Témou záverečnej homílie svätého Izáka Sýrskeho je pokora. Je prirodzené, že sa k nej v závere vracia, aby vyzdvihol jej veľkosť a tiež nevyhnutnosť pre rast v duchovnom živote. Človek nie je schopný prijať a uskutočniť vznešené a užitočné poučenia obsiahnuté v tomto diele, ak mu chýba čnosť pokory. Svätý Izák Sýrsky v prvých odstavcoch poukazuje na veľkosť Boha, ako je predstavená v Starom zákone….…...
„Nehanobme vo svojej nevedomosti veľké meno stíšenia. Pre každú disciplínu je čas, miesto a rozlíšenie a Boh vie, či je táto práca prijateľná. Ale ak sa tak nestane, márna je námaha všetkých tých, ktorí sa usilujú dosiahnuť dokonalosť. Človek, ktorý dúfa, že ho iní utešia a navštívia v jeho slabosti, nech sa pokorí a namáha so svojím blížnym……...
„Tí, ktorí majú bázeň pred Bohom, ó, milovaný, sú radostne horliví v dodržiavaní prikázaní, aj keď je na to potrebná práca a ohrozujú svoje stíšenie kvôli ich naplneniu. Darca života zúžil plnosť prikázaní a prinútil ich spočinúť v dvoch, ktoré zahŕňajú všetko: lásku k Bohu a lásku k jeho obrazu. Prvé dosahuje cieľ v duchovnej božskej vízii….…...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v odpovedi na otázku učeníka poukázaním na príklady svätých pustovníkov, ktorí porušili svoje stíšenie kvôli potrebám blížnych. „Nepoukazuj na Jána Thébskeho alebo Arsénia a nehovor: ,Kto z takýchto ľudí sa oddal skutkom tohto druhu alebo sa staral o chorých a chudobných, a tak zanedbal svoje stíšenie?‘ O skutkoch takýchto mužov ani nehovor! Lebo ak……...
„Je zrejmé, že ak sme nenadobudli majetok, nie je nám dovolené upadnúť do starostí a úzkostí kvôli chudobným; ale ak máme prostriedky, žiada sa to od nás. Opäť, ak sme pre náš spôsob života ďaleko od obydlí a od styku s ľuďmi, nie je potrebné, aby sme opúšťali celu, naše osamelé a odľahlé obydlie, a oddávali sa túlaniu……...
„Preto pristupujeme s pokorou ku všetkým rozumným stvoreniam. Tak nás to poučuje Pánovo učenie a je to, čo charakterizuje naše stíšenie. Nie je potrebné len zachovávať vnútorné stíšenie, ale keď si to vyžaduje situácia vhodná na určité skutky a potreby, nesmieme zanedbať dať zjavný dôkaz našej lásky. To platí najmä pre tých, ktorí si nezvolili úplné stíšenie, ale……...
Témou sedemdesiatej šiestej homílie je znovu milosrdenstvo. Svätý Izák Sýrsky v nej odpovedá na otázku učeníka, ktorý sa snažil skĺbiť príkaz milosrdenstva s úsilím o dosiahnutie stíšenia, ktoré mnohí svätí si tak vysoko vážili. Jeho otázka rezonuje aj v nás pri čítaní ako diela svätého Izáka Sýrskeho, tak aj diel iných svätých, ktorí chvália život v samote a stíšení. Kde je tu potom……...
„A ak by sa tvoje telo z rôznych dôvodov unavilo a prestalo sa namáhať a nebol by si schopný vykonávať prácu bdenia ako obvykle; a ak by ťa potom začalo odsudzovať svedomie a bol by si skľúčený, nehovor: ,Beda mi, nečinnému! Bolo by pre mňa lepšie byť mimo svojej cely a robiť akúkoľvek čnostnú prácu, než mať túto……...
„To sa dozvedáme aj z rozprávania o tom dokonalom obraze čnosti a všetkých duchovných úspechoch – mám na mysli blahoslaveného Arsenia. Keď sa tento veľký muž úplne odtiahol od všetkých stretnutí s ľuďmi a premiestnil svoj príbytok ďaleko do púšte a dokonca ďaleko aj od bratov, úplne sa oddal obdivuhodnému cvičeniu bdenia. Jeho státie počas bdenia sa dokonca……...
„Nočné bdenie je svetlom myslenia; pozdvihuje sa tým porozumenie, sústreďujú sa myšlienky, myseľ uteká a hľadí duchovné veci a modlitbou sa omladzuje a oslnivo žiari. Bdením sa človeku udeľujú veľké dobrá budúceho života a milosti tých darov, ktorých tajomstvá sú naznačené vo Svätom písme. Preto naši otcovia nezanedbávali túto prácu od začiatku svojho učeníctva, kým nedosiahli mieru……...
„Svätý Atanáz vo svojej histórii dáva príklad konania pustovníkov. O svätom Antonovi Veľkom hovorí, že držal veľmi dlhé bdenia, takže väčšinu noci strávil bez spánku. A práve toto bolo pre Satana dôvodom, aby zaútočil na tohto slávneho muža, keď bol svätec ešte mladým mužom. V mnohých rozprávaniach o ňom nájdeme častú zmienku, že počas celého svojho života nikdy nezanedbával……...
„Modlitba v noci má veľkú moc, väčšiu než počas dňa. Preto sa všetci spravodliví v noci modlili, pričom bojovali s únavou tela, sladkosťou spánku a premáhali telesnú prirodzenosť. O tom hovorí tiež prorok: ,Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ‘ (Ž 6, 7). Alebo: ,Uprostred noci vstávam a zvelebujem……...
