27 Ak je do vášho srdca zasiata nejaká hanebná myšlienka, keď sedíte vo svojej cele, majte sa na pozore. Vzoprite sa zlu, aby nad vami nezískalo kontrolu. Vynaložte všetko úsilie, aby ste si pripomenuli Boha, pretože sa na vás pozerá a čokoľvek, na čo myslíte vo svojom srdci, je pre neho jasne viditeľné. Povedzte svojej duši: ‚Ak……...
26 V čase modlitby by sme mali zo srdca vyhnať provokáciu každej zlej myšlienky a vyvracať ju v duchu oddanosti, aby sme nepreukázali, že hovoríme k Bohu svojimi perami, a v srdci premýšľame o skazených myšlienkach. Boh neprijme od hesychastu modlitbu, ktorá je zakalená a nedbalá, lebo všade nám Písmo hovorí, aby sme strážili orgány vnímania duše….…...
25 Prvou čnosťou je odpútanosť, teda smrť vo vzťahu ku každej osobe alebo veci. To vyvoláva túžbu po Bohu a tá zase vyvoláva hnev, ktorý je v súlade s prirodzenosťou a ktorý vzplanie proti všetkým úskokom nepriateľa. Potom sa v nás upevní bázeň pred Bohom a skrze túto bázeň sa prejaví láska. Odpútanosť je prvým krokom……...
24 V búrkach a víchriciach potrebujeme kormidelníka a v tomto súčasnom živote potrebujeme modlitbu: pretože sme náchylní na provokácie našich myšlienok, dobrých aj zlých. Ak je naša myšlienka plná oddanosti a lásky k Bohu, vládne nad vášňami. Ako hesychasti by sme mali rozlišovať medzi čnosťou a neresťou s rozvahou a bdelosťou: a mali by sme vedieť, ktoré……...
23 Sväté písmo všade hovorí o strážení srdca, v Starom aj Novom zákone. Dávid hovorí v Žalmoch: „Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?“ (Ž 4, 3) a znova: „Ich srdcia sú plné zrady“ (Ž 5, 10); a o tých, ktorí myslia márne, hovorí: „V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne“ (Ž 10,6) a: „V duchu……...
22 Dávaj pozor na seba, aby ťa nič zničujúce nemohlo odlúčiť od Božej lásky. Stráž si svoje srdce a nebuď ľahostajný a nehovor: „Ako ho mám strážiť, veď som hriešnik?“ Lebo keď človek opustí svoje hriechy a vráti sa k Bohu, jeho pokánie ho znovuzrodí a úplne ho obnovuje. Slová svätého Izaiáša Pustovníka sú priamym a……...
21 Dávaj si pozor na srdce a dávaj si pozor na svojich nepriateľov, lebo sú prefíkaní vo svojej zlomyseľnosti. Buď presvedčený vo svojom srdci o tomto: Je nemožné, aby človek dosiahol dobro zlými prostriedkami. Preto nám náš Spasiteľ povedal, aby sme boli bdelí, keď povedal: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a……...
20 Denne sa skúmaj v Božej prítomnosti a objav, ktorá z vášní je v tvojom srdci. Vyžeň ju, a tak unikni jeho súdu. Záverečné poučenia spisu svätý Izaiáš Pustovník venuje praktickým inštrukciám, ktoré napomáhajú k očisteniu mysle a chránia ju. Bdelosť, neustále stráženie srdca, skúmanie myšlienok. Svätí otcovia nám tieto aktivity opakovane pripomínajú, pretože sú priam nevyhnutné pre……...
19 Keď myseľ zosilnie, pripraví sa usilovať o lásku, ktorá uhasí všetky telesné vášne a bráni tomu, aby čokoľvek, čo je v rozpore s prirodzenosťou, ovládlo srdce. Potom myseľ, bojujúca proti tomu, čo je v rozpore s prirodzenosťou, oddeľuje to od toho, čo je v súlade s prirodzenosťou. Poučenie znovu pripomína, že v duchovnom živote jestvuje postupnosť,……...
18 Keď raz začneš hľadať Boha s opravdivou oddanosťou a celým svojím srdcom, potom si už nemôžeš ani len predstaviť, že sa už prispôsobuješ jeho vôli. Pokiaľ ťa tvoje svedomie karhá za čokoľvek, čo si urobil proti prirodzenosti, ešte nie si slobodný: karhanie znamená, že si stále súdený a ešte nie si oslobodený. Ale ak pri modlitbe……...
17 Keď sa človek oddelí od zla, získa presné pochopenie všetkých hriechov, ktoré spáchal proti Bohu; lebo nevidí svoje hriechy, ak sa od nich neodtrhne s pocitom odporu. Tí, ktorí dosiahli túto úroveň, sa modlia k Bohu so slzami a sú plní hanby, keď si spomínajú na svoju zlú lásku k vášňam. Nasledujme teda duchovnú cestu zo……...
16 Ten, kto nedostáva pomoc vo vojne, by nemal cítiť žiadnu istotu ani v mieri. Svätý Izaiáš Pustovník pod vojnou myslí duchovný zápas, ktorý sa skryto odohráva v duši, keď je zaplavená vlnami pokušení. Svätý Izák Sýrsky tento vnútorný boj prirovnáva k mučeníctvu. Hovorí: „Toto je krutý zápas, zápas, ktorý odporuje človeku až do krvi… Toto je čas……...
