5. Brat sa spýtal starca: „Ak môj brat mi spôsobí pohoršenie, chceš, aby som pred ním urobil prostráciu?“ Starec odpovedal: „Urob prostráciu, ale oddeľ sa od neho; pretože máme abbu Arsenia, ktorý povedal: ,Maj lásku k všetkým, ale drž sa ďaleko od všetkých ľudí.‘“ Rada k oddeleniu sa od tých, ktorí spôsobujú pohoršenia, môže pre ľudí dneška byť……...
4. Starec povedal: „Neži na žiadnom mieste, kde vidíš, že ti ľudia závidia; inak neurobíš žiaden pokrok.“ Musíme si byť vedomí, že náš pokrok v duchovnom živote môže vyvolať žiarlivosť, ktorá veľmi ľahko prechádza do závisti. Človek ovládaný závisťou je veľkou hrozbou pre jeho blížnych. Jeho konanie sa dá charakterizovať slovami: „Čo nemám ja, nebudeš mať ani……...
3. Ten istý starec povedal: „Nie je pre nás užitočné pridŕžať sa hriešnikov ani v Cirkvi, ani na trhovisku, ani v zhromaždení, ani v žiadnom inom priestore; radšej sa musíme úplne odtrhnúť od týchto vzťahov. Pretože každý vinník je hodný odporu a je odsúdený k večnému trestu.“ Nesmieme sa zviesť dojmom, že starec nás v poučení nabáda k nenávisti voči hriešnikom. To by……...
2. Starec povedal: „Musíme utiecť od všetkých, ktorí páchajú neprávosti, aj keby to boli príbuzní alebo priatelia a dokonca aj keby držali úrad kňaza lebo kráľa; pretože držanie sa ďaleko od tých, ktorí konajú neprávosť, dáva nám priateľstvo s Bohom a odvahu pred jeho tvárou.“ V radikálnosti nepoľavuje ani druhý text dvadsiatej tretej hypotézy. Starec nám radí utiecť od všetkých……...
1. Abba Agathon povedal: „Aj keď je mi niekto veľmi drahý, ale viem, že ma vedie do pádov, odlučujem sa od neho.“ Hneď prvý citát podtrhuje radikálnosť dvadsiatej tretej hypotézy. Môžeme byť zarazení jej prísnosťou. Je však potrebné si uvedomiť, že nasleduje len príkaz Ježiša Krista, ktorý prikazuje takúto radikálnosť: „Ak ťa zvádza na hriech tvoje……...
Môj brat, nestupuj do blata a oddeľ sa od ľudí, ktorí sa naparujú bez Božej bázne. Vrabec uväznený v klietke volá vrabce do tohto väzenia; a kto je spútaný hriechmi, vháňa mnohých iných do hĺbok zla. Odmietni, môj brat, byť s tými, ktorí milujú nečinnosť a ktorí nedodržiavajú stíšenie. Vyhni sa tým, ktorí milujú bankety a hovoria: „Dnes ťa ja pozývam na večeru……...
5. Ten istý starec povedal: „Nesolené mäso hnije a zapácha, a preto všetci, ktorí sú po blízku, prevracajú očami kvôli zápachu; ale červy sa v ňom rodia a lezú po ňom, usídlia sa tam a jedia ho. Ak sa na nich hodí soľ, červy sú usmrtené a zápach ustáva; pretože soľ núti oboje zmiznúť. Rovnako tak mních, ktorý sa radšej podriadi svetským myšlienkam……...
4. Starec povedal: „Tak ako niekto, kto zomiera v meste, ani nepočuje žiadne hlasy ani nevníma, že sa niečo deje, ale je prenesený do stavu, kde hlasy a hluk mesta ho nemôžu dosiahnuť, tak je to aj s mníchom: keď sa zrieka sveta a prijíma mníšsky život, mal by sa stať mŕtvym všetkým svetským putám a rozptýleniam, námahám márnivého a dušu zničujúceho života. Ak……...
3. Starec povedal: Kto zhrešil pred Bohom, mal by sa oddeliť od každého ľudského kontaktu, kým mu nie je zvestované, že Boh sa znovu stal jeho priateľom; pretože láska ľudí nám bráni k láske k Bohu.“ Predchádzajúce hypotézy nám ponúkli viacero príbehov, ktoré boli v hrubých rysoch veľmi podobné. Začiatok prvého príbehu zo zbierky Evergetinos dobre vystihuje jeden z týchto……...
2. Brat sa spýtal abby Poimena: Čo by som mal robiť s priateľstvom, ktoré ma zraňuje?“ Starec mu odpovedal: „Jestvuje človek, ktorý je v smrteľnom zápase, aby sa staral o priateľstvo s týmto svetom? Nepribližuj sa k nim a oni budú od teba odstránení.“ Ak sa niekto usiluje o stále hlbší duchovný život, skôr či neskôr začne hľadať odpoveď na otázku, ktorú položil……...
