6. Biskup, ktorý žil v jednom meste, ochorel a obával sa, že môže zomrieť. V tom istom meste bol tiež ženský monastier. Akonáhle sa predstavená monastiera dozvedela, že biskup je beznádejne chorý, vzala dve mníšky a išla ho navštíviť. Počas návštevy, kým sa predstavená rozprávala s biskupom, jedna z mníšok, ktorá sedela blízko pri posteli chorého, zľahka sa dotkla jeho nohy, aby zistila,……...
5. Mních sa zdôveril so svojou myšlienkou istému starcovi: „Otče, napadlo mi, že ak mních po mnohých rokoch asketizmu padne do pokušenia – povedzme do nemorálneho hriechu – povstane z takého smrteľného kolapsu duše len s veľkými ťažkosťami, pretože padol z úspechu do hriechu; na druhej strane ten, ktorý len nedávno opustil svet a je len na začiatku, neutrpí až……...
4. Jeden brat bol sužovaný démonom žiadostivosti. Raz prechádzal jednou dedinou v Egypte a uvidel nádhernú ženu, ktorá bola dcérou pohanského kňaza. Pohľad na ňu ho divoko vzrušil a pod vplyvom svojich vášní išiel k otcovi dievčaťa a povedal: „Daj mi svoju dcéru za ženu.“ „Nemôžem ti ju dať,“ odpovedal pohanský kňaz, „kým sa nespýtam svojho boha. Počkaj chvíľku.“ ……...
3. Brat dal starcovi nasledujúcu otázku: „Otče, ak sa niekomu prihodí, že padne do pokušenia, napríklad nemorálnosti, skrze pôsobenie diabla, čo sa stane tým, ktorí sa pohoršia nad jeho pádom do pokušenia?“ Starec namiesto toho, aby priamo odpovedal, povedal príbeh: V cenobitskom monastieri v Egypte žil raz známy diakon. Počas toho času istý muž z mesta, ktorý……...
2. Istý brat raz žil v skíte s abbom Pafnoutiosom. Tento brat zápasil so zmyselnými myšlienkami a často pod vplyvom vášne povedal: „Ani desať žien by nestačilo na uspokojenie mojej túžby.“ Starec na neho naliehal slovami: „Nezmýšľaj takto; toto je skúška a po čase pominie.“ Bohužiaľ, brat nedbal na túto cennú radu a napokon odišiel do Egypta a vzal si ženu, aby uspokojil……...
1. Diablovým pôsobením brat, ktorý žil v malom monastierskom dome, pravidelne upadal do hriechu zmyselnosti; predsa sa však prinútil nevzdať sa mníšskeho života. Po skončení bohoslužieb a vykonaní vlastného modlitbového pravidla, prosil Boha so vzdychaním: „Môj Pane, či si prajem alebo nie, spas ma, pretože ja, ktorý som bahnom, bažím za zápachom hriechu; ale Ty, všemohúci Boh, si schopný……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
Ak si sa skutočne zriekol sveta a zasvätil sa Bohu skrze pokánie, nedovoľ svedomiu, aby ťa znepokojovalo pre hriechy minulosti, akoby neboli odpustené; tiež neignoruj napĺňanie Pánových prikázaní, pretože potom ani jeden z minulých hriechov nebude odpustený. Varuj sa, brat, ducha, ktorý prináša smútok človeku, pretože ťa môže chytiť do pasce mnohými úskokmi, aby si tak bol premožený slabosťou….…...
Buďte opatrní, moji bratia a sestry, pretože Zlý bojuje proti duchovným zápasníkom rozmanitými spôsobmi. Pracuje proti človeku s nepredstaviteľnou pokryteckou šikovnosťou. Takto pred spáchaním hriechu, nepriateľ znižuje jeho závažnosť v očiach zápasníkov. Viac než akýkoľvek iný hriech, kladie pred nich túžbu po telesných potešeniach ako takú malú vec, že pred jej podľahnutím sa javí svedomiu tak bezvýznamná, ako je vyliatie……...