15 Prosím vás, aby ste nenechali svoje srdce nestrážené, pokiaľ ste v tele. Tak ako farmár nemôže mať istotu v úrode rastúcej na jeho poliach, pretože nevie, čo sa s ňou stane, kým bude uskladnená v jeho sýpke, tak ani človek by nemal nechať svoje srdce bez stráže, pokiaľ ešte dýcha skrze svoj nos. Do posledného dychu……...
14 Keď myseľ zachráni zmysly duše pred telesnými túžbami a naplní ich bezvášnivosťou, vášne bez hanby útočia na dušu a snažia sa držať jej zmysly v hriechu. Ak však myseľ neustále v tajnosti vzýva Boha, On, keď to všetko vidí, pošle svoju pomoc a zničí naraz všetky vášne. Svätý Izaiáš Pustovník sa dotýka situácie, ktorá môže……...
13 Ak človek nenávidí všetku činnosť tohto sveta, nemôže uctievať Boha. Čo teda znamená uctievanie Boha? Znamená to, že vo svojej mysli nemáme nič cudzie, keď sa k Nemu modlíme: ani zmyslové potešenie, keď mu ďakujeme, ani zlobu, keď spievame Jeho chválu, ani nenávisť, keď Ho vyvyšujeme, ani žiarlivosť, ktorá nám prekáža, keď s Ním hovoríme. a……...
12 Náš učiteľ Ježiš Kristus, zo súcitu s ľudstvom a s vedomím úplnej nemilosrdnosti démonov, nám prísne prikazuje: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu“ (Mt 24, 42 – 43). Hovorí tiež:……...
11. Démoni sa na čas prefíkane stiahnu v nádeji, že prestaneme strážiť svoje srdce, mysliac si, že sme už dosiahli pokoj, potom zrazu zaútočia na našu nešťastnú dušu a zmocnia sa jej ako vrabca. Keď ju získajú, nemilosrdne ju vlečú do všetkých druhov hriechov, horších ako tie, ktoré sme už spáchali a za ktoré sme prosili o……...
10. Ak sa váš intelekt oslobodí od všetkých svojich nepriateľov a dosiahne odpočinok sabatu, žije v inom veku, v novom veku, v ktorom uvažuje o veciach nových a nerozpadajúcich sa. Lebo „kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly“ (Mt 24:28). Svätý Izaiáš Pustovník hovorí o ďalšom ovocí, ktoré prichádza s očisteným nous. Oslobodenie od nepriateľov, teda vášní,……...
9. Aj vaša myseľ je oslobodená, je odstránená priepasť medzi ňou a Bohom Toto poučenie zreteľne odhaľuje, čo svätí otcovia mysleli pod pojmami myseľ a intelekt. Nemali na mysli tú rozumovú časť duše, ktorá dosahuje poznanie v zmysle logického myslenia. Mysleli tým nous, teda duchovný zrak človeka, schopnosť poznávať Boha bez sprostredkujúcich obrazov či pojmov. Je veľký rozdiel……...
8 Ak je vaša myseľ oslobodená od všetkej nádeje vo viditeľných veciach, je to znamenie, že hriech vo vás zomrel. Svätý Izaiáš Pustovník nepriamo zdôrazňuje to, čo hovoria všetci svätí učitelia duchovného života. Tým je odpútanie sa od sveta. Pod svetom sa myslí nielen všetko, čo prichádza do duše z vonkajšieho sveta, ale aj čo vychádza zo……...
7. Mních by si mal zavrieť všetky brány svojej duše, teda zmyslov, aby sa nedal zlákať. Keď intelekt vidí, že ho nič neovláda, pripravuje sa na nesmrteľnosť, zhromaždí svoje zmysly a sformuje ich do jedného tela. Svätí asketici si uvedomovali silu impulzov zo sveta, ktoré prijímame skrze zmysly. Každý takýto impulz je mysľou spracovaný do obrazu……...
6 Ak vaše srdce pocíti prirodzenú nenávisť k hriechu, porazilo príčiny hriechu a oslobodilo sa od nich. Majte na pamäti pekelné muky: ale vedzte, že váš Pomocník je na dosah. Nerobte nič, čo by ho zarmútilo, ale povedzte mu so slzami: „Buď milostivý a vysloboď ma, Pane, lebo bez tvojej pomoci nemôžem ujsť z rúk svojich nepriateľov.“……...
5 Keď myseľ počuje tieto slová uistenia, smelo hovorí svojim nepriateľom: „Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie“ (Iz 50, 8 – 9)….…...
4 Ak Boh vidí, že sa mu myseľ úplne podriadila a vkladá svoju nádej iba v neho, posilňuje ju slovami: „Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael!“ (Iz 41, 14) a: „„Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez……...
3 Stojme pevne v bázni Božej, dôsledne praktizujme čnosti a nedajme svojmu svedomiu dôvod na zakolísanie. V bázni Božej sústreďme svoju pozornosť na seba, kým naše svedomie nedosiahne slobodu. Potom medzi ním a nami vznikne spojenie a stane sa naším strážcom, ktorý nám ukáže každú vec, ktorú musíme vykoreniť. Ale ak neposlúchneme svoje svedomie, opustí nás a padneme do……...