Svätý Gregor Nysský hovorí: „Ak chudoba je v protiklade k bohatstvu, treba analogicky učiť aj dvojitú chudobu, jednu zavrhnúť a druhú považovať za blahoslavenú. Ak je človek chudobný v zdržanlivosti, vo vzácnom majetku spravodlivosti, v múdrosti alebo obozretnosti; je nanajvýš úbohý, pretože je chudobný vo veciach skutočnej hodnoty. Na druhej strane, ak je človek dobrovoľne chudobný……...
V súvislosti s prvým blahoslavenstvom si je potrebné všimnúť, že náš Pán v akoby pozabudol na tie veci, ktoré sú najčastejšie spojené s našou nábožnosťou. Nepovedal blahoslaví tí, ktorí sa modlia, dávajú almužny, postia sa… ani tí, ktorí často chodia na liturgiu, čítajú Sväté písmo a duchovné knihy… Nie je to preto, že by tieto aktivity zavrhoval. Hodnota všetkých týchto diel však……...
Je nesmierne dôležité, aby sme správne pochopili, čo Kristus myslel pod „chudobou ducha“. Len tak môžeme dobre a správne vstúpiť na cestu duchovného života. S pochopením nám môže pomôcť svätý Ignác Brjančaninov so svojim vysvetlením: „Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších……...
Gréčtina má dve slová pre chudobného. Prvým je penés, ktoré vykresľuje človeka, ktorý sa namáha pokryť svoje potreby prácou svojich rúk. Nemá nič nadbytočné, v očiach sveta je veľmi chudobným, ale predsa nie je v úplne zúfalej situácií. Druhým slovom je ptóchoi, ktoré vyjadruje absolútnu chudobu. Chudoba, ktorá drví človeka do takej miery, že je na kolenách, neschopný akejkoľvek……...
Prvé blahoslavenstvo predstavuje prvý krok v duchovnom živote. Azda je lepšie povedať základ, bez ktorého nie je možný žiaden skutočný duchovný rast. Preto je potrebné dobre pochopiť, čo Spasiteľ myslí pod slovami „chudobní v duchu“. Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje, že ide o človeka, ktorý je pokorný a skrúšený v mysli. Je to stav voľby, pretože mnohí sa nestali pokornými dobrovoľne, ale……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: Najprv je treba zvážiť, čo je vlastne blaženosť. Blahoslavenstvo je podľa môjho názoru vlastníctvom všetkých dobrých vecí, v ktorých nechýba nič, čo môže chcieť dobrá túžba. Možno nám bude význam blaženosti jasnejší, ak ho porovnáme s jeho opakom. Opakom blaženosti je teraz bieda. Bieda znamená byť nedobrovoľne sužovaný bolestivým utrpením. Stav jedného……...
V blahoslavenstvách nám Ježiš Kristus ponúka konkrétnu cestu k naplneniu prikázania: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Blahoslavenstvá pozývajú úbohých smrteľníkov, aby sa stalo ako Boh – tu a teraz v tomto svete. Svätý Atanáz ako aj svätý Irenej hovoria, že Slovo sa stalo telom, aby sa človek mohol stať ako Boh. Človek nemôže……...
Keď som sa v jedno nedeľné dopoludnie ponáhľal na posviacku nového chrámu, cestou som v dedinách a mestách mohol vnímať takmer rovnaký obraz: otvorené chrámy, pred ktorými stáli ľudia a sledovali nedeľnú liturgiu, alebo inde hlúčiky ľudí, ktorí sa ešte len uberali do chrámu. Takýto pohľad je radostný, no hneď vyvoláva otázku, prečo nie je viditeľnejšie toto množstvo kresťanov v živote spoločnosti, ktorá……...
Hľadaj chudobu ducha. Úsilie o túto čnosť je dobré a hodné povzbudenia. Je základom a darcom všetkých ostatných blahoslavenstiev. Keď je základ slabý, potom sa zrúti dokonca i najvyšší stupeň duchovného pokroku a často svojím zrútením človeka usmrtí. Chudoba ducha je nájdená štúdiom evanjelií, dodržiavaním prikázaní, posudzovaním aktivít podľa štandardov evanjelia, prinútením srdca odvážne zniesť príkoria a sebaodsúdenia, a modlitbou za srdce, ktoré……...
Nevymýšľaj blahoslavenstvá pre seba. Pyšné a hlúpe sebavedomie môže vymyslieť všetky možné druhy blaženosti a človek sa bude nimi klamať počas celého života, bude si lichotiť a tak sa zriekne skutočne dobrých vecí ako na zemi, tak aj v nebi. Cesta duchovného dozrievania je náročná, dlhá a naplnená mnohými sebazápormi a obetami, ktoré sú nutné predovšetkým na vykorenenie vášní. Človek je preto……...
