Keď načúvame evanjeliu sv. Lukáša o narodení Ježiša Krista (2, 1-20), nemôžeme sa ubrániť zvláštnemu dojatiu. No ak by sme chceli toto dojatie porovnávať s pocitom, ktorý sa v nás objaví pri pohľade na akékoľvek iné novonarodeniatko, zistíme, že tu ide o niečo iné. Že tu ide o viac… Náš pohľad totiž nespočíva na obyčajnom ľudskom……...
Vianoce sú konečne tu. V predchádzajúcich pôstnych dňoch sme sa na túto udalosť pripravovali. A Vianoce sú tu. Počúvame slová anjelov: „Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10-11). Táto „veľká radosť“ dnes napĺňa naše srdcia. Uvedomujeme si však, že aj keď celá spoločnosť žije týmito……...
Koľkokrát s ľahkosťou vyznávame, že veríme a ani si pritom neuvedomujeme, akého tajomstva sa vlastne dotýkame. Viera je Boží dar. Prijať tento dar je slobodným rozhodnutím človeka. Ale aj odmietnutie je slobodným rozhodnutím človeka. Viera sa začína ohlasovaním. Je odpoveďou človeka na Božie zjavenie. Z ohlasovania vzniká viera, ktorá človeka vedie k prijatiu krstu a ostatných sviatostí. U pokrstených, ohlasovanie Božieho……...
Stalo sa to niekedy na začiatku minulého storočia. Traja malí chlapci sa dopočuli, že do blízkeho mesta príde cirkus. O cirkuse už toho veľa počuli, ale ešte nikdy ho nevideli. Teraz sa ich sen mohol naplniť. Z celej sily začali pomáhať otcovi na poli i doma. Nestrácali ani chvíľku leňošením. Otec, ktorý vedel o ich sne, im nakoniec dal peniaze a povedal,……...
Skupinka žien, ktoré sa stretávali k štúdiu Svätého písma, jedného dňa čítala slová proroka Malachiáša: „I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro; a vyčistí synov Léviho.“ (Mal 3,3). Dve z nich sa rozhodli, že navštívia zlatníka a spýtajú sa, ako sa „vytápa“ striebro, aby lepšie porozumeli týmto slovám. Išli hneď na druhý deň a bez toho, aby vysvetlili dôvod,……...
Keď nám Ježiš Kristus hovorí „Poď…“, nestojí kdesi na najvyššej priečke pomysleného rebríka, kde sa máme s námahou vyliezť. On zišiel dole. Prišiel medzi nás a pre každého z nás je ľahké prísť k nemu. Túto pravdu si pripomíname vo Vyznaní viery. Ježiš Kristus prišiel, aby sa stal človekom. Prišiel, aby zomrel za nás na kríži. Prišiel, aby nám pripravil hostinu……...
„Čo keby…“ Takto neraz začína naše uvažovanie o záležitostiach minulosti, ale aj budúcnosti. Pokúšame si predstaviť, ako by sa odvíjal náš život, keby sme sa v určitej situácií v minulosti rozhodli inak a podobne si predstavujeme budúci život za predpokladu naplnenia nejakej udalosti, ktorá je ešte pred nami. „Čo keby…“ To bola aj moja obľúbená hra s myšlienkami v detstve, zvlášť v čase,……...
Zo skúsenosti poznáme silu ľudského slova. Nie je to len zvuk, pomocou ktorého sa dorozumievame, ale je aj nositeľom určitej sily. Vieme dobre, ako môže slovo hlboko raniť i silno povzbudiť. Na začiatku každej vojny boli slová, ktoré roznecovali nenávisť a vášne. Ľudské slovo je silné. Aké silné je potom Božie slovo, ktoré platí večne? Božie slovo je……...
Slovo alibi, hoci je cudzieho pôvodu, predsa je nám vďaka detektívnym filmom známe. Nevinný človek obvinený z trestného činu dokazuje, že v čase jeho spáchania bol na úplne inom mieste. Má teda alibi. Mnohokrát sa však tento výraz používa na označenie výhovoriek na zdôvodnenie nesplnenia určitej úlohy. Keď však pozýva Boh, neobstojí žiadna výhovorka. Podobenstvo o hostine nám……...
