Musíme nenávidieť chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné potešenia ako matky nemorálností a macošských čností. Svätý Marek Asketik v tomto poučení iba pripomína príkaz, ktorý sme dostali od Ježiša Krista: „Vy teda buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho……...
Písmo nazýva tieto tri vášne dcérami pijavice (porovnaj Prís 30, 15) vrúcne milované ich matkou nerozumnosťou. Svätý Marek Asketik prirovnáva tri vášne: chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné pôžitkárstvo k pijaviciam, ktoré nikdy nemajú dosť (Prís 30, 15 – 16). Ich matkou je skutočne nerozumnosť, pretože človek len ťažko rozpoznáva ich stále zväčšujúce sa požiadavky. Považuje ich za dobro a neuvažuje……...
Myseľ je zaslepená týmito tromi vášňami: chamtivosťou, márnomyseľnosťou a zmyslovými pôžitkami. Každá hriešna vášeň sústreďuje pozornosť človeka na seba samého. Dala by sa prirovnať k droge, ktorá vyvoláva krátkodobé potešenie a dychtí po stále väčšej dávke. Človek stráca schopnosť vnímať duchovné dobrá, pretože so stále väčším zanietením vyhľadáva cesty, ktoré vedú k uspokojeniu túžob vášne. Môže síce napĺňať niektoré……...
Chamtivosť je zdrojom všetkého zla (porovnaj 1 Tim 6, 10); ale je zrejmé, že chamtivosť je produktom tých dvoch zložiek. Svätý Marek Asketik pokračuje v téme predchádzajúceho poučenia a učí, že chamtivosť je plodom sebalásky a zmyselného potešenia. Je preto dôležité rozpoznať tieto hnutia v srdci, pretože nápravou sa môžeme vyhnúť rozvinutiu mnohých iných ziel. Nie je to však jednoduché….…...
Navyše, ak zdržanlivý človek lipne k majetkom, je v duchu bratom takého mnícha; pretože obaja cítia vnútorné potešenie. Majú rovnakú matku, hoci otec je iný, nakoľko každý má inú vášeň. Nevšímavosť voči prítomnosti vášňam v srdci znehodnocuje asketickú námahu človeka. Svätý Marek Asketik nadväzuje na predchádzajúce poučenie o mníchovi, ktorý pre svoje pôžitkárstvo nezískava nič zo zrieknutia všetkého. To isté……...
AI Jedna starodávna perzská rozprávka hovorí o mužovi, ktorý mal iba jedinú myšlienku: mať zlato, mať všetko zlato. Bola to nenásytná myšlienka. Zožierala mu mozog i srdce. Nebol schopný myslieť a túžiť po ničom inom ako po zlate. Keď prechádzal cez mesto, videl iba výklady klenotníkov. Nezaujímalo ho nič iné, ani tie najkrajšie veci. Ľudí si nevšímal. Belasé……...