Pozri na tento veľký duchovný rebrík evanjeliových blahoslavenstiev a pozri na každý jeden krok. Aké dobré by bolo stáť na vrchole tohto rebríka; ale skutočne požehnaný je aj ten, kto je hoci len na prvom kroku. Na tomto rebríku nie je možné skočiť dopredu; človek môže stúpať len krok za krokom. Po tomto rebríku Božia milosť……...
Kto nadobudol Boží pokoj, je schopný naplniť posledné dve blahoslavenstvá (Mt 5, 10-12) – trpezlivé znášanie neprávosti a zla každého druhu, a radosť v prenasledovaniach, potupeniach. Kto nadobudol Boží pokoj, nebojí sa vĺn mora sveta, pretože útecha milosti zničila v jeho srdci všetok zmysel pre veci tohto sveta – zmyselnosť, ťarchu a horkosť sveta. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo……...
Srdce, ktoré je naplnené iba dobrom, je čisté srdce, schopné vidieť Boha. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Čo je čisté srdce? Jeden veľký učiteľ mníchov (sv. Izák Sýrsky) odpovedal na túto otázku nasledovne: „Je to srdce, ktoré ako Boh je pohnuté nesmiernym milosrdenstvom voči všetkému stvorenstvu.“ Boží pokoj zostupuje do……...
„Keď som znovu nadobudol vládu nad svojou „zemou“, začínam túžiť po nebi. Vstupujem do nového stavu, ktorý je vo mne vytvorený milosťou. Začínam byť „lačný a smädný“ (Mt 5, 6) po Božej spravodlivosti a nie po prázdnej ľudskej spravodlivosti. Božia spravodlivosť sa zjavila ľudstvu skrze Božie milosrdenstvo a prikazuje nám stať sa ako Boh skrze milosrdenstvo (Mt 5, 48),……...
Stav duše, keď sa všetok hnev, nenávisť, spomienky na zlo a posudzovanie vykorení, je novou blaženosťou, novým blahoslavenstvom: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5). Čo je tou „zemou“? Po páde Boh nazval Adama „zemou“ a v Adamovi nazval aj mňa „zemou“. „Lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3, 19). Nakoľko som……...
Ktokoľvek je rozhodný v dôslednom posúdení seba samého, ktokoľvek sa vidí poškvrnený nespočetnými hriechmi, ktokoľvek sa považuje za hodného večného utrpenia a narieka, akoby už bol odsúdený, sotva vidí hriechy blížnych a ľahko ospravedlňuje nedostatky, ktoré u nich vníma. Z celého srdca rád odpúšťa všetky urážky a pochybenia. Pán nazýva tých, ktorí vidia svoje hriechy a plačú nad nimi, blahoslavenými. Dostáva sa im……...
Chudoba ducha takto prirodzene dáva zrod ďalšiemu blahoslavenstvu: „blahoslavení plačúci“. Nariekanie je pokorný plač veriacej duše, ktorá vidí svoje nekonečné hriešne škvrny v zrkadle evanjelií. Duša zmýva tieto škvrny svätou vodou – svojimi slzami. Duša zmýva tieto škvrny svätým zármutkom. Nevýslovná útecha, neopísateľná jasnosť sa vlieva do srdca po preliatí spasiteľných sĺz nad hriechmi a pádom,……...
Každá emócia a stav, ktorý patrí k obnovenej prirodzenosti, je nevyhnutne tiež blahoslavenstvom, pretože je zjavením nebeského kráľovstva v duši ako prísľub spásy, ako predchuť večnej blaženosti. Svätý Dávid povedal o chudobe ducha, že „obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (Ž 51, 19). Chudoba ducha je soľou pre všetky duchovné obety a celopaly. Ak……...
Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších Kristových prikázaní, okamžite si je vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a tvrdohlavo koná proti evanjeliám. Vo svetle evanjelií vidí v sebe kresťan úplný pád ľudstva. Z tejto vízie prichádza pokorné posúdenie samého seba,……...
Prostredníctvom naplnenia evanjeliových prikázaní je duša navštívená zmyslami, ktoré sú v protiklade k našej padnutej prirodzenosti. „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (Jn 3, 6). A pretože Kristove prikázania sú duchovné, zmysly nimi stvorené sú tiež duchovné. Týmito slovami svätý Ignác Brjančaninov začína šiestu kapitolu, ktorej dal názov „O……...