24. Kto napodobňuje Boha v dávaní almužien, nerozlišuje medzi nehodnými a čnostnými, nespravodlivými a svätými, keď zabezpečuje ich telesné potreby. Dáva rovnako všetkým podľa ich potrieb, aj keď uprednostňuje čnostného pred zlým kvôli bezúhonnosti jeho úmyslu. Svätí otcovia prikazujú radikálnu chudobu pre mníchov a tým, ktorí sú vo svete, zdôrazňujú povinnosť dávať almužny. Dávanie má sprevádzať náš duchovný rast, ale……...
23. Kto miluje Boha, ten istotne miluje tiež svojho blížneho. Taký človek nehromadí peniaze, ale rozdáva ich podľa Božej vôle a je štedrý voči každému v núdzi. Toto rozhodné vyhlásenie svätého Maxima Vyznávača môže vyvolať v mnohých rozpaky. Nezdá sa nám, že jeho slová pravdivo vystihujú skutočnosť. Táto pochybovačnosť vyviera z praktickej skúsenosti s ľuďmi, ktorí hovoria o svojej láske k Bohu, ale……...
22. Ten, kto opustil všetky svetské túžby, povzniesol sa nad všetky svetské utrpenia. Pred pár rokmi naša farnosť pripravila každoročné stretnutie manželských párov dekanátu, pripomínajúcich si okrúhle výročie sobáša. Pred touto slávnosťou prišiel biskup John Kudrick s diakonom na obed. Dobrú atmosféru narušil požiarny alarm. Najprv som si myslel, že ide o falošný poplach, ale keď som vstúpil……...
21. Ak chrániš telo pred chorobou a zmyslovými potešeniami, pomôže ti slúžiť tomu, čo je viac vznešené. Keď čítame asketické diela svätých otcov, tak ľahko môžeme nadobudnúť dojem, že akoby pohŕdali telom, trýznili ho a zanedbávali. Toto všetko je pravdou, ale aby sme sa vyhli zaujatiu negatívneho postoja, musíme si pripomenúť pohnútky, ktoré ich k tomu viedli. Svätí……...
20. Ak zaopatríš žiadosti tela a udržiavaš nenávisť voči svojmu blížnemu pre niečo dočasné, uctievaš stvorenie namiesto Stvoriteľa. Svätý Maxim Vyznávač sa opakovane vracia k téme správneho nastavenia srdca. Veľmi prísne hovorí o stavoch, kedy človek koná podľa túžob vášní či už telesných, alebo duchovných. Zavrhuje to ako modloslužbu, pretože človek sa usiluje uspokojiť tieto túžby namiesto toho,……...
19. Blahoslavená je myseľ, ktorá presahuje všetky zmyslové veci a neustále sa raduje z božskej krásy. Svätý Maxim Vyznávač týmito slovami poukazuje na vrchol duchovného života, kedy očisťovanie mysle je zavŕšené. Vášne sú vytrhnuté zo srdca, človek zakusuje veľký pokoj. Je to stav, kedy je človek pripravený pre prijatie veľkých Božích darov. Je dobré siahnuť po slovách……...
18. Blahoslavený je človek, ktorý nie je pripútaný k ničomu dočasnému alebo porušiteľnému. Svätý Maxim Vyznávač v týchto slovách predstavuje podmienku pre vstup do duchovného života. Dôležitosť odpútanosti od sveta zdôrazňujú všetci svätí Otcovia v učení o umení duchovného života. Nebolo by správne odmietnuť túto požiadavku s námietkou, že sa netýka kresťanov, ktorí žijú vo svete. Tým si iba zablokujeme rast……...
17. Blahoslavený je človek, ktorý miluje všetkých ľudí rovnako. Naplnenie týchto slov sa zdá jednoduché. Aspoň na prvý pohľad. Stačí však len malé zamyslenie, aby si uvedomili, že naplnenie tohto zákona lásky, je nad naše sily. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Nemysli si, milovaný brat, že prikázanie milovať blížneho je prirodzene v našich srdciach. Nie, toto prikázanie je……...
