Pseudo-Ján Zlatoústy k prvému veršu pridáva ešte pár myšlienok, ktoré sú dobrým poučením pre duchovný život. Hovorí: „Na vrch vystupuje po prvé preto, aby splnil Izaiášovo proroctvo vystúp na vrch (Iz 40, 9) a po druhé aby ukázal, že ohlasovateľ i poslucháč Božej spravodlivosti musia pevne stáť vo výške duchovných cností. Lebo nik nemôže stáť v doline a hovoriť z……...
„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch“ (Mt 5, 1). Svätý Ján Zlatoústy hovorí: „Nesadol si na námestí, ale na vrchu v samote, aby nás poučil, že sa pri ničom nemáme predvádzať, ale máme vystúpiť z ruchu, najmä keď treba filozofovať a rozprávať o vážnych veciach.“ V týchto slovách nachádzame dôležitú radu pre duchovné čítanie. Neustále sa opakuje v náuke svätých……...
Pseudo-Ján Zlatoústy je spoločným menom pre viacerých anonymných autorov, ktorých texty sa nesprávne pripisovali sv. Jánovi Zlatoústemu. Jeden z nich hovorí?: „Odborník v každej oblasti sa teší, keď vidí príležitosť vytvoriť dielo. Keď tesár vidí dobrý strom, túži ho odrezať, aby ho spracoval podľa svojho remesla. A keď kňaz vidí plný chrám, duch sa mu raduje a teší, že……...
Keď začneme uvažovať o zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša Krista, nemôžeme sa vyhnúť určitému porovnaniu. S Ježišom Kristom boli aj nedávno povolaní apoštoli. Ako veľmi sa však líšili od tohto anonymného davu. Spasiteľ si ich vybral sám. Apoštoli nasledovali jeho volanie radikálnym spôsobom, aj keď im nič nebolo ponúknuté. V prípade zástupov, ktoré nasledovali Ježiša Krista, to však bolo trochu……...
Svätý Teofan Zatvornik hovorí, že na začiatku duchovného života je zážitok, ktorý prebudí túžbu v duši. Túto túžbu môže človek nechať vyprchať alebo sa môže rozhodnúť urobiť krok k jej naplneniu. Božia prozreteľnosť sa dotýka človeka rôznymi spôsobmi. Mnohotvárnosť tohto počiatočného impulzu svätý Teofan Zatvornik detailne opisuje vo svojom diele. Svätý Matúš zakončuje štvrtú kapitolu evanjelia slovami: „A……...
Svätí nám ponúkajú mnoho nástrojov, ktorými môžeme preskúmať stav svojho duchovného života. Jeden z nich nachádzame v slovách svätého Palladiosa: „Duša, ktorá miluje Boha, je vždy hladná po Božom slove.“ Je dôležité si pripomenúť, že svätí otcovia duchovné čítanie neustále odporúčajú ako dôležité každodenné asketické cvičenie. Kto ho praktizuje, chápe ich naliehanie, pretože vníma jeho mnohoraké dobré ovocie….…...
Je dôležité nepremrhať momenty, kedy sa Božia milosť dotkne človeka takým spôsobom, že vyvolá veľký zápal v duši. Nadšenie priam ženie človeka do konania každého dobrého diela. Je len ťažko spočítať, koľkokrát som sa počas svojej pastoračnej služby stretol s ľuďmi, ktorí horeli takýmto zápalom. Po povzbudení som im však neustále pripomenul, že musia konať múdro, pretože ľahko môžu……...
Stáva sa totiž, že z pýchy alebo zahanbenia otáľame s vyznaním svojho hriechu. Inokedy zas odmietame si pripustiť, že sme urobili niečo zlé, aj keď nás svedomie priam „zožiera“ výčitkami. V podobnom stave bola aj jeden mních. Posťažoval sa abbovi Poimenovi: „Keď upadnem do zavrhnutiahodného hriechu, moje svedomie ma zožiera a ostro ma napomína, že som zhrešil.“ Starec odpovedal……...
