Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí otcovia ich považujú za začiatok všetkého zla. Človek, ktorý je zakorenený v rozptýlenom spôsobe života, má veľmi povrchné poznanie všetkých vecí, dokonca aj tých najdôležitejších. Rozptýlený človek je zvyčajne nestály – emócie jeho srdca nemajú hĺbku a silu, a tak sú slabé a krátkodobé. Ako motýľ poletuje z kvetu na kvet,……...
Kto verí v Krista, aj keď zomrie smrťou hriechu, bude vzkriesený skrze pokánie. Videli sme veľa svätých, ktorí padli z výšok svätosti do priepasti ťažkých hriechov, ale s pomocou viery a pokánia, ktoré inšpirovala, neskôr znovu vystúpili do výšok čistoty a svätosti. Beznádej je žalobca skrytého nedostatku viery a sebectva v srdci – kto verí v seba a dôveruje iba sebe samému, nepovstane z hriechu skrze……...
Viera je matkou trpezlivosti, matkou odvahy, silou modlitby, učiteľom pokory, darcom nádeje, rebríkom k trónu lásky. Viera v Krista, zjavená a vyznaná viditeľne a neviditeľne skrze dodržiavanie Kristových prikázaní, obsahuje nezlomný prísľub spásy a tým, ktorí opúšťajú svet, aby sa úplne oddali tejto evanjeliovej námahe, dáva kresťanskú dokonalosť. V tých, ktorí dostali kresťanskú dokonalosť a posilnili svoju vieru, pohľad na Božie……...
Utrpenie a zomieranie pre evanjeliové prikázania je tiež skutkom živej viery v Krista, je to forma mučeníctva. Táto forma mučeníctva patrí väčšinou svätým mníchom. Inšpirovaní živou vierou svätí mnísi – podobne ako Abrahám – opustili svoju domovinu a dom svojich rodičov. Podobne ako Mojžiš uprednostnili utrpenie pre Krista pred pozemskými pôžitkami; podobne ako Eliáš zvolili si púšť a jaskyne za……...
Podstatné a dôležité v živote viery je jej vyznanie ústami. Počas svojho života viery veľký židovský zákonodarca Mojžiš iba utrúsil slovo poškvrnené pochybnosťou a bol mu odmietnutý vstup do zasľúbenej zeme (Nm 20, 10 – 12). Učeník istého egyptského pustovníka vo svojej jednoduchosti počas rozhovoru so Židom utrúsil sotva falošné slovo o kresťanstve a krstná milosť ho opustila. História……...
Tak ako je viera dôležitá pre spásu, podobne ťažké sú hriechy proti viere. Každý z týchto hriechov je smrteľný – to znamená, že ústi do smrti duše – a potom prichádza zatratenie, večné utrpenie v priepasti pekla. Nedostatok viery je smrteľným hriechom; je to odmietnutie jediného prostriedku k spáse – viery v Krista. Odmietnutie Krista je smrteľným hriechom; kto odmieta……...
Skutočne žitá viera, hoci ju človek vyznáva iba svojimi perami, prináša spásu. Priniesla spásu lotrovi na kríži; prináša spásu skrze pokánie mnohým hriešnikom v posledných minútach ich života. Je také dôležité a nevyhnutné vyznať vieru srdca a duše ústami, že svätí mučeníci v každej dobe kresťanstva, počínajúc apoštolmi, považovali za lepšie trpieť hrozné a dlhé mučenie, vyliať svoju krv ako……...
Židia boli bezprávni nepriatelia viery, pretože vyžadovali od veriacich iba vonkajšie rituálne skutky Starého zákona. Podobne synovia sveta vyžadujú od tých, ktorí veria v Krista, naplnenie dobrých skutkov podľa zmýšľania a pocitov našej prirodzenosti, pretože nepoznajú Krista mystickým, a teda podstatným spôsobom. Ten, kto verí v Krista, drží vytiahnutý meč proti emóciám srdca a týmto mečom núti srdce k poslušnosti Kristovi. Utína……...