„Ako to robíte, že ste neustále tak radostný?“ spýtal sa ktosi kresťana. „Je to vďaka modlitbe,“ odpovedal. „Tomu nerozumiem… ako to myslíte?“ Kresťan odpovedal: „Kedysi dávno som bol veľmi ustarostený. Mnohé veci mi nedali spať. Skoro som z toho ochorel. Modlil som sa k Bohu a on mi odpovedal. Povedal mi toto – Počúvaj, syn môj. Nie……...
Mladík prišiel za kňazom a povedal: „Chcel by som vás poprosiť o nejakú knihu o duchovnom živote.“ Kňaz vybral titul, ktorý sa mu zdal vhodný. Mladík sa však po týždni znovu objavil a povedal: „To je pre mňa príliš náročné. Chcel by som niečo jednoduchšie.“ Kňaz mu teda dal inú knihu. Po niekoľkých dňoch však mladík znovu prišiel. „Ani toto……...
V supermarkete nakupovala mladá rodinka. Matka vyberala tovar a otec tlačil nákupný vozík, v ktorom sedela ich malá dcérka. Problém nastal v okamihu, keď prechádzali oddelením sladkostí. Dievčatko hlasno dávalo najavo, že chce to i to. Matka povedala: „Vyber si jednu sladkosť.“ Dievčatko si však s plačom vynútilo hneď niekoľko sladkostí. Neuspokojilo sa však s tým, že sladkosti boli vložené do vozíka. A tak ďalším……...
Pred niekoľkými desaťročiami sa na juhu Spojených štátoch prejavovala rasová segregácia veľmi intenzívne. Jestvovali zábavné podniky, kde černosi mali zakázaný prístup podobne ako do mnohých iných verejných budov. Podobne sa to prejavovalo aj v hromadnej doprave. V autobusoch mali belosi vyhradené predné miesta, černosi sedeli vzadu. Išlo to až tak ďaleko, že ak v časti pre bielych už nebolo miesto,……...
Radikálnosť evanjelia je nám známa. Keď uvažujeme nad slovami nášho Spasiteľa, cítime, že ak chceme skutočne uskutočňovať jeho náuku, bude nás to niečo stáť. Chápeme síce, že stratené pôžitky, určité pohodlie života, atď., nie sú až také dôležité, ale napriek tomu by sme chceli mať akési ubezpečenie, že to všetko nebolo márne. V podobnej situácií boli aj……...
Zaiste niet človeka, ktorý by netúžil po uznaní ľudí okolo seba. Táto túžba niekedy spôsobuje priam horúčkovitú prácu na budovaní kariéry, ktorá sa neberie ohľad na nič a na nikoho. Aj keď odoláme pokušeniu vydať sa touto cestou k úspechu a uznaní, predsa hľadáme možnosti, ako skvalitniť svoj život takým spôsobom, ktorý by nám priniesol uznanie spoločnosti. Azda preto vydavateľstvám……...
Každý deň prináša dostatok príležitostí, ktoré nás nútia vysloviť slovo „ďakujem“. Toto slovo vyjadruje celú škálu našich pocitov. Od formálneho, zdvorilostného poďakovania až po vyjadrenie toho hnutia v našom srdci, pri ktorom sa nám slovo „ďakujem“ zdá ako nedostačujúce vzhľadom na veľkosť našej vďaky. Všetko, za čo vyslovujeme vďaku, je určitý dar, ktorým sme obdarovaní. Slovo „ďakujem“ síce……...
AI Už sme si zvykli, že Boh cez svoje slovo usmerňuje každú činnosť človeka. A to len preto, že mu záleží na ľudskom šťastí. KE Dnes nám Ježiš hovorí: „ Dajte si pozor a chráňte sa každého lakomstva. Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí na jeho majetku.“ DI Nikto nepopiera, že lakomstvo je veľmi……...
