Istý bohatý človek žil pohoršujúcim životom. Keď ho niekto napomínal k dobrému, povedal: „Stačí, keď oľutujem svoje hriechy pred smrťou, na konci života.“ Koniec života bol však bližšie než si myslel. Išiel raz po drevenom moste, ktorý bol zhnitý a zrútil sa. Koňa a jazdca pohltila voda. Keď sa pri topení vynoril, namiesto ľútosti – zaklial.[1] * V kostole v Ars sa modlila...