Jeden z otcov povedal o abbovi Poimenovi a jeho bratoch, že ich matka ich chcela vidieť, ale nemohla. Jedného dňa však, keď ich zbadala odchádzať do chrámu, išla im naproti. Akonáhle ju spoznali, okamžite sa otočili, vrátili sa do monastiera a zatvorili dvere pred jej tvárou. A tak tam stála pred dverami a so slzami a bolesťou kričala: „Moje milované deti, chcem vás……...
Ak si sa vzdialil od svojich telesných príbuzných, aby si sa kvôli Kristovi stal cudzincom, nedovoľ svojej duši ponárať sa do sladkých spomienok na nich, keď sedíš vo svojej cele. Nesmúť za svojím otcom alebo matkou a nespomínaj na svojho brata, alebo sestru. Neudržuj túžbu po svojich deťoch ani po svojej žene, nakoľko si všetko zanechal. Prinášaj do……...
8. Raz skupina pustovníkov sa vydala navštíviť abbu Poimena. Pridal sa k ním aj jeho príbuzný, ktorý so sebou vzal svoje dieťa. Dielom diabla hlava dieťaťa bola vykrútená dozadu. Príbuzný sedel so svojím synom pred monastierom a nariekal. Okoloidúci starec sa spýtal tohto plačúceho muža: „Človeče, prečo plačeš?“ „Ja som príbuzný abby Poimena,“ odpovedal, „a toto……...
7. Raz matka abby Marka, učeníka abby Silouana, prišla pozrieť abbu sprevádzaná s mnohými ľuďmi. Keď abba Silouan vyšiel z cely, aby ju pozdravil, povedala mu: „Abba, povedz môjmu synovi, aby vyšiel zo svojej cely. Chcela by som ho vidieť.“ Abba Silouan vstúpil do cely a povedal učeníkovi: „Poď von, aby ťa matka mohla vidieť.“ (V tom čase……...
6. Žil raz mních, ktorý mal veľmi chudobného brata, ktorý žil vo svete. Všetko, čo mních získal zo svojej ťažkej práce, dal svojmu bratovi. No čím viac mu dával, tým viac jeho brat upadal do chudoby. Mních išiel k starcovi a povedal mu o tom. Keď ho starec pozorne vypočul, povedal mu: „Môj brat, ak ma chceš poslúchnuť, tak……...
5. Ten istý starec tvrdo pracoval. Ponechal si iba to, čo bolo nevyhnutné pre jeho život; ostatok rozdal medzi chudobných. Raz veľký hladomor doľahol na oblasť, kde žil a matka poslala jeho syna s prosbou, aby mu dal trochu chleba. Keď starec počul prosbu, povedal synovi: „Sú aj iní v dedine, ktorí trpia rovnako ako vy?“ „Určite. Je……...
4. Jeden mních, ktorý žil v skíte, mal syna v dedine. Stalo sa, že jeho syn bol uväznený autoritami. Matka chlapca mu o tom dala vedieť a prosila ho, aby napísal guvernérovi, aby ho oslobodil. Keď dostal tento odkaz, mních sa spýtal posla: „Ak pustia môjho syna, neuväznia namiesto neho niekoho iného?“ „Celkom určite.“ „Potom aký je v tom……...
3. Jeden zbožný mních mal veľmi chudobnú matku v meste. V čase hladomoru preto vzal pár bochníkov chleba a vybral sa do mesta, aby ich dal matke. Keď bol na ceste, počul hlas, ktorý sa ho pýtal: „Kto sa stará o tvoje matku – ty alebo ja?“ Mních rozpoznal božskú moc hlasu, padol k zemi a povedal: „Ty, Pane, ty sa staráš……...