Keď chváli skutky patriarchu Abraháma, svätý Jakub oslavuje skutky jeho viery – prinesenie svojho syna ako obetu podľa Pánovho príkazu, skutok v úplnom protiklade s našou prirodzenosťou, ktorú nazývame dobrou. Sila k takému skutku bola daná skrze vieru a skutok vyjadril silu viery. Takto apoštol Jakub a Pavol interpretovali konanie Abraháma (Jak 2, 21 – 22; Rim 4, 1 – 3). ……...
Ale počas pozemského života sú dobré skutky nevyhnutné. Za dobré sú u kresťana považované iba tie skutky, ktoré slúžia na naplnenie evanjeliových prikázaní, skrze ktoré je živená jeho viera a podporovaný jeho život v Kristovi, pretože jediný skutočný prameň dobra v kresťanstve je sám Kristus. Pokrstený človek nemá právo konať podľa pocitov srdca, ktoré je ovplyvnené telom a krvou, nech……...
Pre každé stvorenie je normálne konať, vo vnútornom ako i vonkajšom živote, podľa svojej prirodzenosti. Ten, kto je oblečený v Krista, nový človek, prirodzene zmýšľa, cíti a koná, ako Kristus zmýšľa, cíti a koná. Byť vedený myšlienkami a pocitmi starého človeka, i keď sa zdajú dobré, je neprirodzené pre nového človeka. Sprievodcom kresťana musí byť Svätý Duch, ako boli pre starého človeka……...
Krstom je kresťan zasnúbený Kristovi, je oblečený v Krista. Je s ním zjednotený skrze prijímanie jeho svätých tajomstiev. A takto skrze sviatosti sa stáva plne Kristov. Kto je pokrstený v Kristovi, už nežije, akoby bol zdrojom vlastnej existencie, ale žije ako ten, kto prijal plnosť svojho života od iného Bytia – Krista. Apoštol Pavol hovorí kresťanom: „Vari neviete, že vaše……...
Myseľ, ktorá nebola očistená pokáním, stále blúdi v temnote pádu a nie je osvetlená a vedená Svätým Duchom. Človek, ktorý sa opovažuje uvažovať o Bohu svojou chorou mysľou a z temnoty vlastnej pýchy, vždy padne do omylu. Taký omyl nie nič menšie než rúhanie. Poznáme Boha v takej miere, v akej sa nám odhalil v jeho veľkom milosrdenstve. Skrze sviatosti Cirkvi sú veriaci vedení k jednote……...
Živá viera je kráčanie do duchovného sveta, do Božieho sveta. Nemôže existovať v človeku, ktorý sa vydal svetu, ovládaný telom a hriechom. Viera je brána k Bohu. Nejestvuje iná brána: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11, 6). Táto brána sa pomaly otvára tomu, kto sa očisťuje neprestajným pokáním; je otvorená dokorán iba pred čistým srdcom,……...
Bez sebazaprenia človek nie je schopný viery; jeho padnutý rozum bojuje proti viere, vyžaduje odpoveď od Boha vo všetkých jeho dielach a dôkaz pre ním zjavené pravdy. Padnuté srdce chce život padnutých, ktorý chce viera umŕtviť. Telo a krv, ignorujúc neprestajnú prítomnosť smrti, chcú žiť svoj vlastný život – život smrti a hriechu. Toto je dôvod, prečo Pán povedal……...
„Ja som prišiel na svet ako svetlo,“ hovorí Pán (Jn 12, 46). Toto svetlo prišlo k Židom oblečené v tele; pred nami stojí oblečené v evanjeliách. Toto svetlo prišlo pred nás, „aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v……...
