Bratia! Odložme všetky pozemské myšlienky slávy, urážok, potupení, nespravodlivosti, ľudských zákonov a spravodlivosti k päte kríža. Staňme sa bláznami pre Krista! Nastavme líca pre viac úderov! Pochovajme svoju pozemskú dôstojnosť potupou. Vzdajme sa neprestajných starostí o pozemské bohatstvá; nech toto všetko je odviate vetrom! Nešetrime svoje telá v asketických námahách alebo nedobrovoľných utrpeniach! Naučme sa svätému mlčaniu od nášho Pána Ježiša……...
Pán berie od svojich učeníkov všetko, čo by živilo márnomyseľnosť. Chce, aby oltár srdca bol očistený od nechutného idolu a od všetkého, čo sa vzťahuje na túto modloslužbu. Pán nám prikazuje, aby sme všetky naše dobré skutky konali v skrytosti. Dokonca aj almužny a pôst musia byť konané v skrytosti! Modlitba musí byť konaná vo vnútornej izbe srdca (porovnaj Mt 6,……...
Človek, ktorý najprv hľadá slávu v bezvýznamných, nestálych, vrtkavých mienkach ľudí a nie v čnosti pred Božím zrakom, nie je schopný pochopiť kresťanskú vieru a prijať ju srdcom. Také srdce musí uznať svoju hriešnosť a tento hriech vyznať verejne. Pán povedal farizejom: „Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!“ (Jn 5, 44). ……...
Pán povedal svojim učeníkom, aby boli úprimní vo svojom správaní, ukotvení vo svätej múdrosti a nie ospravedlnením zla. Ich správanie musí žiariť čistou čnosťou a nebeskou krásou, aby pritiahlo zrak a srdcia všetkých ľudí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16). Farizeji, opačne,……...
Pán povedal v evanjeliách veľa prikázaní, ktoré vedú človeka k myšlienkam a pocitom, stojacim v opozícii voči farizejstvu, zničujúcemu dušu a nenávidiacemu človeka. Tieto prikázania ničia samotný základ, na ktorom je farizejstvo postavené. „Chráňte sa kvasu farizejov,“ (Mt 16, 6) povedal Pán. Jeden z evanjelistov (Matúš) vysvetľuje, že pod slovami „kvas farizejov“ Pán mienil učenie farizejov, iný zas (Lukáš) to chápe tak, že……...
Farizeji spáchali najhorší možný zločin na zemi. Boli vždy verní – a ostávajú verní – svojmu démonickému povolaniu. Sú hlavnými nepriateľmi a prenasledovateľmi pravej kresťanskej čnosti a zbožnosti a nehanbia sa dokonca ani najhoršej zvrhlosti. Kristove slová znejú proti nim: „Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých……...
Farizej! Vedieš nevinného na popravu za zločin, ktorý si si vymyslel! Ty si zasluhuješ popravu, ty si zasluhuješ všetok trest! Si posmelený faktom, že Kristov služobník, v napodobňovaní svojho Majstra, pije v tichosti nápoj utrpenia? Ty úbohý človek! Obávaj sa tohto veľkodušného a mystického mlčania. V danom momente Ježišov služobník je kvôli Ježišovi ticho, ale na strašnom súde Ježiš prehovorí za……...
Farizej, vzdialený od Boha, má potrebu vyzerať pred zrakom ľudí ako Boží služobník. Hoci naplnený všetkými možnými hriechmi, cíti potrebu vyzerať pred ľuďmi ako muž čností. Zatiaľ čo sa namáha uspokojiť svoje vášne, usiluje sa, aby sa všetky jeho skutky považovali za dobré. Farizej potrebuje masku. Nemá túžbu byť skutočne čnostným a zbožným, túži iba po tom,……...
Farizej miluje peniaze. Jeho srdce je tam, kde je jeho poklad. Tam je jeho viera, city, nádeje a láska! Svojimi perami a jazykom vyznáva vieru v Boha, ale jeho srdce ho odmieta. Nikdy necíti Božiu prítomnosť, nikdy nevidí Božiu prozreteľnosť, nikdy nepozná zo skúsenosti, čo je Božia bázeň. Jeho srdce nemá miesto pre Boha a pre blížneho. Je celkom pozemský, telesný,……...
