9. Dvaja rodní bratia odišli žiť do monastiera. Jeden z nich si zvolil asketickú cestu, zatiaľ čo ten druhý cestu poslušnosti. Ten druhý poslúchal svojho duchovného otca s takou ochotou, že urobil všetko, čo mu prikázal, bez akejkoľvek váhavosti. Mnohokrát mu jeho duchovný otec ráno povedal: „Jedz,“ a jedol; inokedy mu povedal: „Nejedz až do večera,“ a on nejedol. Navyše všetko,……...
8. Abba Hyperchios povedal: „Poslušnosť je najcennejším pokladom mnícha. Mních, ktorý nadobudol poslušnosť, bude vypočutý Bohom a bude s odvahou stáť vedľa Ukrižovaného, pretože Ukrižovaný bol poslušný až do smrti.“ Texty devätnástej hypotézy vyzdvihujú poslušnosť nad ostatné čnosti. Na jednej strane sa dokážeme s tým stotožniť, na druhej strane to pre nás predstavuje veľkú výzvu. Pre človeka súčasnosti nie……...
7. Ten istý abba priblížil svojim učeníkom, čo mu bolo povedané jedným z otcov: „Bol som uchvátený do neba,“ povedal ten otec abbovi, „a uvidel som štyri skupiny ľudí. V prvej som uvidel muža, ktorý bol chorý, ale napriek svojej nemoci sa usiloval páčiť Bohu. V druhej skupine bol muž, ktorý preukazoval pohostinstvo bratom, prijímal ich s ochotou a staral sa o nich….…...
6. Abba Roufos povedal, že kto ostáva v poslušnosti duchovnému otcovi, má väčšiu odmenu než ten, kto žije ako pustovník v púšti. Po predchádzajúcich hypotézach, ktoré vyzdvihovali život v samote púšte, tento výrok sa môže zdať protirečivým. Musíme však vziať do úvahy, že každý spôsob života – pustovnícky alebo život v mníšskom spoločenstve, alebo život v manželstve uprostred sveta – je……...
5. Raz štyria bratia zo skýtu, ktorí nosili zvieracie kože ako oblečenie, prišli k svätému Pambovi Veľkému. Každý z nich mu odhalil čnosť toho druhého: jeden mal veľkú vieru, druhý žil v absolútnej chudobe, tretí nadobudol veľkú lásku k blížnym a štvrtý strávil dvadsaťdva rokov v úplnej poslušnosti svojmu starcovi. Keď si ich vypočul, abba Pambo povedal: „Uisťujem vás, že čnosť štvrtého……...
4. Abba Mojžiš povedal istému bratovi: „Vstúp, môj brat, do poslušnosti pravdy, kde je pokora, sila, radosť, trpezlivosť, sebaovládanie, láska; pretože kto je dokonalý v poslušnosti, príde k pochopeniu Božích prikázaní.“ Abba Mojžiš odkrýva ďalšie ovocie poslušnosti. Prvé sa prejavuje rýchlym duchovným rastom. Poslušnosť znemožňuje egu predkladať vlastné túžby a predstavy, ktoré sú zvyčajne ovplyvnené hnutiami vášní. Toto je……...
3. Abba Izaiáš povedal novicom, ktorí boli učeníkmi svätých otcov, že prvá vrstva farby nikdy nevybledne, zatiaľ čo ďalšie nátery vyblednú; že mladé konáre stromu sa ľahko ohnú, podobne ako poslušní novici. Aj toto krátke poučenie abby Izaiáša pomáha k plnšiemu pochopeniu veľkosti čnosti poslušnosti. Príklad o farbe je dosť výstižný. Z praktickej skúsenosti vieme o dôležitosti základného náteru. V závislosti……...
2. Abba Poimen povedal, že niekto sa opýtal abbu Paisija: „Čo by som mal robiť, keď moja duša je necitlivá a nemá bázeň pred Bohom?“ Abba Paisij mu odpovedal: „Choď a primkni sa k človeku, ktorý sa bojí Boha; týmto spojením sa tiež naučíš Božej bázni.“ Praktická rada abby Poimena v sebe skrýva všeobecný návod na výber duchovného otca. Mali……...