1. Brat, ktorý zanechal svoje rodné miesto, aby žil ako cudzinec, povedal starcovi: „Otče,“ povedal mu, „chcem sa vrátiť do svojej domoviny.“ „Toto by si mal vedieť, môj brat,“ odpovedal starec. „Keď si prišiel tu (do púšte) zo svojej dediny, mal si Pána ako svojho sprievodcu. Ak sa však vrátiš späť, stratíš ho.“ Odpoveď……...
Uplynulo dvadsaťsedem rokov, čo sa tento nadprirodzený muž, svätý Symeon Veľký, zriekol zákonov prirodzenosti a všetkých vecí tohto sveta. Jeho matka však nebola schopná žiadnym spôsobom uhasiť plamene lásky a náklonnosti, ktoré v nej horeli, a tak sa vydala na cestu, aby uvidela svojho beztelesného syna v tele. Bola hnaná túžbou uvidieť tvár jej dieťaťa a počuť jeho hlas, čo jej bolo odopreté……...
Keď sa sestra svätého Pachomia dozvedela o čnostnom živote svojho brata, vydala sa na cestu do jeho monastiera, aby ho uvidela. Akonáhle sa svätý Pachomius o tom dozvedel, poslal k nej vrátnika s odkazom: „Vieš, že som nažive, choď preto naspäť a nebuď smutná, že som ťa nevidel. Ak si praješ nasledovať môj spôsob života, aby sme tak obaja našli milosť od……...
2. Raz prišla správa požehnanému diakonovi Evagriosovi, že jeho otec zomrel. Poslovi na to povedal: „Prestaň sa rúhať; môj Otec je nesmrteľný!“ I tento krátky príbeh nás môže zaraziť určitou drsnosťou odpovede svätého. Pätnásta hypotéza nám prináša mnoho podobných príbehov a núti, aby sme neostali pri prvom dojme, ale hľadali hlbšie posolstvo skryté za zdanlivou neláskavosťou svätých….…...
Hypotéza 15 Pre tých, ktorí opustili svet, je nevyhnutné, aby nekomunikovali so svojimi príbuznými podľa tela alebo aby v sebe živili čo i len najmenší záujem o nich. Pätnásta hypotéza kladie veľkú výzvu. Svätí otcovia nám hovoria o radikálnom opustení sveta, ktoré dokonca oddeľuje človeka aj od tých najbližších. Ak však dáme stranou protesty srdca, ktoré sú prirodzenou prvou……...
Ľudia sa na kňazov obracajú s rôznymi duchovnými problémami. Medzi tie najčastejšie môžeme zaradiť otázku o duchovnom stave, ktorý opísala jedna žena: „Neviem, čo sa so mnou deje. Už niekoľko mesiacov cítim duchovné suchoty, nechce sa mi modliť ani ísť do chrámu. Nedokážem sa prinútiť k takmer žiadnej duchovnej aktivite. Cítim sa úplne bezmocná.“ Možno, že sa ľahko stotožníme……...
Každé miesto, kde si človek správne nastaví svoj život, je pokojným prístavom; tí však, ktorí nevládnu nad svojím životom, padajú ako listy zo stromu. Svätý Efrém Sýrsky zakončuje trinástu hypotézu poučením, ktoré sa už začalo vynárať v predchádzajúcich textoch. Núti nás opustiť predstavu, ktorá sa prirodzene zmocňuje ľudí, keď počúvajú učenie svätých o nevyhnutnosti stíšenia pre spoznanie seba……...
9. Abba Titheos povedal, že odísť na vzdialené miesto znamená pre človeka zatvoriť svoje ústa, bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Ak v nás učenie svätých v tejto trinástej hypotéze vyvolalo túžbu začať praktizovať stíšenie v našom živote, tak krátke poučenie abby Titheosa nás vedie k prvému kroku tejto disciplíny. Je ním varovanie sa zbytočného rozprávania. Ak vedome začneme……...
8. Jeden brat povedal: Keď som bol mladší, mal som predstaveného, ktorý vždy rád išiel na vzdialené miesto na púšti, aby tam zotrval v tichu. Jedného dňa som mu povedal: „Abba, prečo stále ideš do púšte. Ja si myslím, že keď niekto žije blízko sveta, ale kvôli Bohu mu nedáva žiadnu pozornosť, dostane väčšiu odmenu než……...
