Svätý Izák Sýrsky v pomerne krátkej štyridsiatej deviatej homílii sa dotýka rôznych hnutí, ktoré sú v človeku prebudené Božou prozreteľnosťou pre pokrok duše v duchovných záležitostiach. Najprv sa dotýka hnutia, ktoré nabáda človeka k položeniu základov, na ktorých sa môže začať stavať duchovný život. „Prvá myšlienka, ktorá z Božej dobrotivosti zostupuje k človeku, potom vstupuje do jeho srdca a sprevádza jeho dušu k životu,……...
„Pamätanie na smrť je Boží dar,“ hovoria otcovia (sv. Ján Klimak). Je daný tým, ktorí naplňujú Kristove prikázania, aby naplnili svätú prácu pokánia a spásy. Požehnanému pamätaniu na smrť predchádza vedomé úsilie pamätať na smrť. A tak sa prinúť myslieť na ňu často, pripomínaj si fakt svojej smrti a rýchlo sa ti to stane vlastnou mocnou pripomienkou. Zrazí k zemi……...
Praješ si nadobudnúť stále pamätanie na smrť? Dodržuj prísnu miernosť v jedení, obliekaní a vo všetkom osobnom vlastníctve. Dbaj, aby užitočné veci sa nikdy nestali nevyhnutnými, a študuj Boží zákon dňom i nocou alebo tak často, ako môžeš. Potom pamätanie na smrť príde k tebe. Zjednotí sa s prúdmi sĺz, pokáním za hriechy, s pevnou túžbou po zmene a s mnohými úpenlivými modlitbami. Svätý Ignác……...
Aj keď oblaky nie sú ničím viac než plynmi, môžu zatieniť svetlo slnka. Podobne na pohľad bezvýznamné telesné potešenia, rozptýlenia a starosti sveta môžu zatieniť majestátnu večnosť očiam našej duše. Slnko márne svieti na čistej oblohe pre slepého človeka a podobne večnosť akoby nejestvovala pre srdce, ktoré je vášnivo pripútané k svetu, k jeho sláve a sladkosti. Svätý Ignác Brjančaninov……...
Vstaň z postele ako ten, ktorý je vzkriesený z mŕtvych. Každý večer ľahni do postele, akoby to bola tvoja rakva. Spánok je obrazom smrti a temnota noci je predobrazom temnoty hrobu, po ktorej svitne svetlo vzkriesenia; také radostné pre služobníkov Krista a také hrozné pre jeho nepriateľov. Svätý Ignác Brjančaninov dáva praktický návod, ako vložiť asketické cvičenie myšlienky na……...
Ak nie sme schopní túžby po smrti pre našu chladnosť voči Kristovi a láske k pomíňajúcemu svetu, potom skúsme aspoň pozerať na smrť ako na trpký liek proti našej hriešnosti. Až sa v duši zakorení myšlienka na smrť, túžba zneguje jej priateľstvo so smrťou a so všetkými hriešnymi potešeniami. „Iba ten, kto pamätá na vlastnú smrť, môže skončiť so svojimi……...
Pre myšlienku na smrť človek musí viesť život podľa Kristových prikázaní. Kristove prikázania očisťujú myseľ a srdce, robia ich mŕtvymi pre svet a živými pre Krista. Myseľ, ktorá odmietla pozemské vášne, začína sa často obracať k tajomnému prechodu do večnosti – k smrti. Očistené srdce začína predvídať smrť. Aby sme mali úžitok z asketického cvičenia, ktorým je myšlienka na smrť, potrebujeme……...
Svätý Izák Sýrsky odpovedá na ďalšiu otázku svojho učeníka: „Otázka: Prirodzenosť je slabá a nemôže sa náhle zrieknuť predchádzajúcich zvykov a osvojiť si život utrpenia. Odpoveď: Kým v múdrosti človek v mysli neporovná veľkosť budúceho života s krátkosťou utrpenia tohto pozemského života, nebude schopný nabrať odvahu podstúpiť utrpenia, aby tak začal cestu do nového sveta. Prosím ťa, spočítaj v mysli počet……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Neprestajne sa karhaj, ó, brat, a hovor: beda ti biedna duša, tvoje oddelenie od tela je nablízku. Prečo sa dnes raduješ z toho, čo tu zanecháš? Maj na zreteli to, čo leží pred tebou, zastav sa a uvažuj, aké veci si vykonala, a akým spôsobom, o aký druh vecí išlo, čím si naplnila uplynulé dni svojho života……...
Tak ako všetci učitelia duchovného života, tak aj svätý Izák Sýrsky veľmi často pripomína dôležitosť pamätania na smrť. Hovorí: „Požehnaný je človek, ktorý pamätá na svoj odchod z tohto života a pretína putá s potešeniami tohto sveta, pretože mnohokrát príjme blaženosť pri svojom odchode. Toto je človek, ktorý sa narodil z Boha a jeho dojkou je Svätý Duch; pije životodarnú stravu……...
V boji voči vášňam a pre dosiahnutie čistoty srdca a mysle, asketická tradícia Cirkvi ponúka mnoho účinných prostriedkov. Jedným z nich je aj pamätanie na smrť. Svätý Paisij Svätohorský o tomto prostriedku hovorí takto: „Ak udržujeme v mysle spomienku na smrť spolu s nádejou v Boha, nadobudneme vedomie márnosti tohto sveta a to nám duchovne veľmi pomôže. Nezabúdame na Boží súd a nezabúdame, že budeme súdení……...
Nech tieto myšlienky v tebe zotrvávajú, spi s nimi, vstávaj s nimi. Snaž sa, aby si na ne nikdy nezabudol, nech už sa nachádzaš kdekoľvek, drž ich v mysli, aby ťa opustili zlé myšlienky a mohol si byť naplnený božskou útechou. Kým duša nie je posilnená týmito myšlienkami, nemôže dosiahnuť stíšenie. Pretože prameň, ktorý nemá žiadnu vodu, nezaslúži si svoje meno. ……...
Mysli tiež na požehnania, ktoré čakajú na spravodlivých: ako budú stáť po pravici Krista, na láskavý hlas Majstra, na dedičstvo nebeského kráľovstva, na dar, ktorý nie je možné mysľou obsiahnuť, na sladké svetlo, nekonečnú radosť, ktorá nie je prerušená zármutkom, na nebeské miesta, na život s anjelmi a na všetky ostatné prísľuby, ktoré boli dané tým, ktorí sa boja……...