Jedného dňa som chodila po uliciach Londýna, keď so zbadala na ulici sedieť človeka. Vyzeral veľmi osamelo a opustene. Požiadal ma, aby som sa k nemu sklonila. Zastavila som sa teda, chytila som ho za ruku a potriasla ňou. Spýtala som sa ho, ako sa mu darí. „Moja ruka bývala vždy veľmi teplá.“ Vzhliadol ku mne a povedal:……...
Kňaz sa rozhodol hodiť sa z vysokého brala do mora. Cestou sa ešte zastavil u spriateleného kňaza, aby sa s ním rozlúčil. Porozprával mu príbeh svojho smutného života: Ako nemiloval Boha a neslúžil ľudom, ako hrešil proti všetkým prikázaniam a ľuďom bol na pohoršenie. Jeho vina je priveľká, nemôže už počítať s Božím milosrdenstvom. Priateľ mu na to……...
Jeden mních sedel na brehu potoka, aby v pokoji rozjímal. Keď otvoril oči, zbadal škorpióna, ako padol do vody a zúfalo bojoval, aby sa udržal na hladine a prežil. Mních sa nad ním zľutoval, ponoril ruku do vody, chytil ho a položil na breh. Škorpión sa prudko zvrtol a bolestne ho pichol. Mních sa pustil znovu do rozjímania……...
V Rusku žil istý úradník, ktorý bol horlivým kresťanom. Priatelil sa s jedným kňazom svätého života. Stalo sa, že kňaz musel prechádzať cez dedinu, v ktorej žil spomínaný úradník. Akási myšlienka ho nútila, aby sa zastavil a navštívil svojho priateľa. Túto myšlienku však zahnal, pretože sa musel ponáhľať za svojimi povinnosťami s tým, že niekedy ho určite navštívi….…...
Keď sa nám vidí vecou neľahkou alebo nemožnou obrátiť sa k Bohu pre množstvo našich hriechov, pripomeňme si a uvážme, ako Pán, keď ešte chodil po zemi, svojou dobrotivosťou vracal slepým zrak, liečil všelijaké choroby, hluchým dával sluch, kriesil mŕtvych, ktorí už takmer hnili a pod. Preto tým viac navráti dušu, ktorá sa k nemu obracia, hľadá jeho milosrdenstvo a prosí ho……...
Ak chceš poznať preveľkú dobrotu a Božie milosrdenstvo, naučíš sa tomu zo Svätého písma. Pozri na Izraelitov. Hoci proti Bohu dlho hrešili a urážali ho, on to milosrdne znášal. A keď sa k nemu obracali, rád ich prijímal, a keď sa znovu od neho odvracali, on ich neopúšťal, ale cestou prorokov ich volal, aby sa k nemu navrátili. Podobne je milosrdný, dobrotivý a milostivý……...
Abbu Miosa sa spýtal istý vojak: „Otče, príjme Boh pokánie hriešnika?“ Starec, po mnohých poučných slov a poučení, sa ho zrazu spýtal: Povedz mi, milovaný, keď roztrhneš svoju uniformu, zahodíš ju?“ „Nie,“ odpovedal vojak, „zašijem ju a nosím ju ďalej.“ Potom mu Abba Mios so zamyslením povedal: „Ak ty si taký zhovievavý k svojmu……...
„Hovoríme, že Božie milosrdenstvo je hojné, prečo potom, keď uprostred pokušení neprestajne klopeme a modlíme sa, Boh si nevšíma naše volanie? V tomto sme jasne poučení prorokom Izaiášom, ktorý hovorí: Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul! Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny……...
Nedávno som počúval zaujímavú debatu o informačných technológiách a ich účinku na celú spoločnosť. Zaujala ma poznámka jedného z diskutujúcich, ktorý upozornil na nebezpečenstvo, že doslova záplava informácií veľmi často vedie k takému povrchnému chápaniu vecí, že je jednoduché napokon dôjsť i k mylným uzáverom. Nebolo by ťažké nájsť veľa príkladov na potvrdenie tohto výroku. Keď som sledoval v televízii návštevu Svätého otca……...
Slávna antropologička Margaret Meadová raz po prednáške dostala otázku: „Čo bolo v dejinách prvým znakom civilizácie?“ Poslucháči očakávali, že to bude napríklad hlinený hrniec alebo rybársky háčik alebo mlynský kameň. Odpoveď však všetkých prekvapila. Znela: „Prvým znakom civilizácie v dejinách je vyliečená zlomenina nohy.“ Antropologička to hneď vysvetlila: „Objav ľudských kostí, na ktorých je zreteľne vidieť vyliečenú zlomeninu nohy,……...
„Keď som znovu nadobudol vládu nad svojou „zemou“, začínam túžiť po nebi. Vstupujem do nového stavu, ktorý je vo mne vytvorený milosťou. Začínam byť „lačný a smädný“ (Mt 5, 6) po Božej spravodlivosti a nie po prázdnej ľudskej spravodlivosti. Božia spravodlivosť sa zjavila ľudstvu skrze Božie milosrdenstvo a prikazuje nám stať sa ako Boh skrze milosrdenstvo (Mt 5, 48),……...
Človek celkom prirodzene vníma, čo je spravodlivé a čo nie. Pre niektorých je to normou ich konania, no stretneme však aj takých, ktorí v sebe dokážu potlačiť tento cit pre spravodlivosť zo sebeckých dôvodov, aby si pre seba zabezpečili nejakú výhodu. Svätý Izák Sýrsky nasledovateľom Ježiša Krista ponúka tretiu možnosť. Hovorí: „Ak sa človek nepovznesie nad to, čo je spravodlivé,……...