„Keďže Satan je tiež presvedčený, že všetky tieto dobré veci sú vložené do tohto úžasného diela, ktoré v tele čností zaberá akoby miesto duše pre všetky údy, závidí mu viac ako všetky ostatné disciplíny. A to ľudia vedia aj zo skúsenosti; lebo v človeku nie je nič iné, čím by bol diabol tak popudzovaný a zapálený takou……...
„Práve z tohto dôvodu všetci svätí otcovia vytrvali v tejto práci bdenia a pevne sa držali pravidla zostať bdelými v noci počas celého svojho života. Urobili to najmä preto, že na mnohých miestach počuli, ako nás Spasiteľ svojím slovom vážne napomína: ,Bdejte celý čas a modlite sa‘ (Lk 21, 36); ,Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli……...
„Keď sa človek v duchu zamýšľa nad týmito a podobnými vecami, stáva sa ako opitý nemiešaným vínom a zabúda na seba. Ale potom, keď sa znova preberie, žasne, že počas celej tej cesty po púšti a po stretnutí so svätými sa jeho myseľ nestretla vôbec s ničím škodlivým. Zdá sa mu, že v tom čase bol skutočne s……...
„Niektorí z nich dostali pomoc od vtáka. ,Hľa,‘ povedal jeden, ‘za posledných šesťdesiat rokov som dostával od tohto vtáka polovicu bochníka.‘ Niektorí boli živení nejakým stromom alebo datľovníkom, rôznymi nadprirodzenými spôsobmi, ako sami svedčia, myslím biskupa, ktorý činil pokánie na púšti (sv. Pavol Pustovník): ,Teraz som na púšti štyridsaťdeväť rokov a Boh mi daroval život prostredníctvom tejto……...
„A aký spôsob života viedli títo svätí muži na týchto miestach? Žili v tele alebo snáď ich život presahoval život z mäsa a krvi? Stali sa zbabelými v srdci v pustatine púšte? Vyprchala sila ich vytrvalosti za ten dlhý čas; zoslablo ich telo počas tých mnohých rokov kvôli nedostatku potrieb, ktoré si vyžaduje prirodzenosť? Ako sa v……...
„Keď v srdci premýšľa o týchto a podobných myšlienkach, je plný úžasu. Posiela svoju myseľ na duchovný voz, núti ho, aby nabral krídla a premýšľal o svätých otcoch všetkých generácií, o dedičstve, ktorej disciplínu vlastní: ako každý z nich rôznymi spôsobmi dosiahol toto pestovanie ducha a ako opustili obývaný svet a samotné ľudstvo a vymanili sa z rozptýlenia……...
„Ale ak si človek želá dopriať svojmu telu trochu odpočinku, nech sa zastaví a posadí sa tvárou k východu. Kým však sedí, nemal by dovoliť, aby bola jeho myseľ nečinná, ale mal by premýšľať a uvažovať o veľkosti tejto disciplíny: o tom, z čoho pozostáva a aká namáhavá je jej práca; na to, aká veľká je jej……...
„Potešenie v týchto rozmanitých veciach a im podobným, pomáha stráviť celé dlhé hodiny noci bez malomyseľnosti. Ich duše prekvitajú, radujú sa a zabúdajú na odev z tela, utkaný z vášní, ktorým sú zahalení. Z rozkoše a poskočenia sŕdc si ani nespomenú na spánok, lebo si myslia, že už odložili telo alebo už dosiahli stav, ktorý bude po vzkriesení….…...
„Ani státie, ani jednoduchá psalmódia úplne netvoria mníšske bdenie. Jeden strávi v psalmódii celú noc; iný trávi noc v pokání, výčitkách a prosbách; iný v plači, slzách a náreku nad svojimi hriechmi. O jednom z našich otcov je napísané, že štyridsať rokov sa jeho modlitba skladala z jediného výroku: ,Ja ako človek som zhrešil; ale ty, ako……...
„Ak ti počas liturgie bdenia napadne myšlienka a pošepká ti ,Ponáhľaj sa trochu, tvoje dielo sa násobí‘, a ty sa od nej rýchlo oslobodíš, neklaď na seba žiadne pravidlo. Ak ťa však táto myšlienka neprestáva znepokojovať, okamžite sa vráť k poslednému ,Sláva…‘ alebo k ľubovoľne zvolenému a s porozumením opakovane spievaj každý verš, ktorý má charakter modlitby. A ak……...
„Je na nás, aby sme našu bohoslužbu dodržiavali úplne slobodnú od každej detskej a znepokojujúcej myšlienky. Ak vidíme, že je málo času a úsvit nás zastihne skôr, než dokončíme liturgiu, vynechajme jedno ,Sláva… ‘ (zo Žaltára) s rozvahou, alebo aj dve, z toho, čo je zvyčajné pravidlo, aby sme nedali miesto nepokojom, ktoré kazia sladkú chuť našej……...
Svätý Izák Sýrsky v prvých odsekoch sedemdesiatej piatej homílie hovorí o dôležitosti prípravy na bdenie. Podobná príprava by mala mať pevné miesto pred vykonaním každej časti nášho modlitbového pravidla. Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Keď túžime po audiencii pred pozemským kráľom, pripravujeme sa na to so zvláštnou starostlivosťou. Snažíme sa upokojiť emócie srdca pre správny tón konverzácie, aby naše vzrušenie……...
„Keď túžiš stáť v bohoslužbe svojho bdenia s Bohom ako pomocníkom, konaj, ako ti poviem. Ohni svoje kolená, ako je zvykom, znovu vstaň, ale nezačni okamžite svoju bohoslužbu. Keď si sa pomodlil a označil krížom svoje srdce a údy, stoj určitý čas v tichosti, kým sa tvoje zmysly neutíšia a myšlienky nezamĺknu. Potom zdvihni svoj vnútorný zrak k Pánovi a pros ho so zranenou dušou,……...