1. Abba Anton povedal, že poslušnosť spolu so sebakontrolou má moc pokoriť dokonca divé zvery. Keď počúvame slová svätého Antona Veľkého o veľkom ovocí poslušnosti, tak si celkom prirodzene spomenieme na mnohé príbehy zo života svätých, kedy sa divé zvieratá stávali v prítomnosti svätých krotkými, ba dokonca im slúžili. Akoby vycítili v týchto ľuďoch niečo z pôvodnej rajskej nevinnosti. Ostať……...
Hypotéza 19 Čo sa týka nevyhnutnosti poslušnosti; aký úžitok prináša a ako ju človek dosahuje. Keď svätý Theodosius dospel do mladého muža, bol posadnutý vášňou po živote filozofov. Opustil preto svoj domov a odišiel do Jeruzalema. Potom, ako si uctil sväté miesta, začal uvažovať, ktorú z dvoch ciest by mal nasledovať – život v úplnej izolácii alebo cenobitský, teda spoločný……...
Nehľadaj radu od človeka, ktorý nevedie podobný život ako ty, nech by už bol akokoľvek múdry. Odhaľ svoje myšlienky radšej človeku hoci bez vzdelania, ale so skúsenosťou v duchovných veciach, než vzdelanému filozofovi, ktorý hovorí na základe špekulácií, bez skutočnej skúsenosti. A čo je tou skúsenosťou? Skúsenosť nie je to, čo je nadobudnuté priblížením sa a nazeraním na veci, ale……...
Nikdy neodmietaj radu od svätých mužov, aj keď si veľmi učený; pretože toto tiež je jedným z ovocí poznania. Pýcha sa prejavuje v rôznych podobách. Svätý Efrém Sýrsky varuje pred jednou z nich. Vyberá si svoje obete medzi tými, ktorí svojou námahou nadobudli značné vedomosti. Vťahuje ich do pasce myšlienkou, že sa zmocnili pravdy a vidia sa skôr v pozícii……...
2. Abbu Félixa raz navštívil brat spolu s pár ľuďmi, ktorí žili vo svete. Tento brat poprosil abbu, aby im povedal nejaké slovo, ktoré by bolo na úžitok ich dušiam. Ale starec bol ticho. Brat však vytrvalo naliehal, a tak abba Felix nakoniec povedal: „Chcete počuť slovo?“ „Áno, abba,“ odpovedali návštevníci. „Nuž – slovo – už……...
1. Starec povedal: „Ktokoľvek ide do obchodu s voňavkami, dokonca aj keď nič nekúpi, vezme na seba bezpochyby niečo z ich vône. Rovnako tak aj ten, ktorý navštevuje otcov, má z toho vždy úžitok. Ak si praje pracovať, ukážu mu cestu pokory, ktorá sa pre neho stane ochranným valom pred útokmi démonov.“ Poučenie nám ponúka dve duchovné zákonitosti. Prvá……...
Tak ako rodičia majú veľkú náklonnosť a lásku k svojim deťom, tak aj myseľ zo svojej podstaty považuje svoje myšlienky za dôležité. A tak ako tí rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti chorým druhom lásky, vidia svoje deti ako dokonalejšie a krajšie ako ostatné – dokonca aj všetci ostatní ich považujú za najnevedomejšie a najsmiešnejšie deti – tak……...
Vždy a vo všetkých záležitostiach ver, že sa potrebuješ učiť a po celý život budeš ukazovať, že si múdry. Svätý Izák Sýrsky vo svojich Asketických homíliách neprestajne zdôrazňoval dôležitosť duchovného čítania. Je o ňom známe, že každý deň venoval veľa času štúdiu Písma a diel svätých otcov. Keď na konci života stratil zrak, jeho učeníci mu nahlas predčítavali……...
Človek radí blížnemu podľa toho, čo jeho blížny vie. Podobne Boh koná v človeku, ktorý ho počúva, podľa stupňa jeho viery. Trpezlivý človek sa stane múdrym tak ako ten, kto počúva slovám múdrosti. Neodmietaj sa učiť, aj keď si veľmi múdrym, pretože Božia prozreteľnosť prináša väčší úžitok ako naša múdrosť. Svätý Marek v úvode poučenia varuje pred pokušením……...