16. Kto ma miluje, hovorí Pán, bude zachovávať moje prikázania (porov.: Jn 14, 15.23); „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás“ (Jn15, 12). Takto ten, kto nemiluje svojho blížneho, nenapĺňa toto, a tak nemôže milovať Pána. Svätí otcovia nás neustále nabádajú skúmať svoj život vo svetle evanjelia. V ňom sú obsiahnuté……...
15. Ak objavíme akýkoľvek náznak nenávisti v našich srdciach proti akémukoľvek človeku kvôli akejkoľvek vine, sme úplne odlúčení od lásky k Bohu, pretože láska k Bohu nám úplne znemožňuje nenávidieť akéhokoľvek človeka.“ Slová svätého Maxima Vyznávača sú zreteľné a nekompromisné. Tak ako ostatní svätí Otcovia, ani on sa nesnaží zapáčiť poslucháčom ponúknutím vysvetlenia evanjeliového učenia, ktoré by za cenu kompromisu……...
14. Duša naplnená myšlienkami zmyslovej túžby a nenávisti je nečistá. Pri uvažovaní o náboženských veciach v nás mnohokrát skrsne otázka, ktorá chce nájsť odpoveď na stav našej duše. Uvažujeme o duchovnom stave svojho vnútra a vynášame nad ním súd podľa pocitov, ktoré v nás panujú. Zo života svätých vieme, že sa súdili veľmi prísne. A to až s takou intenzitou, že sa nám……...
13. Človek, ktorý miluje Boha, miluje každého človeka, dokonca aj keď je zarmútený vášňami, ktoré ešte neboli očistené. Ale keď sú očistené, jeho radosť je nevysloviteľná a nepozná žiadne hranice. Svätý Maxim Vyznávač veľmi presne zachytáva hnutia v duši človeka, ktorý miluje Boha. Táto láska k Bohu nevyhnutne plodí skutočnú lásku k blížnemu. Svätý Ignác Brjančaninov takto hovorí o skutočnej láske……...
12. Keď myseľ je uchvátená skrze lásku božským poznaním a stojí mimo oblasť stvorených vecí, stáva sa vedomá Božej nekonečnosti. Tento pocit úžasu ju robí vedomou vlastnej nehodnosti a so všetkou úprimnosťou opakuje slová proroka Izaiáša: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa,……...
11. Všetky čnosti spolupracujú s mysľou pri zrodení intenzívnej túžby po Bohu a predovšetkým čistej modlitby. Pretože stúpaním k Bohu skrze modlitbu, intelekt sa dvíha nad sféru stvorených vecí. Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení približuje duchovnú zákonitosť, ktorú zakusuje každý, kto sa dá na cestu očisťovania srdca a mysle. Začiatočníci v duchovnom živote hovoria o veľkých ťažkostiach, doslova o tuhom odpore, ktoré kladie……...
10. Keď pre intenzitu lásky k Bohu myseľ opúšťa samu seba, potom nevníma si ani seba ani žiadnu stvorenú vec. Pretože keď je osvetlená nesmiernym svetlom Boha, stáva sa nevšímavá ku všetkému, čo Ním bolo stvorené tak, ako oko sa stáva nevšímavé k hviezdam, keď vyjde slnko. Hovorí sa, že človek musí byť básnikom, aby dokázal priblížiť niečo……...
9. Nakoľko svetlo duchovného poznania je životom mysle a nakoľko toto svetlo počaté láskou k Bohu, je správne povedať, že nič nie je väčšie než božská láska (porov.: 1 Kor 13, 13). Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení naráža na slová svätého apoštola Pavla, ktoré povedal vo svojom slávnom hymnuse na lásku: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska,……...
