„Nemyslime si, že bez Božej milosti môže ľútosť zostúpiť do mysle. Skrze duchovný dar myseľ prijíma ľútosť tajným spôsobom z Božieho milosrdenstva vo forme náhleho zármutku s podnetom hľadať spásu. Ako abba Evagrios hovorí, ,vrúcna ľútosť duše je očisťujúcou bylinou; skrze svätých anjelov Pán ju dáva pre úplné očistenie od vášní tým, ktorí sa kajajú.‘ A znovu hovorí: ,Vrúcna ľútosť……...
Smrteľný hriech je hriech, z ktorého človek nekoná pokánie. Nikto nie je tak dobrý a milosrdný ako Boh. Predsa však človeku, ktorý ostáva tvrdošijne v hriechu a nekajá sa – ani Boh nemôže odpustiť. Hlboko ľutujeme, keď hrešíme; avšak ochotne prijímame každú výhovorku a príležitosť pre hriech. Katechizmus uvádza tri podmienky na spoznanie smrteľného hriechu: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom……...
V krátkom, vzácnom momente ľútosti, počas ktorého sú oči mysle otvorené pre sebapoznanie, napísal som toto, aby som odsúdil a poučil seba, pripomenul vám a poučil vás všetkých. A ty, ktorý s vierou a láskou v Krista čítaš tieto slová, a keď v nich nájdeš niečo užitočné, obetuj povzdych a modlitbu za moju dušu, ktorá utrpela veľa od vĺn hriechu, ktorá často pred sebou videla nevyhnutnosť utopiť……...
V rozprávaniach púštnych otcov čítame ako abba Pomen išiel so svojim spolubratom okolo cintorína. Uvideli tam ženu, ktorá trpko plakala. Chvíľu sa na ňu pozerali a potom sa abba Pomen spýtal okoloidúceho: „Čo sa stalo tej žene?“ Okoloidúci povedal: „Zomrel jej manžel, syn a brat.“ Abba Pomen po chvíľke ticha povedal spolubratovi: „Hovorím ti, ak človek neumŕtvi všetky……...
Istý bohatý človek žil pohoršujúcim životom. Keď ho niekto napomínal k dobrému, povedal: „Stačí, keď oľutujem svoje hriechy pred smrťou, na konci života.“ Koniec života bol však bližšie než si myslel. Išiel raz po drevenom moste, ktorý bol zhnitý a zrútil sa. Koňa a jazdca pohltila voda. Keď sa pri topení vynoril, namiesto ľútosti – zaklial.[1] * V kostole v Ars sa modlila……...
Vzdelaný muž, ktorý už roky nebol v chráme a neprijímal sviatosti, z dlhej chvíle raz vstúpil do chrámu. Prezeral si rôzne predmety, ale upútal ho zvlášť jeden obraz. Bol na ňom zobrazený kráľ Dávid, ako kajúcne kľačí na kolenách, a slzy ľútosti vyvierajú z očí. Anjel ich zachycoval do zlatej misky, aby ich doniesol pred Boží trón. Pod obrazom bol nápis: „Dávid len……...
Žil raz jeden rytier, ktorý odvážne bojoval po všetkých kútoch kráľovstva. Až jedného dňa strela z kuše mu prestrelila nohu a takmer ukončila jeho dni. Keď sa liečil zo svojho zranenia, zahliadol raj, ale veľmi ďaleko, takmer v nedohľadne, zatiaľ čo sálajúce peklo a vrátami dokorán bolo tesne vedľa neho. Už dlho totiž nedbal na žiadne sľuby ani pravidlá rytierstva a stal sa……...
Brat sa spýtal Starca: „Ako môžem potlačiť mnohovravnosť a kontrolovať svoj jazyk?“ „S kajúcnosťou,“ odpovedal Starec. „A ako dosiahnem kajúcnosť,“ spýtal sa brat, „keď sa musím stretať s ľuďmi a napĺňať svoje povinnosti? A ešte ako môže jestvovať kajúcnosť v srdci bez sĺz?“ Na tieto otázky Starec odpovedal: „Kajúcnosť nepochádza zo sĺz, ale slzy z kajúcnosti. Ak niekto žije medzi……...
Chudoba ducha takto prirodzene dáva zrod ďalšiemu blahoslavenstvu: „blahoslavení plačúci“. Nariekanie je pokorný plač veriacej duše, ktorá vidí svoje nekonečné hriešne škvrny v zrkadle evanjelií. Duša zmýva tieto škvrny svätou vodou – svojimi slzami. Duša zmýva tieto škvrny svätým zármutkom. Nevýslovná útecha, neopísateľná jasnosť sa vlieva do srdca po preliatí spasiteľných sĺz nad hriechmi a pádom,……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí, že asketické úsilie o udržanie si milosti úprimnej ľútosti spôsobuje, že v duši sa rodí niečo nové, čo v nás spôsobuje úžas. Aj keď je vždy ťažké popísať takýto mystický zážitok, svätý Izák sa o to pokúsil. Hovorí: „Veľmi často sa stáva, keď človek zohne kolená v modlitbe a vystrie ruky k nebesiam, zameria svoj zrak na Kristov kríž……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kedykoľvek ti Boh daruje ľútosť vychádzajúcu z vnútra tvojho srdca, oddaj sa nepretržitým poklonám a prostráciám; a keď sa démoni budú pokúšať nahovoriť ťa, aby si robil niečo iné, nedovoľ srdcu, aby odvrátilo svoju pozornosť týmto smerom; potom spozoruješ a užasneš, čo sa v tebe z toho zrodilo. Nie je nič väčšie a namáhavejšie v asketickom zápase a nič viac nevyvoláva závisť……...
1. Otcovia spomínajú nasledujúcu charakteristickú udalosť zo života svätého Pavla. Pavol Jednoduchý raz išiel do monastiera navštíviť bratov pre ich dobro. Potom ako ich pozdravil, odišiel s nimi do chrámu na pobožnosť. Stál pri dverách a pozrel sa do tváre každého, kto vstúpil do chrámu, aby tak videl stav ich duše, nakoľko to bol jeden z mnohých darov, ktorý……...
Športovci hovoria, že pri pretekoch je veľmi dôležitý správny štart. Kto na štartovacej čiare zaváha, stráca drahocenné sekundy. Správne odštartovať niekedy znamená zvíťaziť. Každý deň je pre nás novým začiatkom, novým pretekom. A aj v duchovnom živote je dôležitý správny štart. Žena – hriešnica, ktorú sv. Lukáš spomína vo svojom evanjeliu, nás dáva návod ako správne odštartovať….…...