V evanjeliu nám bolo povedané: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Aký jednoduchý, pravdivý a svätý príkaz. Musíme sa kajať, nechať za sebou náš hriešny život, než sa staneme schopní priblížiť sa evanjeliám. Aby sme mohli prijať evanjelium, musíme mu veriť. Apoštol Pavol považoval posolstvo pokánia a viery za podstatu ohlasovania Krista. „Zaprisahával Židov aj Grékov,……...
Počúvaj radu priateľa, radu, ktorá ti môže priniesť spásu. Chceš poznať Božiu cestu a kráčať po nej k večnej spáse? Uč sa Pravde zo Svätého písma, zvlášť z Nového zákona, a z diel svätých otcov. Spolu s tým tiež nevyhnutne potrebuješ asketickú námahu a očisťovanie života, lebo iba tí, ktorí sú čistí v srdci, môžu vidieť Boha. Jedine potom sa môžeš stať, v správnom čase……...
„Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú,“ hovorí Písmo (Ž 89, 8). Je hrozivý dokonca aj pre najvyššie nebeské mocnosti. Šesťkrídli serafíni lietajú okolo jeho trónu, neustále ho oslavujú v úžase nad jeho veľkosťou a zakrývajú si tváre ohnivými krídlami. Toto videl prorok Izaiáš (Iz 6). Ó, človeče! Zakry sa……...
Synovia Izraela povedali svojmu zákonodarcovi (zo správneho chápania veľkosti Boha a poznania, ktoré rodí porozumenie bezvýznamnosti človeka): „Ty nám hovor a budeme ťa počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nepomreli!“ (Ex 20, 19). Tieto pokorné a spasiteľné slová sú vhodné pre každého skutočného kresťana. Taký kresťan je ochránený od duchovnej smrti ľútosťou srdca. Duchovná smrť zasiahne tých,……...
Nie som hodný radosti počúvať Pravdu priamo od Svätého Ducha! Nie som toho schopný! Nie som schopný čeliť mu, strážiť ho v srdci, ktoré nie je pripravené, ani plne vyzreté, ani posilnené. Ak by bolo víno Ducha vyliate do môjho srdca, prasklo by a všetko by vytieklo (Mt 9, 17), a tak dobrotivý Pán má zmilovanie nad mojou slabosťou a……...
Pravda nám sama hovorí: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32 – 32). Študuj evanjeliá a On ti povie pravú, svätú Pravdu. Pravda môže tiež hovoriť vo vnútri človeka. Ale ako sa to stane? Je to vtedy, keď „budete vystrojení mocou z výsosti“ (Lk 24, 29), a keď……...
Mnohí videli Spasiteľa svojimi očami, videli jeho božskú moc nad tvorstvom vo vykonaných zázrakoch; mnohí počuli jeho sväté učenie svojimi ušami, počuli démonov, ktorí mu vydali svedectvo, ale predsa ho nespoznali, nenávideli ho, dokonca sa odvážili spáchať jeden z najdesivejších zločinov – bohovraždu. Aký nesmierny, aký desivý je náš pád, naša temnota. Zdá sa mi, že stačí……...
Sme takí hrubí, takí zmyselní, že pre svätú Pravdu bolo nevyhnutné podriadiť sa našim telesným zmyslom. Nevyžadovali sme len zvuk slov, ale tiež uzdravovanie chorých, hmatateľné zázraky s vodou, na strome a na chlebe, aby sme presvedčení vlastnými očami mohli aspoň letmo zazrieť Pravdu. Toto ukazuje, akými temnými sa stali oči našej duše! Ježiš povedal: „Ak nevidíte znamenia……...
Hanbíš sa pripustiť, že si padnutý pyšný človek, pyšný dokonca na svoj pád, že musíš hľadať pravdu, ktorá prichádza zvonka a musí k tebe vstúpiť skrze počúvanie a iné zmysly? Ale toto je nepopierateľná pravda, ktorá len odhaľuje, ako hlboko si padol. Náš pád je taký hlboký, taký hrozný, že Božie Slovo prijalo ľudskú prirodzenosť, aby tak všetci……...