10. Jeden starec počas sedemdesiatich týždňov jedol iba raz za týždeň. Počas tohto obdobia pôstu prosil Boha o vysvetlenie jedného verša zo Svätého písma. Boh mu však neodhalil jeho význam. Starec si teda povedal: „Podstúpil som také veľké úsilie a nič som nedosiahol. Pôjdem k svojmu bratovi a poprosím ho o vysvetlenie.“ Keď zatváral dvere svojej cely, aby išiel k bratovi mníchovi, bol……...
9. Abba Pafnoutios povedal, že kým boli starci nažive, navštívil ich dvakrát do mesiaca. Jeho cela bola od nich vzdialená na dvadsať kilometrov. Počas tých návštev vyznal svoje myšlienky. Povedali mu vždy to isté: „Kdekoľvek pôjdeš, Pafnoutios, nemysli na seba a nájdeš pokoj.“ Keď sme v našej farnosti začali formačné stretnutia podľa učenia svätých otcov, mnohí veriaci……...
8. Traja otcovia mali vo zvyku každý rok navštíviť požehnaného Antona a dvaja z nich sa vždy spýtali veľkého Antona na rôzne myšlienky a ako môžu uspieť v spáse svojich duší, zatiaľ čo tretí ostával ticho a nič nehovoril. Po mnohých takýchto návštevách svätého Antona Veľkého – počas ktorých ten brat bol stále ticho – svätý Anton sa ho jedného dňa spýtal:……...
7. Keď bol abba Poimen ešte mladým mníchom, išiel za starcom, aby sa ho spýtal na tri myšlienky. Keď k nemu prišiel, zabudol na jednu z nich a spýtal sa iba na dve. Keď si vypočul poučenie, vrátil sa do svojej cely. V momente, keď vložil kľúč do dvier, spomenul si na myšlienku, ktorú zabudol a hneď sa vrátil späť k starcovi. Starec……...
6. Abba Kassián povedal nasledujúci príbeh: Jeden mních prosil Boha o dar, aby nikdy nebol ospalý, keď sa hovorí o duchovných o obohacujúcich veciach, ale aby upadol do hlbokého spánku, keď niekto zbytočne rozpráva, aby počutie týchto slov neotrávilo jeho dušu. To, o čo žiadal, to mu Boh dal. Tento čnostný starec zvykol hovoriť, že diabol je otcom mnohovravnosti a nepriateľ……...
5. Raz jeden brat navštívil abbu Jána Krátkeho. Bolo neskoré popoludnie a ponáhľal sa odísť. Avšak keď začal rozprávať so starcom o veciach užitočných jeho duši, tak ho to pohltilo, že prešla celá noc a začalo svitať bez toho, aby si to uvedomili. Abba Ján vyšiel vonku so svojím návštevníkom, aby ho vyprevadil. Ale zotrvali aj tam v rozhovore až do……...
4. Brat sa spýtal starca: „Otče, čo je viac užitočné, navštevovať starcov alebo zotrvávať v stíšení vo svojej cele?“ „Navštevovať starcov,“ odpovedal, „bolo pravidlom starobylých otcov.“ Rada starca je v rozpore s predchádzajúcimi hypotézami, ktoré dávajú dôraz na vyhľadávanie a zotrvávanie v samote a v stíšení. Tento rozpor je však iba zdanlivý. Pod navštevovaním starcov sa má chápať hľadanie duchovného vedenia….…...
3. Abba Palladios povedal: „Viac, ako dobre osvetlené okno, musí človek vyhľadávať spoločnosť svätých mužov, aby videl svoje srdce, akoby čítal jasne napísanú knihu, a tak začal vnímať nečinnosť svojho spôsobu života skrze porovnanie s ich životmi. Pretože je mnoho znakov čnostných mužov, ktoré svedčia o čistote ich duší – ako je jemný pohľad, ktorý zbožný spôsob……...