Najviac zakorenenou duchovnou vášňou je samoľúbosť. Táto vášeň sa viac než všetky ostatné maskuje pred ľudským srdcom, dávajúc mu potešenie, ktoré sa považuje za útechu svedomia alebo dokonca útechu od Boha. A práve táto vášeň kvasí vo farizejovi. Robí všetko pre ľudskú chválu – ľudia môžu vidieť jeho ochotu k pôstu, almužnám a k modlitbe. Nemôže však byť učeníkom Pána Ježiša,……...
Čo môže byť čudnejšie alebo viac bláznivé ako argumentácia farizeja v evanjeliu? Farizeji hovoria, že „kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže“ (Mt 23, 16). Farizej, ignorujúc naplnenie Božích prikázaní (čo je podstatou Zákona), otrocky sa ženie za vonkajšími malichernosťami, aj keď očividne protirečia prikázaniam….…...
Nakreslime si obraz farizeja podľa inšpirácie, ktorú nám dáva evanjelium, aby tak každý, kto sa pozrie na túto hroznú zvrátenosť, sa pozorne držal bokom od – podľa slov Krista – „kvasu farizejov“ (porovnaj Mt 16, 6), od ich zmýšľania, pravidiel a pretvárky. Farizej, uspokojený s naplnením vonkajších obradov náboženstva a vykonaním nejakých vonkajších dobrých skutkov (ktoré sú konané dokonca……...
Keď farizejstvo dozrieva, začne ovládať dušu, jeho ovocie je hrozné. Žiadne bezprávie nie je dosť hlboké pre takúto osobu. Farizeji sa opovážili rúhať sa Svätému Duchu. Opovážili sa nazvať svätého Božieho posadnutým (porovnaj Jn 10, 20). Opovážili sa povedať, že vtelený Boh, ktorý prišiel na zem ako Spasiteľ, bol nebezpečný pre dobro spoločnosti, pre židovský spôsob života….…...
Pán to ilustroval podobenstvom o mýtnikovi a farizejovi, ktorí sa spolu modlili v chráme (porovnaj Lk 18). Farizej, pozerajúc na seba, nevidí žiaden dôvod na pokánie, necíti ľútosť v srdci. Práve naopak! Poukazuje na veci, ktoré ho tešia, potľapkáva seba samého po pleci. Poukazuje na svoj pôst, almužny, ale míňa tie isté veci, ktoré vidí alebo hľadá v druhých. Hovorím „hľadá“, pretože……...
Kto je infikovaný chorobou farizejstva, opúšťa všetok duchovný pokrok. Pôda jeho srdca je skalnatá, neprináša úrodu. Duchovná žatva vyžaduje srdce, ktoré je preorané pokáním, skyprené ľútosťou a zavlažované slzami. Nedostatok pokroku je už vážnou chorobou! Ale škoda zavinená farizejstvom nie je limitovaná len neúrodnosťou duše. Smrteľná infekcia farizejstva je zvyčajne sprevádzaná najzhubnejšími dôsledkami. Farizejstvo nielenže robí dobré ľudské skutky……...
Nedostatok pokory, charakteristický pre farizejov, je nesmierne škodlivý pre duchovný rast. Zatiaľ čo pád do vážneho hriechu u mnohých prináša horlivé pokánie so zlomeným srdcom, zabúdajúc na celý svet, pretože nevidia nič iné iba svoje hriechy, farizej dovoľuje svojmu zraku spočinúť na iných. Vlastné hriechy sa mu zdajú bezvýznamné, a preto im nevenuje žiadnu pozornosť. Pamätá na niekoľko svojich……...
Istý farizej pozval Pána, aby s ním jedol. „On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu“ (Lk 7, 36). Zdá sa, že farizej, hoci mal náklonnosť a určitú vieru v Pána, prijal ho s istou mierou vypočítavosti a seba dôležitosti kvôli svojej pozícii spravodlivého človeka. Ak by to tak nebolo, čo by mu bránilo utekať v ústrety božskému Návštevníkovi, úctivo padnúť k jeho……...
