7. Dvaja mnísi prenasledovaní démonom žiadostivosti opustili miesto svojho asketického zápasu, odišli do mesta a vzali si ženy. Po nejakom čase sa za to kajali a povedali si: „Čo sme získali opustením anjelského stavu a užívaním si špiny zmyselného života, čo vedie k večnému ohňu a znášaniu nekonečného trápenia v pekle? Vráťme sa znovu na púšť a konajme pokánie.“ Hneď sa vydali……...
6. Abba Theodor z Pherme povedal, že človek, ktorý napĺňa kánon pokánia (ide o pokánie dané kňazom počas sviatosti zmierenia), nie je zviazaný týmto kánonom; čo znamená, že kto sa úprimne kajá, mal by si priať zniesť väčšie námahy, než tie, ktoré mu boli určené. Rovnako by si nemal myslieť, že kánon nie je iba jeden, ale je ich……...
5. Abba Daniel povedal o svätom Arseniovi, že menil vodu, v ktorej varil palmové listy, iba raz za rok. Kedykoľvek z nej varom trochu ubudlo, iba prilial trochu vody. Ako vieme, z tých listov plietol povrazy každý deň až do polnoci. Zápach z tejto vody – ktorú nikdy nemenil – bol neznesiteľný. Otcovia, ktorí ho prišli navštíviť do jeho cely, chceli od……...
4. Starec povedal: Ak si padol do hriechu a uzdravil si sa z toho, kajaj sa a nariekaj pre svoj pád; usiluj sa neprestajne ukazovať Bohu svoj zármutok až do smrti, pretože je tu nebezpečenstvo upadnutia do rovnakého hriechu. Tento dobrý smútok je uzdou pre dušu, aby znovu nepadla. Jednotlivé príbehy nás vedú k stále hlbšiemu pochopeniu pokánia. Starcovo……...
3. Iný brat žil osamote v Lavre v Monidii (egyptská púšť) a neprestajne ponúkal Bohu túto modlitbu: „Pane, nakoľko nemám v sebe bázeň, pošli mi úder blesku alebo nejaký trest, alebo chorobu, alebo démona, aby moja zatvrdnutá duša mohla ožiť a prísť k poznaniu Božej bázne.“ Inokedy prosil Boha takto: „Ja viem, Pane, že som pred tebou veľmi zhrešil a že moje zlé skutky……...
2. Dvaja bratia podľa tela opustili svet, aby žili mníšskym životom. Jeden z nich začal žiť ako mních na Olivovej hore. Jedného dňa bolo jeho srdce tak rozpálené prenikavou skrúšenosťou, že okamžite išiel dole do Jeruzalema a keď prišiel pred vládcu mesta, vyznal mu všetky svoje hriechy a naliehal na neho slovami: „Potrestaj ma, pretože som prekročil zákon.“ Vládca udivený……...
1. Človeče, s rovnakými prostriedkami, ktorými si zničil to, čo bolo v tebe dobré, mal by si to napraviť. Dlžíš Bohu zlato? Neprijme od teba perly ako splátku. Obetoval si svoju zdržanlivosť? Kým budeš pokračovať v tejto nemorálnosti, Boh od teba neprijme almužny, nakoľko si praje od teba svätosť tela, ktorú si porušil prestúpením prikázania, pretože si bol porazený závisťou……...
Ak by ste sa mali vyhnúť trápeniu a namáhavosti asketizmu a pohŕdania ponižovaním, neočakávajte, že budete môcť uspieť v diele pokánia inými čnosťami; pretože márnomyseľnosťou a vyhýbaním sa bolestivým veciam, hoci si myslíme, že nám to pomáha, v skutočnosti slúžime hriechu. Ak človek padne do akéhokoľvek hriechu a nenarieka v miere zla, ktoré spáchal, veľmi ľahko znovu padne do tej……...