Tí, ktorí sa usilujú dodržiavať stanovené pravidlo pre svoj duchovný život, po krátkom čase zakúsia ovocie tejto disciplíny. Jedným z nich je relatívne pokojný život. Nasledovanie pravidla pre život vytvára dobré prostredie, z ktorého sú vylúčené mnohé zdroje vyvolávajúce napätia a nepokoj. Aj keď je to požehnaním pre človeka, predsa si musí dávať pozor na nenápadné pokušenie, ktoré v takomto čase……...
Pri duchovných rozhovoroch sa pomerne často stretávam s rovnakou otázkou, aj keď je formulovaná rôznymi spôsobmi. V podstate ide o prosbu o načrtnutie nejakého systému pre duchovný život, ktorý by bol oporou pre každodenný zápas. Mnohí skúšali vložiť do diára s dennými povinnosťami momenty, ktoré by im pripomínali čas na modlitbu, duchovné čítanie alebo reflexiu. Napriek tomu necítia, že by im to……...
Svätí otcovia často prirovnávajú človeka k hradu s piatimi dvermi. V hrade sídli myseľ človeka. Päť vchodov do zámku symbolizuje päť zmyslov. Cez ne prichádzajú podnety, s ktorými sa myseľ zaoberá. Toto jednoduché prirovnanie nás môže viesť k ďalšej duchovnej zákonitosti, ktorá znie takto: Myseľ sa zaoberá tým, čím ju sýtia zmysly. Z tejto zákonitosti prirodzene vyplýva nutnosť disciplíny, ktorá drzí na……...
Keď sa hovorí o plnení Božej vôle, zvyčajne to vyvoláva pocit ťažkého bremena a námahy, ktorá je spojená s jeho nesením. Mnohé diskusie počas našich farských formačných stretnutí vyjadrovali túto ťažkosť, zvlášť keď sme boli konfrontovaní s textom nejakého svätého otca, ktorý nás nabádal opustiť vlažnosť života a s radikálnosťou nasledovať Ježiša Krista. Nikdy síce nezaznel odpor voči predloženej duchovnej múdrosti, ale bolo……...
V diele Evergetinos, ktorá je zbierkou príbehov a poučení púštnych otcov a matiek, nachádzame veľa inšpirácií pre duchovný život. V jednom príbehu sa hovorí o mladom mníchovi, ktorý zápasil s veľkými pokušeniami. Išiel teda k starcovi, aby mu vyznal svoje myšlienky. Ten sa však pre svoju neskúsenosť nad ním pohoršil takým spôsobom, že mních sa rozhodol pre svoju nehodnosť opustiť mníšsky stav. Na ceste……...
Ak človek túži po dosiahnutí spásy, tak si musí byť vedomý, že mu v tom nebude chýbať výdatná pomoc zhora. O tejto pravde nie je potrebné nikoho presviedčať. Problémom však je, že mnohí chápu prejavy tejto pomoci len v jej príjemnej forme – teda v prejavoch Božej prozreteľnosti a útechy. Pravdou však je, že táto pomoc zhora má zvyčajne bolestivejšiu podobu a preto……...
Nedávno ma vyrušil rozhovor s jedným stredoškolákom. Všimol som si, že začína vynechávať účasť na nedeľných liturgiách a tak som využil príležitosť, aby som sa s ním porozprával. Pýtal som sa, či je všetko v poriadku, či nemá nejaké problémy, s ktorými potrebuje pomôcť. Pokrútil len hlavou a spýtal sa: „Prečo sa pýtate, otče.“ Povedal som mu, čo som si všimol. Najprv o tom……...
Nezriedka sa stáva, že sa ocitneme v nepríjemnej a až zahanbujúcej situácií. Máme pocit, že sme boli ponížení bez spravodlivého dôvodu. Našou reakciou je sebaobrana, ktorá často spôsobuje podobnú bolesť blížnym – ak nie ešte väčšiu – alebo zatrpknutosť, ktorá vedie až k depresii. Svätí otcovia nám pre takéto situácie dávajú úplne iné rady. Vysvetľujú, že tento stav mohli……...
Láska a súcit k blížnemu nás neraz vedie k ponúknutiu duchovných rád v čase, keď sa nachádza vo veľkých ťažkostiach. No často sa stáva, že tieto naše rady nie vždy prinesú ovocie, ktoré by sme očakávali. Dokonca sa stáva, že iba prehĺbia problémy nášho blížneho. V patristickej literatúre nájdeme veľa príkladov, kedy rada neskúseného alebo duchovne nezrelého človeka spôsobila beznádej, opustenie……...
