Pred rokmi som čítal v novinách, že istý grafológ vraj preskúmal písmo viacerých ľudí, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých. A skoro všetci vraj mali zlú povahu. Dokazuje to vraj ich písmo. Proces svätorečenia je ťažký proces a kto cez tento proces prejde, musel byť skutočne svätý. Ako je to potom s tou zlou povahou? Predpokladám, že grafológ hovoril……...
Geniálny spevák, operný tenorista Enrico Caruso mal v hlave 64 operných partitúr, takže ich vedel naspamäť, spieval v siedmich rečiach, jeho hlas bol čistý, jasavý a mocný, akoby prišiel z iného sveta. Medzi veľkými opernými scénami v Európe a v Amerike nejestvuje taká, na ktorej by nebol vystupoval. Sám povedal o sebe: „Všetky moje spevné roky sú ovocím……...
Starodávna legenda hovorí, že v Mojžišových časoch žil kráľ, ktorý veľa počul o obdivuhodných činoch izraelského proroka a vodcu Mojžiša. Pomyslel si: Rád by som videl, ako vyzerá. A poslal svojho najlepšieho maliara do tábora Izraelitov, aby mu Mojžiša verne namaľoval. Keď maliar priniesol obraz, kráľ si zavolal svojich mudrcov a dal im otázku: „Čo vám prezrádza tvár……...
Jeden muž si najal dvoch mužov na výsadbu stromčekov. Keď sa večer prišiel pozrieť koľko toho urobili, zbadal, že jeden zasadil sto stromčekov a ten druhý len desať. Spýtal sa teda toho druhého: „Ako to, že ste vysadili tak málo stromčekov?“ Opýtaný spokojne odpovedal: „Ja som vykopal veľkú jamu, pohnojil som, orezal som prebytočné a poškodené korienky, primerane……...
Skupinka turistov stúpala na vysokú horu, aby tam strávila noc a ráno uvidela východ slnka. Keď namáhavo vystupovali, skôr než dosiahli vrchol, videli, ako blíži búrka. To nie je nič príjemné. Jeden z nich povedal sprievodcovi: „Vzdávame to, zaveďte nás naspäť.“ Sprievodca sa usmial a celkom kľudne odpovedal: „Myslím, že sa čoskoro dostaneme nad tú búrku. Musíme vyjsť……...
Jeden bývalý vojak rozpráva zážitok z l. svetovej vojny: „Na pochode za ustupujúcim nepriateľom sme dorazili do jedného mesta, kde sme ostali asi deň. Vojaci hneď začali rabovať a pchali korisť do svojich batohov. Jeden výbavu pre nevestu, ďalší ručníka a podobne. Čoskoro však zaznel povel k pochodu. Vojaci naložili svoje batohy na chrbát a vydali sa na pochod….…...
Jeden mladý mních žil v spoločenstve s ostatnými v tichom ústraní v istom monastiere. Bol však stále nespokojný a veľmi skoro sa rozčúlil pre akúkoľvek maličkosť. Raz si povedal: „Chcem byť sám. Keď nebudem mať okolo seba nijakých spolubratov, nebudem mať ani príčiny nahnevať sa, nájdem pokoj a takto odstránim svoj hnev.“ Poprosil ihumena monastiera a ten mu……...
Jeden pustovník, ktorý žil na púšti 50 rokov a nikdy nejedol chlieb a vždy si obmedzoval dokonca aj vodu, povedal bratom: „Premohol som pokušenia smilstva, lakomstva a prázdnej slávy.“ Keď sa to dozvedel abba Abrahám, prišiel k tomu pustovníkovi a opýtal sa ho: „Skutočne si to povedal?“ Tento prisvedčil. Vtedy mu povedal abba Abrahám: „Predstav si, že vojdeš……...
Emmanuel Ketteler bol v mladosti veľmi živý, temperamentný, až výbušný. Ako študent išiel raz na poľovačku a podarilo sa mu zastreliť kačku. Poľovnícky pes mu úlovok priniesol, ale poriadne ho pritom roztrhal. Emmanuel ho zasypal nadávkami. Pes im samozrejme nerozumel a ďalšie tri kačky priniesol v podobnom stave, ako prvú. Emmanuel v zlosti psa zastrelil. Keď sa vrátil……...