Hypotéza 3: Ako by sme sa mali kajať. Štúdium učenia svätých otcov človeka súčasnosti nezriedka usvedčuje z povrchného a neraz až nesprávneho chápania prvkov duchovného života. Veriaci, ktorí v našej farnosti pravidelne prichádzajú na formačné stretnutia, túto skutočnosť potvrdzujú. Vnímajú tiež, že nedostatočné pochopenie niektorého z týchto prvkov bolo príčinou stagnácie v ich duchovnom živote. Ak by sme chceli vytvoriť ich zoznam,……...
Človek, ktorý sa pošmykne druhýkrát, nádejajúc sa, že jedného dňa bude konať pokánie, kráča ľstivo pred Bohom; smrť na neho dopadne neočakávane a nedočká sa času, v ktorom sa nádejal uskutočniť dielo čnosti. Keď svätý Izák Sýrsky hovorí o človeku, ktorý sa „pošmykne druhýkrát“, poukazuje na pád spôsobený z nedbanlivosti a ľahostajnosti. Napriek zjavnej závažnosti takéto konanie nie je zriedkavé ani……...
2. Brat môj, nehovor si, že ,dnes zhreším a zajtra sa budem kajať,‘ pretože si nemôžeš byť istý zajtrajším dňom; starosť o zajtrajšok patrí len Bohu. Svätý Efrém Sýrsky prináša poučenie, ktoré počujeme v rôznych obmenách od všetkých svätých. Patrí medzi tie, ktoré si je hodno zapamätať a každodenne pripomínať. Aj keď sa to môže zdať ako jednoduché asketické cvičenie,……...
1. Bratia a sestry, čas, ktorý nám bol daný na pokánie, je náš život na zemi. Zaiste šťastný a blažený je ten, kto nikdy nepadol do siete nepriateľa. Ak sa však niekto zamotal do jeho sietí, ale bol schopný ich roztrhať a utiecť zo zajatia nepriateľa, ten sa tiež môže považovať za blaženého; pretože hoci žijeme v tele, týmto spôsobom sme……...
5. Iný starec povedal: „Akékoľvek zlo, ktoré nebolo uskutočnené, by sa nemalo považovať za zlý skutok; ale to isté platí o spravodlivých myšlienkach, ak neboli pretavené do čnostných skutkov.“ Výber tohto poučenia z Gerontikona je opodstatnený, aj keď prvý dojem môže navodzovať opačnú myšlienku. Predchádzajúce výroky nabádali k bdelosti, k pamätaniu na smrť a pohotovosti v konaní pokánia. V tomto poslednom však……...
4. Bolo povedané o jednom starcovi, že keď mu myšlienky našepkávali: „Zabudni na dnešok a kajaj sa zajtra,“ zvykol ich zahnať slovami: „Nie, budem sa kajať dnes a zajtrajšok nechám na Božiu vôľu.“ Svätý Ignác Brjančaninov v manuáli pre duchovný život Pole hovorí: „Smrť je nevyhnutný osud každého ľudského bytia na tejto zemi. Bojíme sa jej ako najkrutejšieho z nepriateľov, trpko……...
3. Iný starec povedal: „Táto generácia nehovorí ,dnes‘, ale,zajtra‘ (to znamená, že táto generácia odkladá skutky pokánia na neskôr). Svätý Theodoros Veľký vysvetľuje jeden z dôvodov odkladanie pokánia. „Nepriateľ nášho života, diabol, využíva mnoho prostriedkov, aby sa nám naše hriechy zdali malé. Často ich zahaľuje zábudlivosťou, a tak po krátkom trápení zanechávame pokánie, ktoré si vyžadujú. Ale, moji……...
2. Starec povedal: „Jeden hlas by mal neustále zvoniť v ušiach človeka: ,Dnes môžem byť povolaný domov.‘“ Aj keď nepopierame hodnotu tohto asketického cvičenia, predsa sa často zdráhame zaviesť ho do svojho života. Je nám zrejmé, že pamätanie na smrť so sebou prináša naliehavé požiadavky na rôzne zmeny v našom živote. Tento tlak je priam neznesiteľný, ak nám……...