7. Brat sa spýtal starca: „Je dobré pre mňa, ak pôjdem žiť na púšť?“ „Keď Izraeliti,“ odpovedal starec, „boli uvoľnení z Egypta a prebývali v stanoch, bolo im zjavené, ako majú uctievať Boha. Podobne, lode, keď sú na otvorenom mori zmietanom búrkou, nemôžu nič robiť; keď sú v prístave, sú pripravené na obchodovanie. To isté sa stáva človeku. Ak……...
6. Jeden starec povedal: „Tak ako vydláždená cesta, po ktorej sa ustavične chodí, nedáva príležitosť vyklíčiť žiadnej tráve ani ničomu, čo je na ňu zasiate, a tak ako na lúke ľahko rastie tráva, tak je to aj s človekom. Kým žije uprostred materiálnych potešení sveta, jeho myseľ je neprestajne vyrušovaná svetskými starosťami, a tak udupávaná, nemôže spoznať vášne, ktoré……...
5. Boli traja bratia, ktorí mali k sebe veľmi blízko, ale zvolili si rôzne cesty duchovného života. Prvý sa oddal zmierovaniu tých, ktorí sa hádali a zápasili medzi sebou, držiac sa toho, čo je napísané v evanjeliu: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“[1] Druhý sa rozhodol navštevovať chorých a slúžiť im v ich potrebách, tretí odišiel do……...
4. Abba Poimen povedal: „Musíme utiecť pred telesnými vecami, to jest, materiálnymi vecami, ktoré prebúdzajú vášne. Pretože keď sa človek ocitne blízko týchto vecí, je ako človek, ktorý visí nad hlbokou priepasťou; kedykoľvek si praje pohnúť sa z tohto stavu, nepriateľ ho ľahko stiahne do priepasti. Ak sa však človek drží ďaleko od týchto vecí, je ako……...
3. Apoštol Pavol nám hovorí, aby sme opustili mesto, keď sme na seba vzali Kristov kríž. Pozrime sa presne, čo nám hovorí: „Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie.“[1] A tak, keď človek odchádza zo sveta a svetských vecí, rýchlo zabúda na predchádzajúci spôsob života a po mnoho rokov nie je mučený spomienkou na potešenia sveta….…...
2. Akými spôsobmi človek láme predchádzajúci zvyk a navyká k životu plného nedostatku a asketizmu? Pre telo je nemožné žiť bez uspokojovania základných potrieb. Ale tak ako je možné, aby sa myseľ zdržala rozptýlenia a mäkkosti, tak istotne sa človek môže zdržať od okolností, ktoré vyvolávajú mäkkosť tela, – lebo keď vidí zdroje rozkoše a mäkkosti, prebúdza sa v ňom……...
1. V meste Scythopolis žil aristokrat, ktorý spáchal veľmi veľa hriechov a poškvrnil svoje telo každým jedným spôsobom. Keď však pocítil skrúšenosť nad svojimi hriechmi, opustil svet, postavil si celu na opustenom mieste a žil tam asketickými životom starajúc sa o svoju dušu. Keď sa o tom dozvedelo niekoľko jeho priateľov, začali mu pravidelne posielať chlieb, datle a iné nevyhnutnosti. Keď pustovník……...
Tento svet je pobehlicou, ktorá vzbudením žiadostivosti za jej krásou zvádza tých, ktorí sa do nej zamilujú. Človek, ktorý je hoci čiastočne posadnutý láskou k svetu a je do neho zatiahnutý, nemôže sa striasť jeho zovretia, kým sa nevzdá vlastného života. Až keď svet oberie človeka o všetko a vyhodí ho z miesta jeho prebývania v deň jeho smrti, až potom človek pochopí,……...