8. Ak odvedieš svoju myseľ od jej lásky k Bohu a sústredíš ju nie na Boha, ale na nejaký iný objekt zmyslov, tak ukazuješ, že si vážiš telo viac ako dušu a stvorené veci viac než Boha samotného. Dôraz, ktorý svätý Maxim Vyznávač dáva na odpútanie sa od sveta, je opodstatnený. Svätý Ignác Brjančaninov prirovnáva duchovný život k cestovaniu do……...
7. Nakoľko je duša viac vznešená než telo a Boh je neporovnateľnejšie vznešený než svet, ktorý bol Ním stvorený, človek, ktorý si cení telo viac než dušu a Bohom stvorený svet viac než Boha samotného, je jednoducho uctievačom modiel. Tieto slová nám môžu znieť trochu čudne. Možno na nás pri nich dýchol dych dávnych čias alebo skôr určitého……...
6. Keď je tvoja myseľ sústredená na lásku k Bohu, budeš venovať malú pozornosť viditeľným veciam a svoje telo budeš považovať za niečo cudzie. Podmienka odpútanosti od sveta pre začiatok duchovného rastu, sa mnohým môže zdať veľmi ťažká. Svätý Maxim Vyznávač preto ponúka radu, ktorá môže túto ťažkosť odstrániť. Hovorí, že ak budeme cvičiť svoju myseľ v sústredenosti……...
5. Ak všetko, čo jestvuje, bolo stvorené Bohom a pre Boha a Boh je nadradený veciam, ktoré stvoril, potom ten, kto opúšťa čo je vyššie a venuje sa tomu, čo je nižšie, ukazuje, že si cení Bohom stvorené veci viac, než Boha samotného. Svätý Maxim Vyznávač na začiatku svojho diela o láske, dáva dôraz na položenie správneho základu pre duchovný……...
4. Človek, ktorý miluje Boha, váži si poznanie Boha viac než čokoľvek stvorené Bohom, a neúnavne s vášnivosťou sa ho snaží nadobudnúť. Aby sme správne pochopili toto poučenie, musíme si uvedomiť, čo svätí otcovia myslia pod poznaním Boha. Pre nás je poznanie zvyčajne spojené s nadobudnutím intelektuálnych vedomostí o nejakej veci. Takto pristupujeme aj k Bohu. Osvojujeme si poznanie Boha……...
3. Ak máš vieru v Pána, budeš sa báť trestu a tento strach ťa bude viesť ku kontrole vášní. Keď ich dostaneš pod kontrolu, prijmeš súženia s trpezlivosťou a skrze takéto prijatie nadobudneš nádej v Boha. Nádej v Boha oddeľuje intelekt od každej svetskej pripútanosti a keď je myseľ takto oslobodená, nadobúda lásku pre Boha. Svätý Maxim Vyznávač v úvode tohto diela hovorí, že……...
2. Bezvášnivosť plodí lásku, nádej v Boha plodí bezvášnivosť a trpezlivosť a miernosť plodí nádej v Boha; tieto sú ovocím úplného sebaovládania, ktoré pramení z bázne Božej. Bázeň Božia vychádza z viery v Boha.“ Všetci svätí učitelia duchovného života hovoria, že v duchovnom živote je potrebné zachovať určitú postupnosť krokov. Je to duchovná zákonitosť, ktorú nemožno obísť bez toho, aby človek nezakúsil stroskotanie vo……...
1. Láska je svätý stav duše, ktorý ju vedie ceniť si poznanie Boha nad všetky veci. Nemôžeme obsiahnuť trvalý stav takejto lásky, kým sme pripútaní k čomukoľvek svetskému. Duchovný život má svoj poriadok a panujú v ňom zákonitosti, ktoré nemožno ani obísť, ani preskočiť. Tí, ktorí sa o to pokúšajú, veľmi rýchlo stroskotajú v duchovnom úsilí, napriek vynaloženiu enormnej snahy. Výsledkom……...