Hypotéza 2: Pokiaľ sme v tomto živote, musíme tu robiť dobro a neodkladať to do budúcnosti. Pretože po smrti nemôžeme veci napraviť. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Uvedomme si, že sme len pútnikmi na zemi. Jedine tak budeme schopní vydať správne vyúčtovanie z nášho pozemského života. Jedine tak budeme môcť dať nášmu životu správny smer a použiť ho na dosiahnutie……...
6. Biskup, ktorý žil v jednom meste, ochorel a obával sa, že môže zomrieť. V tom istom meste bol tiež ženský monastier. Akonáhle sa predstavená monastiera dozvedela, že biskup je beznádejne chorý, vzala dve mníšky a išla ho navštíviť. Počas návštevy, kým sa predstavená rozprávala s biskupom, jedna z mníšok, ktorá sedela blízko pri posteli chorého, zľahka sa dotkla jeho nohy, aby zistila,……...
5. Mních sa zdôveril so svojou myšlienkou istému starcovi: „Otče, napadlo mi, že ak mních po mnohých rokoch asketizmu padne do pokušenia – povedzme do nemorálneho hriechu – povstane z takého smrteľného kolapsu duše len s veľkými ťažkosťami, pretože padol z úspechu do hriechu; na druhej strane ten, ktorý len nedávno opustil svet a je len na začiatku, neutrpí až……...
4. Jeden brat bol sužovaný démonom žiadostivosti. Raz prechádzal jednou dedinou v Egypte a uvidel nádhernú ženu, ktorá bola dcérou pohanského kňaza. Pohľad na ňu ho divoko vzrušil a pod vplyvom svojich vášní išiel k otcovi dievčaťa a povedal: „Daj mi svoju dcéru za ženu.“ „Nemôžem ti ju dať,“ odpovedal pohanský kňaz, „kým sa nespýtam svojho boha. Počkaj chvíľku.“ ……...
3. Brat dal starcovi nasledujúcu otázku: „Otče, ak sa niekomu prihodí, že padne do pokušenia, napríklad nemorálnosti, skrze pôsobenie diabla, čo sa stane tým, ktorí sa pohoršia nad jeho pádom do pokušenia?“ Starec namiesto toho, aby priamo odpovedal, povedal príbeh: V cenobitskom monastieri v Egypte žil raz známy diakon. Počas toho času istý muž z mesta, ktorý……...
2. Istý brat raz žil v skíte s abbom Pafnoutiosom. Tento brat zápasil so zmyselnými myšlienkami a často pod vplyvom vášne povedal: „Ani desať žien by nestačilo na uspokojenie mojej túžby.“ Starec na neho naliehal slovami: „Nezmýšľaj takto; toto je skúška a po čase pominie.“ Bohužiaľ, brat nedbal na túto cennú radu a napokon odišiel do Egypta a vzal si ženu, aby uspokojil……...
1. Diablovým pôsobením brat, ktorý žil v malom monastierskom dome, pravidelne upadal do hriechu zmyselnosti; predsa sa však prinútil nevzdať sa mníšskeho života. Po skončení bohoslužieb a vykonaní vlastného modlitbového pravidla, prosil Boha so vzdychaním: „Môj Pane, či si prajem alebo nie, spas ma, pretože ja, ktorý som bahnom, bažím za zápachom hriechu; ale Ty, všemohúci Boh, si schopný……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Ak si sa skutočne zriekol sveta a zasvätil sa Bohu skrze pokánie, nedovoľ svedomiu, aby ťa znepokojovalo pre hriechy minulosti, akoby neboli odpustené; tiež neignoruj napĺňanie Pánových prikázaní, pretože potom ani jeden z minulých hriechov nebude odpustený. Varuj sa, brat, ducha, ktorý prináša smútok človeku, pretože ťa môže chytiť do pasce mnohými úskokmi, aby si tak bol premožený slabosťou….…...