Náš starý otec – môj svokor – bol tvrdo kresaný človek. Bola to naozaj hlava rodiny. Moja manželka hovorila, že im, ako deťom, jeho príkazy pripadali neraz veľmi príkre. Ale odkedy sme si rozložili svoje nové rodiny okolo neho, nechával nám priestor, ustupoval. Ale raz, po rokoch, sa predsa len v ňom ozval muž, plný zodpovednosti a príkladnej……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Znášanie ťažkostí v našom živote kvôli láske ku Kristovi dovoľuje jeho nežnosti zostúpiť do nášho srdca. Božské potešenia sa rodia z telesnej bolesti. Otcovia dali krv a prijali Ducha. S úsilím a potom prijali milosť. Odhodili seba samých a našli sa v Božích rukách. Bol som veľmi pohnutý životom svätých asketických Otcov na Hore Sinaj. Päť tisíc asketikov……...
Pred niekoľkými rokmi si jeden priateľ musel vziať taxík, aby prišiel včas na modlitbové stretnutie. Keď zistil, že na spätnom zrkadle visí zázračná medaila Panny Márie, spýtal sa vodiča na dôvod. Taxikár mu vysvetlil, že pred rokom vzal do taxíka dievča. Bolo to v ťažkej chvíli jeho života. Uvažoval, že ukončí svoj život. Táto dievčina mu vtedy začala……...
V ktoromsi veľkom meste asi pätnásťročné dievča vstúpilo do kostola. Bolo to prvýkrát v jej živote. Dovtedy nikdy nepočula o Pánu Bohu. Ale chcela vedieť, čo sa v kostole robí. Bola svätá omša a kňaz práve rozdával sv. prijímanie. Ľudia pristupovali k oltáru. Dievča bolo zvedavé. „Čo tam tí ľudia robia?“ pýtalo sa panej, čo pri nej kľačala….…...
V zjaveniach svätej Brigity čítame: „Istý deň, keď som prisluhovala pri sv. omši, videla som nespočetné množstvo anjelov zostupujúcich a zhromažďujúcich sa okolo oltára ku kňazovi. Spievali nebeské spevy, ktoré úplne zaujali moje srdce. Nebo akoby samo rozmýšľalo o veľkej obete. A my, biedne, slepé a úbohé stvorenia, sme prítomní s takou nepatrnou láskou, úctou a ochotou!“[1] [1]……...
Doktor S. W. Mitchell, slávny neurológ vo Philadelphii, si jedného večera ľahol po osobitne rušnom dni. Náhle ho zobudilo búchanie na dvere. Išiel otvoriť a na prahu uvidel malé, úboho oblečené dievčatko s rozrušenou tvárou. „Pán doktor, moja mama je veľmi chorá, môžete k nej prísť?“ Noc bola studená, snežilo. Lekár sa napriek veľkej únave obliekol a šiel……...
Moja žena, ktorá sa narodila a vyrástla v Číne, si zo svojho detstva spomína na návštevu tigrov z hôr. Jedného dňa sa istá chudobná sedliačka vybrala vyžínať trávu na úpätie jedného vŕšku. Bábätko niesla na chrbte a druhé dieťa cupkalo vedľa nej. V ruke držala kosák. Vo chvíli, keď prišla na vrchol, počula hrozný rev. Zmeravená od hrôzy……...
Obety pre dobro sú najkrajším ziskom pre človeka. Pekne to vykresľuje poviedka indického spisovateľa a básnika Rabindranatha Thakura. Poviedka hovorí toto: Istý žobrák chodil po domoch a žobral. Pri niektorých dverách mu dali trocha ryže, inde nejaké obilie alebo kus chleba. Raz, ako chodil po žobraní, zbadal, že po ceste ide kráľ na zlatom koči. V duchu sa……...