Náš milosrdný Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus neodmietal tých, ktorí boli považovaní za verejných hriešnikov, ale nezabúdal ani na farizejov. Prišiel uzdraviť ľudí zo všetkých chorôb a spomedzi nich bolo najťažšie uzdraviť farizejov, pretože ich choroba predstiera a vyhlasuje, že majú prekypujúce zdravie. Odmietajú preto lekára a jeho liečbu; namiesto toho vyžadujú uzdravenie druhých. Pokúšajú sa odstrániť sotva viditeľnú smietku z oka……...
Aké úžasné je uznať si vlastnú hriešnosť! Kto sa považuje za hriešnika, má otvorený prístup k Ježišovi. Aké požehnanie je v spoznaní svojich hriechov! Aké požehnané je vidieť hĺbky svojho srdca! Ktokoľvek pozrie do svojho srdca, zabudne, že na zemi sú iní hriešnici. Jeho blížni sa mu budú zdať čistí a bez škvrny a anjelskí. Pozerajúc na seba, skúmajúc svoje škvrny……...
V jeden sobotný deň Pán kráčal so svojimi svätými učeníkmi cez pšeničné pole. Učeníci boli hladní, a tak začali trhať pšeničné klasy, očistili semená a jedli ich. Keď to videli farizeji, povedali Pánovi: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu“ (Mt 12, 2). Nato im Pán pripomenul Dávida a kňazov – prvý porušil sobotu náhodou, druhí podľa zákona. Potom……...
Pánova odpoveď je rovnaká pre všetky ich skutky poškvrnené duchovnou chorobou. Táto odpoveď je hrozným odsúdením a odmietnutím spred Božej tváre pre každého, kto sa považuje za spravodlivého podľa múdrosti ľudí, zvlášť keď táto spravodlivosť je sprevádzaná posúdením blížneho. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Neprišiel som……...
Stalo sa, že Pán vstúpil do domu istého Matúša a zmenil vyberača daní na apoštola; vtelený Boh sa usadil k stolu s hriešnikmi. Farizeji boli pohoršení, keď to videli. Spýtali sa Ježišových učeníkov: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Mt 9, 11). Povedzte mi najprv, farizeji, prečo voláte týchto ľudí hriešnikmi? Nebolo by viac vhodné volať……...
Bratia! Pozrime sa na život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Uvidíme, že nikdy nebol pohoršený hriechmi druhých, nech by už boli akokoľvek veľké. V evanjeliách tiež nenájdeme jediný príklad, aby apoštoli boli pohoršení hriechmi druhých. Na druhej strane, farizeji boli neustále pokúšaní hriechmi druhých; dokonca boli pohoršení najdokonalejším Pánom, vteleným Bohom. Boli pohoršení tak často, že ho dokonca……...
Strážme svoje zmysly, nedovoľme im, aby sa stali kanálom pre vstup hriechu do duše. Vládnime našim zvedavým očiam a ušiam. Spútajme na prvý pohľad malý jazyk, ktorý však môže spôsobiť veľké spustošenie. Pokorme nerozumné túžby tela striedmosťou, pozornosťou, asketickými námahami, častým pripomínaním smrti a sústredenou a neprestajnou modlitbou. Potešenia tela sú také krátkodobé! Aký odporný je ich nevyhnutný koniec!……...
A čo povedať o našom srdci? Zaštepme plodonosnú vetvu do toho neplodného figovníka, zaštepme sa do Kristových dobier, učme sa evanjeliovej pokore, prinúťme sa prijať vôľu evanjelií. Keď vidíme naše srdce v ustavičnom nesúhlase s evanjeliami, v ustavičnom protirečení, viďme v týchto protirečeniach, ako v zrkadle, našu padnutú prirodzenosť. Nariekajme pre svoje hriechy pred Pánom, naším Stvoriteľom a Vykupiteľom, zakúsme bolesť spasiteľného utrpenia. Ostaňme v tomto……...