam, vhodne pomenovaným podľa ich hriešnej……...
Tak veľa nástrah je pripravených pre moje srdce! Vidím zreteľné i sotva postrehnuteľné. Ktoré sa majú považovať za viac nebezpečné? Neviem. Lovec je skúsený a ktokoľvek unikne zreteľným nástrahám, často padne do tých rafinovanejších. Ale koniec lovu je ten istý – zatratenie. Nástrahy sú skryté mnohorakým spôsobom a s neprekonateľnou šikovnosťou. Hriešne pády sú skryté vo všetkých triumfoch; túžba potešiť……...
Pasce zamerané na moju myseľ sú nastražené v rôznych knihách, ktoré sľubujú osvietenie, ale namiesto toho obsahujú učenie temnoty, napísané so zjavným alebo skrytým učením diabla, zo zdroja padnutého rozumu, zničeného hriechom, „klamlivým ľudským učením“ (Ef 4, 14), ako hovorí apoštol; autormi, ktorí sa „len márne nadúvajú vo svojom telesnom zmýšľaní“ (Kol 2, 18). Môj brat, ktorého spásu……...
So znakom svätého kríža vediem ťa, brat, k duchovnej vízii. Naším sprievodcom bude veľký otec medzi svätými, Anton Veľký, egyptský pustovník. Skrze moc božského zjavenia raz uvidel pasce diabla, ktoré boli rozmiestnené po celom svete, aby zvábili ľudstvo do zatratenia. Vidiac nekonečné množstvo týchto pascí, Anton úpenlivo prosil Pána so slzami: „Pane! Kto sa môže vyhnúť týmto……...
Hriech, − a diabol, ktorý ho využíva ako zbraň – , potichu sa vkráda do mysle a srdca. Človek musí byť neustále na stráži proti neviditeľnému nepriateľovi. Ako však môže stáť na stráži, keď sa venuje svojim rozptýleným myšlienkam? Rozptýlený človek je ako dom bez dverí alebo zámkov – nemôže ochrániť žiadny zo svojich pokladov; všetky sú ukradnuté……...
Božie dielo – to je samozrejmé –by malo byť skúmané a študované s veľkou úctou a pozornosťou; inak človek nebude schopný o tom uvažovať, ani sa o tom dozvedieť. Veľké Božie dielo, stvorenie človeka a obnova človeka po jeho páde skrze Kristovo vykúpenie, by malo byť detailne študované každým kresťanom. Bez tohto poznania nikdy nebude schopné spoznať a naplniť povolanie kresťana. Poznanie tohto……...
Rozptýlený život, taký nebezpečný vo svojej podstate, je zvlášť škodlivý v konaní Božieho diela, diela spásy, ktoré vyžaduje stálu pozornosť a bdelosť. „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Mt 26, 41) povedal Pán svojim učeníkom. „Hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13, 37) povedal každému kresťanovi, teda aj nám. Kto vedie rozptýlený život, priamo oponuje prikázaniu……...
Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí otcovia ich považujú za začiatok všetkého zla. Človek, ktorý je zakorenený v rozptýlenom spôsobe života, má veľmi povrchné poznanie všetkých vecí, dokonca aj tých najdôležitejších. Rozptýlený človek je zvyčajne nestály – emócie jeho srdca nemajú hĺbku a silu, a tak sú slabé a krátkodobé. Ako motýľ poletuje z kvetu na kvet,……...
Kto verí v Krista, aj keď zomrie smrťou hriechu, bude vzkriesený skrze pokánie. Videli sme veľa svätých, ktorí padli z výšok svätosti do priepasti ťažkých hriechov, ale s pomocou viery a pokánia, ktoré inšpirovala, neskôr znovu vystúpili do výšok čistoty a svätosti. Beznádej je žalobca skrytého nedostatku viery a sebectva v srdci – kto verí v seba a dôveruje iba sebe samému, nepovstane z hriechu skrze……...
Viera je matkou trpezlivosti, matkou odvahy, silou modlitby, učiteľom pokory, darcom nádeje, rebríkom k trónu lásky. Viera v Krista, zjavená a vyznaná viditeľne a neviditeľne skrze dodržiavanie Kristových prikázaní, obsahuje nezlomný prísľub spásy a tým, ktorí opúšťajú svet, aby sa úplne oddali tejto evanjeliovej námahe, dáva kresťanskú dokonalosť. V tých, ktorí dostali kresťanskú dokonalosť a posilnili svoju vieru, pohľad na Božie……...
Utrpenie a zomieranie pre evanjeliové prikázania je tiež skutkom živej viery v Krista, je to forma mučeníctva. Táto forma mučeníctva patrí väčšinou svätým mníchom. Inšpirovaní živou vierou svätí mnísi – podobne ako Abrahám – opustili svoju domovinu a dom svojich rodičov. Podobne ako Mojžiš uprednostnili utrpenie pre Krista pred pozemskými pôžitkami; podobne ako Eliáš zvolili si púšť a jaskyne za……...
Podstatné a dôležité v živote viery je jej vyznanie ústami. Počas svojho života viery veľký židovský zákonodarca Mojžiš iba utrúsil slovo poškvrnené pochybnosťou a bol mu odmietnutý vstup do zasľúbenej zeme (Nm 20, 10 – 12). Učeník istého egyptského pustovníka vo svojej jednoduchosti počas rozhovoru so Židom utrúsil sotva falošné slovo o kresťanstve a krstná milosť ho opustila. História……...
Tak ako je viera dôležitá pre spásu, podobne ťažké sú hriechy proti viere. Každý z týchto hriechov je smrteľný – to znamená, že ústi do smrti duše – a potom prichádza zatratenie, večné utrpenie v priepasti pekla. Nedostatok viery je smrteľným hriechom; je to odmietnutie jediného prostriedku k spáse – viery v Krista. Odmietnutie Krista je smrteľným hriechom; kto odmieta……...
Skutočne žitá viera, hoci ju človek vyznáva iba svojimi perami, prináša spásu. Priniesla spásu lotrovi na kríži; prináša spásu skrze pokánie mnohým hriešnikom v posledných minútach ich života. Je také dôležité a nevyhnutné vyznať vieru srdca a duše ústami, že svätí mučeníci v každej dobe kresťanstva, počínajúc apoštolmi, považovali za lepšie trpieť hrozné a dlhé mučenie, vyliať svoju krv ako……...
Židia boli bezprávni nepriatelia viery, pretože vyžadovali od veriacich iba vonkajšie rituálne skutky Starého zákona. Podobne synovia sveta vyžadujú od tých, ktorí veria v Krista, naplnenie dobrých skutkov podľa zmýšľania a pocitov našej prirodzenosti, pretože nepoznajú Krista mystickým, a teda podstatným spôsobom. Ten, kto verí v Krista, drží vytiahnutý meč proti emóciám srdca a týmto mečom núti srdce k poslušnosti Kristovi. Utína……...
Keď chváli skutky patriarchu Abraháma, svätý Jakub oslavuje skutky jeho viery – prinesenie svojho syna ako obetu podľa Pánovho príkazu, skutok v úplnom protiklade s našou prirodzenosťou, ktorú nazývame dobrou. Sila k takému skutku bola daná skrze vieru a skutok vyjadril silu viery. Takto apoštol Jakub a Pavol interpretovali konanie Abraháma (Jak 2, 21 – 22; Rim 4, 1 – 3). ……...