Pri vzájomných stretnutiach zvyčajne padne zdvorilostná otázka: „Ako sa máš? Ako sa máte?“ Odpovedať je zdvorilé. Je zaujímavé načúvať týmto odpovediam. Keď som uvažoval o tom, ako reagovali ľudia v poslednom čase na túto zdvorilostnú otázku, s prekvapením som zistil, že len veľmi malé percento tvorili odpovede v zmysle: Mám sa dobre. Vo väčšine prípadov som skôr načúval sťažnostiam rôzneho obsahu……...
V kancelárií zazvonil telefón. Žena si vypočula nepríjemnú správu: jej dcérka dostala vysokú horúčku a opatrovateľka si nevie rady. Rýchlo teda zamkla kanceláriu, nasadla do auta a ponáhľala sa domov. Cestou sa ešte zastavila v lekárni, aby kúpila nejaké lieky. No beda! Keď sa vrátila k autu, zistila, že si zabuchla dvere a kľúče ostali vo vnútri auta. Nevedela čo s tým. Zavolal domov, aby……...
Sviatok Krista Kráľa nám predstavuje Ježiša Krista ako kráľa lásky. Neženie druhých na smrť do vojen, ale sám dáva život za svojich. Ježišovi Kristovi právom patrí titul kráľa. Ako Božská Osoba je účastný na stvorení sveta a preto je vládcom i majiteľom všetkého stvorenia. Ako Bohočlovek si vydobyl svojím spasiteľským dielom vládu nad vykúpeným ľudstvom. Svojou zásluhou má……...
Zaiste viete, že v histórií ľudstva sa striedavo opakuje doba úpadku a doba rozkvetu. Dobu úpadku charakterizuje anarchia, pohŕdanie zákonmi – ako štátnymi tak aj mravnými . Pri štúdiu takejto doby sa zdá, akoby ľudstvo nerozumelo a neprijímalo šľachetné a veľké ideály, ktoré zdedili od predkov. Dobu rozkvetu zas charakterizuje pravý opak. Prekvitá a uprednostňuje sa mravnosť, ctí sa zákon, oprašujú……...
Rozprávanie evanjelistu Lukáša o uzdravení posadnutého v Gergeze (Lk 8, 26-39) môže azda u niekoho vyvolať mierne rozpaky. Je toto vôbec možné? Je potrebné v dnešnej dobe rozprávať o posadnutosti, o pôsobení zlých duchov? Zaiste sa dnes nestretávame s ľuďmi, ktorí bývali na cintoríne a chodievali nahí. Ale poznáme mnohé prípady, kedy ľudia urobili oveľa horšie veci než to, čím sa prejavoval ten nešťastník v Gergeze….…...
Muž sedel za zimného dňa pri kozube a pozoroval oheň, ktorý v ňom pomaly vyhasínal. Oheň už nemal čo spaľovať. Malé plamienky postupne prestali blikotať. V ohnisku ostali už len uhlíky. Usadené v šedom popole žiarili ako nejaké drahokamy a vrhali svoje neopakovateľné svetlo do miestnosti. Zrazu sa niečo stalo. Akoby všetky tieto uhlíky naraz sčerneli. Muž sa strhol. Čo to spôsobilo?……...
Ľudia, ktorí sú prinútení stráviť noc v divočine, nikdy nezabudnú na jednu dôležitú vec: oheň. Vedia totiž, že pred ohňom majú rešpekt všetky zvieratá, nielen tie neškodné, ale aj dravé šelmy. Preto pre bezpečnosť je priam nutné rozložiť oheň. Čím je väčší, tým bude dravú zver udržiavať vo väčšej vzdialenosti. Čím bude menší, tým je väčšie nebezpečenstvo, že sa……...
Bol raz jeden mladý muž, ktorý každý deň vysedával na námestí s priateľmi a vždy, keď okolo nich prechádzala istá mladá žena, rozprával o nej. Bol ňou fascinovaný. Vedel o nej všetko. Rozprával o jej kráse, o jej vlasoch, očiach, postave… Rozprával o jej rodine ako aj o tom, čo študuje a ako je v tom výborná. Ale najviac rozprával o tom, že raz sa s touto okúzľujúcou ženou……...