Pätnásta kapitola evanjelia sv. Lukáša obsahuje tri podobenstvá, ktoré hovoria o Božom milosrdenstve voči tým, ktorí poblúdili. Sv. Lukáš ich uvádza ako odpoveď na šomranie farizejov a zákonníkov: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ (Lk 15, 2). Toto bolo skutočne škandálom pre tých, ktorí sa usilovali o vernosť vtedajším náboženským predpisom. V Ježišovej dobe farizeji boli časťou židovského národa, ktorí sa usilovali……...
8. Brat predložil nasledujúcu otázku otcovi Mojžišovi: „Predpokladajme, že človek zbije svojho sluhu za nejaký priestupok. Čo by mal sluha povedať?“ Starec odpovedal: „Ak je dobrým sluhom, tak povie: Môj Pane, zmiluj sa nado mnou, pretože som sa previnil.“ Brat sa spýtal: „Nemal by povedať nič iného?“ A starec odpovedal: „Nič……...
7. Abba Alonios povedal: „Ak si človek praje, môže sa vrátiť k božskému poriadku a konať pokánie kedykoľvek – či skôr, či neskôr.“ Krátke poučenie, ale s obrovským posolstvom. Otec Pavol ho celkom oprávnene zaradil do tejto kapitoly. Je veľa ľudí, ktorí síce v neskoršom veku vstúpia do seba, spoznajú svoj hriešny život, ale neodvážia sa vydať na cestu k prijatiu……...
6. Jeden z púštnych otcov povedal tento príbeh: V Solúne bol monastier panien. Jedna mníška toho monastiera, dielom Pokušiteľa, opustila monastier a po čase sa začala živiť ako prostitútka. V tomto ohavnom hriechu žila po mnoho rokov. Predsa však nastal moment, keď s pomocou Boha, ktorý miluje všetkých ľudí, sa obrátila a rozhodla sa vrátiť do monastiera. Do monastiera však nevstúpila, pretože……...
3. Satan sa zjavil bratovi, ktorý padol do hriechu a povedal mu: „Ty nie si kresťan.“ Brat sa nedal chytiť týmito slovami a odpovedal: „Bez ohľadu na to, čím som dnes, odteraz od teba utečiem.“ Satan sa ho pokúsil voviesť do beznádeje slovami: „Hovorím ti, že pôjdeš do pekla.“ Brat nestratil svoju odvahu……...
Mocný kráľ Milinda si zavolal starého kňaza: „Ty tvrdíš, že človek, ktorý sa sto rokov dopúšťal všetkého možného zla a pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znovu narodí v nebi. Ale ten, kto sa dopustí len jediného zločinu a neľutuje toho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či sto zločinov je ľahších ako jeden?“ Starý kňaz odpovedal:……...
1. Istý brat, premožený vášňou nemravnosti, hrešil každý deň. Avšak zakaždým so slzami a modlitbami padol pred Majstrom a Pánom a prijal od neho odpustenie. No po pokání, nasledujúci deň zvedený hanebnou vášňou, znovu padol do hriechu. Keď zhrešil, išiel do chrámu, kde urobil prostráciu pred úctyhodnou ikonou Pána Ježiša Krista a so slzami sa mu vyznal: „Pane, zmiluj sa……...
6. Istý brat žil v cele v Egypte a so všetkou pokorou strávil svoj život v asketizme. Tento mních mal sestru, ktorá žila v meste a bola prostitútkou. Bola príčinou, že mnohí strácali svoje duše každý deň. A tak starci mnohokrát naliehali na toho brata, aby sa stretol so sestrou. Nakoniec ho v jeden deň presvedčili, aby išiel, v nádeji, že jeho bratské napomenutie by……...
Duchovná múdrosť púštnych otcov a matiek sa tradovala medzi mníchmi od 3. storočia z generácie na generáciu a približne v 5. storočí boli ich výroky, rady a príbehy spísané do rôznych zbierok nazývaných Apoftegmy svätých otcov, Paterikon alebo Gerontikon, Zostavovateľ Evergetinos, otec Pavol čerpá z týchto zbierok, aby čitateľovi hlbšie objasnil tému danej kapitoly. 1. Abbu Miosa sa spýtal istý……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že nejestvuje žiadna iná cesta k duchovnej láske, ktorá vovádza dušu do jednoty s Bohom, ako preukazovanie milosrdenstva v miere Otcovej dokonalosti (por. Mt 5, 48). Čo to je vlastne to milosrdenstvo. Byť milosrdným neznamená ospravedlňovať neprávosť a hriech. Neznamená to ani toleranciu k zlu. A tobôž nie prehliadanie nespravodlivosti a hanebnosti. Byť milosrdným znamená mať zľutovanie nad……...
Rozprával som sa s jedným človekom. Vedel som, že mu veľmi ublížili a veľmi ho ponížili. Vedel som aj o ľuďoch, ktorí to spôsobili. Tento človek však rozprával o nich iba dobre, akoby sa nič nebolo stalo. Toto jeho veľké a úprimné milosrdenstvo bez akéhokoľvek náznaku pretvárky alebo premáhania vyvolalo vo mne dva pocity. Tým prvým bola akási namrzenosť, akýsi spravodlivý hnev,……...
Zaiste viete, že v histórií ľudstva sa striedavo opakuje doba úpadku a doba rozkvetu. Dobu úpadku charakterizuje anarchia, pohŕdanie zákonmi – ako štátnymi tak aj mravnými . Pri štúdiu takejto doby sa zdá, akoby ľudstvo nerozumelo a neprijímalo šľachetné a veľké ideály, ktoré zdedili od predkov. Dobu rozkvetu zas charakterizuje pravý opak. Prekvitá a uprednostňuje sa mravnosť, ctí sa zákon, oprašujú……...