Liturgia Veľkého pôstu nám dáva načúvať slovám z knihy Genezis. Hneď na začiatku odpovedá na základnú otázku naše existencie, keď nám pripomína, že sme boli stvorení na Boží obraz. V týchto slovách nie je vystihnutý len Boží zámer priviesť nás k jestvovaniu, ale vyjadruje aj zámer stvorenia: byť v spoločenstve s naším Stvoriteľom. Boli sme stvorení pre toto spoločenstvo. Všetko, čo toto……...
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha“ (Jn 1, 1-2). Tieto prvé dva verše z evanjelia svätého Jána môžu u niekoho vyvolať údiv. Ako možno použiť takýto výraz? Je dôstojné dávať znamienko „rovná sa“ medzi Bohom a slovom? No tento údiv sa pominie, keď ponoríme do doby, v ktorej……...
Nedávno som čakal na vyšetrenie u lekára. Pri čakaní si človek neraz všimne veci, ktoré inokedy uniknú jeho pozornosti. Mňa zaujal zaujímavý a a pritom aj pekný vzor na dlaždiciach, ktorými bola pokrytá podlaha čakárne. Keď som sledoval ako tento vzor naväzuje z dlaždice na dlaždicu, došiel som pohľadom až k rohu. Zaujímavé! Tu sa vzor dlaždice strácal. Bol pokrytý vrstvou špiny….…...
Keď sa naša myseľ rozhodne zasvätí kontemplácii čností a naša túžba sa zameria výhradne na Krista, ktorý ich udeľuje, a zároveň duša sa vyzbrojí proti démonom, potom naše vlastnosti konajú podľa prirodzenosti. Pri čítaní svätých otcov musíme mať na mysli, že niektoré pojmy chápu trochu inak, než sme na to zvyknutí. Napríklad pokiaľ ide o prirodzenosť človek. Ak použijeme……...
Pri čítaní východných svätých otcov sa často stretneme s pojmom „nús“ (gr.: nous). Pôvodne „nús“ bol chápaný starovekými predkresťanskými gréckymi filozofmi ako najvyššia intelektuálna schopnosť človeka. Pod touto schopnosťou nerozumeli aktivitu rozumu, ktorá prichádza k logickým záverom, ale skôr akési intuitívne a bezprostredné poznanie a uchopenie podstaty veci. Pre nich „nús“ bol niečo viac než len priamy kontakt medzi rozumom a pravdou….…...
Jednotlivé okamihy života prinášajú striedavo šťastie i utrpenie. Mnohokrát však máme dojem, že miera utrpenia veľmi prevažuje mieru šťastia. Antické národy utrpenie preklínali. Podľa nich je lepšie nenarodiť sa ako trpieť. Saté východné náboženstvá problém utrpenia sa nepokúšajú riešiť. Podľa nich pochádza od neúprosného osudu, od vôle bohov, ktorá je nevyspytateľná. „A Boh videl všetko, čo urobil,……...
Nakoľko Božou milosťou sme sa zriekli Satana a jeho skutkov a prisahali vernosť Kristovi, ako pri krste tak teraz aj pri vstupe do mníšstva, dodržujme prikázania. Nevyžaduje to len naše dvojité povolanie, ale tiež naša prirodzená povinnosť, pretože sme boli pôvodne stvorení Bohom ako veľmi dobrí (porovnaj Gn 1, 31), dlžíme Bohu takými aj byť. Hoci hriech vstúpil do……...