V roku 1975 bol vyhlásený za blahoslaveného Matúš Talbot. Narodil sa v Dubline, v početnej rodine. Jeho rodičia mali dvanásť detí. Keď Matúš chodil do školy, usilovne sa učil náboženstvo a horlivo sa pripravoval na prvé sväté prijímanie. Lenže v dvanástom roku musel opustiť školu, aby mohol nastúpiť do práce, pretože rodičia chceli, aby im pomáhal pri zaopatrení……...
V čakárni protialkoholickej poradne sedí mladý muž. Svojím správaním sa výrazne odlišuje od ostatných čakajúcich. Je veselý, s každým sa rozpráva, pohotovo odpovedá na otázky. Keď na neho prišiel rad, vošiel do ordinácie. Hneď vo dverách začal svoje vyznanie: „Pán doktor, dnes som tu iba náhodou. Išiel som okolo a uvidel som vašu poradňu. Prišiel som, aby som vám……...
Martin Buber (1878-1965), slávny židovský náboženský filozof, píše vo svojich „Chasidských rozprávaniach“ o jednom Božom mužovi zo spoločenstva východného židovstva, za ktorým prichádzalo veľa ľudí so svojim trápením. Na otázku, ako môže Pánovi prinášať najrôznejšie prosby ľudí, ktorí u neho hľadajú pomoc, keď oných osemnásť žehnajúcich modlitieb ostáva stále rovnakých, odpovedal: „Každé trápenie vryje do môjho srdca stopu….…...
Bilquis Šejchová vo svojej autobiografii, kde opisuje svoje obrátenie z mohamedánstva na kresťanstvo, uvádza toto: Jedného dňa prišiel k nej malý syn Mahmud a plačúc si držal líce. „Moje ucho,“ plakal, „ucho ma tak veľmi bolí.“ Musela ísť s chlapcom do nemocnice. Večer sa pri Bilquisinej posteli pristavila rehoľná sestra Dr. Pia Santiagová. Zaujala ju Biblia, ktorú mala táto mohamedánska……...
Sv. Teofan Zatvornik patrí medzi významné osobnosti v histórii duchovnej obnovy ruskej spoločnosti v 19. storočí. Hoci ho smäd po hlbokom zjednotení s Bohom viedol do odlúčenosti v mníšskej cele, stal sa duchovným otcom pre tisícky ľudí. Narodil sa 10. januára 1815 v dedine blízko mesta Orel v kňazskej rodine. Takto od detstva bol jeho život úzko spojený s Cirkvou. Vstúpil do seminára……...
Záverečné stránky prvej časti manuálu pre duchovný život svätý Teofan Zatvornik venuje priblíženiu mnohých čností, ktoré vyrastajú z dobrej kresťanskej výchovy. Najviac zdôrazňuje ľahko postrehnuteľnú črtu, ktorou je neotrasiteľnosť v čnosti počas celého života. Pripomína proroka Samuela, ktorý ostal pevným nielen ako mladík v dome Eliho vystavený mnohým nesprávnym veciam, ale i neskoršie vo svojom živote. Pripomína tiež starozákonného Jozefa,……...
Druhá oblasť, na ktorú svätý Teofan Zatvornik poukazuje, sa týka vzdelávania. „Je potrebné prestavať školské vzdelávanie na nových a pravdivých princípoch, vniesť do neho kresťanské elementy, opraviť, čo (je) vyžaduje nápravu a hlavne: snažiť sa držať vzdelávanie dieťaťa pod veľkým vplyvom Cirkvi, čo spôsobuje spásonosnú formáciu ducha. Vylúči sa tým príležitosť pre rozhorenie hriešnych impulzov, oslabí sa duch……...
Počas jedného z formačných stretnutí v našej farnosti som priblížil slová svätého Teofana Zatvornika o nesprávnej a škodlivej výchove, ktorá vedie k strate krstnej milosti. Reakcia bola taká, akú som očakával: súhlas s myšlienkami svätého Teofana Zatvornika, za ktorým ihneď nasledovala otázka: „Ako možno napraviť pochybenia v tejto oblasti?“ Svätý Teofan Zatvornik odpovedá na túto otázku v závere prvej časti manuálu pre duchovný život. ……...