V duchovnom živote jestvujú momenty, keď človek je vystavený záplave hriešnych myšlienok, ktoré prichádzajú v stupňujúcich vlnách. Aj keď sa úporne snaží im vzdorovať, zdá sa mu, že čím viac vzdoruje, tým intenzívnejšie na neho útočia. V takej situácií človek môže stratiť odvahu a vzdať svoj vnútorný zápas. Ostáva zahanbený a pripúšťa, že pokušenie je oveľa silnejšie, než sila jeho duše. Táto……...
Výhra v duchovnom zápase dáva silu človeku s oveľa väčším zápalom postaviť sa proti novým pokušeniam. Túto duchovnú zákonitosť svätí otcovia vypozorovali zo svojho zápasu. Ponúkajú nám ju na povzbudenie, aby sme nepodľahli skleslosti počas útokov hriešnych pokušení. Práve naopak. Mali by sme sa im s celou silou vzoprieť v nádeji, že víťazstvo prinesie úľavu, dočasný pokoj od pokušení, ale……...
Brat sa spýtal starca: „Otče, musím hľadať radu od starcov pre všetky pokušenia, ktoré sa zakorenili v mojom srdci?“ „Nie je nevyhnutné,“ odpovedal starec, „aby sa človek pýtal na všetky pokušenia, ktoré sa odohrajú v srdci, pretože mnohé pominú. Napríklad človek môže byť potupený druhými, a predsa môže potupu ignorovať a nezaoberať sa týmito ľuďmi; ak však jeden z tých,……...
6. Mních sa spýtal starca: „Otče, ak sa ma zmocní nejaká obava a nemôžem nájsť nikoho, komu by som sa mohol zdôveriť s týmto trápením, čo by som mal vtedy robiť?“ Starec odpovedal: „Verím, že Boh pošle svoju milosť, aby ti pomohol, ak ho budeš vrúcne prosiť. Poviem ti príbeh. Bol raz jeden asketický zápasník v skíte….…...
5. Mních, ktorý bojoval s nečistými myšlienkami, išiel k starcovi a prosil ho, aby sa za neho modlil. Starec súhlasil a po sedem dní prosil za úbohého mnícha. Na siedmy deň sa ho spýtal: „Brat, ako ide ten zápas?“ „Veľmi zle,“ odpovedal mních. „Nezakúsil som žiadnu úľavu.“ Akonáhle to starec počul, udivil sa a požiadal Boha, aby mu……...
4. Jeden mních bol znepokojovaný pokušením smilstva. Išiel preto k veľkému a preslávenému starcovi a potom, čo mu vyznal svoje myšlienky, poprosil ho, aby sa za neho modlil. Keď sa vrátil do svojej cely, bol znovu pokúšaný. A tak znovu išiel k starcovi, vyznal sa mu druhýkrát a znovu ho prosil o modlitby. Starec súhlasil a začal prosiť Boha ešte s väčšou horlivosťou. Medzi inými slovami,……...
3. Raz nejaký mních navštívil abbu Poimena a povedal mu: „Otče, čo mám robiť? Som veľmi znepokojovaný myšlienkami smilstva. Išiel som k abbovi Ibistionovi, ktorý povedal: ,Nesmieš dovoliť týmto perverzným myšlienkam ani na chvíľu zotrvať vo svojej duši.‘“ Abba Poimen povedal: „Skutky abby Ibistiona sú ako skutky anjelov v nebesiach, a preto zabúda na to, že ty i ja……...
2. Raz jeden brat, ktorý padol do veľkého hriechu, prišiel k abbovi Lótovi. Bol posadnutý úzkosťou a nepokojom a neustále vchádzal a vychádzal bez toho, aby si mohol sadnúť. Keď starec videl jeho úzkosť, povedal mu: „Čo je s tebou, brat?“ „Spáchal som veľký hriech a nie som schopný ho vyznať,“ odpovedal brat. „Vyznaj ho,“ odpovedal starec,……...