1. Sedem bratov z Alexandrie raz prišlo k abbovi Makáriovi, aby ho vyskúšali. Spýtali sa ho: „Povedz nám, otče, ako môžeme byť spasení?“ Starec povedal so vzdychom: „Bratia, každý z nás vie, ako byť spasený, ale my nechceme byť spasení.“ Povedali mu: „My veľmi chceme byť spasení, ale zlé myšlienky nám bránia; čo máme potom robiť?“ Starec im odpovedal: „Ak……...
Ak si si nadobudol odpor k chvále, vyhni sa tým, ktorí sa ženú za slávou. Drž sa od nemravníkov tak, ako by si sa držal od nemravností. Vyhni sa nestriedmym tak, ako by si sa držal od nestriedmosti. Pretože keď len spomienka na spomenutých ľudí znepokojuje tvoje myšlienky, ako viac ťa znepokojí pohľad na nich a na život, ktorý……...
Nepočúvaj o hriechoch druhých ľudí. Pretože cez takéto počúvanie sú do teba vtlačené rysy takýchto hriechov. Keď pocítiš potešenie z počúvania o nejakom zle, nehnevaj sa na toho, kto to hovorí, ale na seba. Pretože počúvanie hriešnym spôsobom dáva poslovi zdanie hriešnosti. Tento krátky odstavec nám dáva dve odporúčania, ktoré je veľmi náročné naplniť. Ťažkosť nespočíva v rozoznaní nedobrej……...
Ak ti niekto hovorí neužitočné slová, nepočúvaj ho, aby si neublížil svojej duši. Nedovoľ takému človeku, aby ťa zahanbil tým, že budeš súhlasiť s jeho slovami. Nezmieruj sa s jeho slovami myšlienkou: „Ja ich vo svojom srdci neprijímam;“ nehovor si takto, pretože nie si vyšší od prvého človeka, ktorého Boh stvoril svojou rukou a ktorý bol zranený rozhovorom s hadom. Uteč……...
Je dobré a užitočné, môj brat, vyhnúť sa nevhodným vzťahom so svetskými ľuďmi a naďaleko sa vyhnúť škodám, ktoré môžu spôsobiť. Pretože hovoria o márnostiach tohto času a keď je myseľ vtiahnutá do týchto vecí, stáva sa slabou, opúšťa duchovné povinnosti, povoľuje v intenzite asketizmu; a keď svetskí ľudia odídu, je zarmútená, nakoľko nevykonala svoje modlitbové pravidlo. Toto je dôvod, prečo asketickí zápasníci……...
Moji bratia, vedzte, že keď sme prišli do monastiera, zriekli sme sa sveta a jeho pút. Prečo potom by sme mali my, ktorí sme odumreli svetu, jeho záležitostiam a starostiam, dovoliť, aby sme boli opäť stiahnutí do všetkých týchto problémov? Naším cieľom je nájsť trošku obživy a nevydávať sa potešeniam; naše ruky sú dostatočné na zabezpečenie potrieb tela s pomocou nášho……...
3. Učeníci abby Evlogiosa ponúkli nasledujúci príbeh: „Keď nás náš starec poslal do Alexandrie predať ručné práce, nariadil nám, že to nesmie trvať viac než tri dni. ,Ak tam budete viac než tri dni,‘ povedal, ,nebude to už moja zodpovednosť.‘ Spýtali sme sa ho: ,Ako to, že mnísi v mestách a dedinách, ktorí prichádzajú vo dne i v noci do styku……...
2. Keď abba Ján Krátky bol na žatve, počul brata, ako s hnevom hovorí blížnemu: „Och, ty!“ Okamžite nechal žatvu a utiekol. Pustovníci v čase žatvy opúšťali svoje cely, aby pomohli s prácami na poli. Za svoju prácu dostali mzdu v podobe pšenice alebo iných plodov zberu, čo im slúžilo ako obživa na ďalší rok. Takto boli mnísi v práci zmiešaní s ľuďmi……...
1. Brat, ktorý sa ponáhľal do mesta, požiadal o požehnanie od starca. Starec mu odpovedal: „Neponáhľaj sa do mesta, ale usiluj sa vyhnúť mestu a budeš spasený.“ Toto poučenie už zaznelo v jednej z predchádzajúcich hypotéz. Otec Pavol ho znovu pripomína kvôli dôležitosti jeho posolstva. Mních, ktorý išiel do mesta, nerobil tak z vlastnej vôle. Zrejme tam bol poslaný predstaveným,……...
Svätý Anton veľmi rád trávil čas na svojej hore. Raz naňho tlačili tí, ktorí to potrebovali. Na naliehanie guvernéra oblasti nakoniec zišiel do mesta, povedal niekoľko slov o spáse a ako by sme mali konať. Potom sa náhlil s návratom na svoju horu. Guvernér však naliehal, aby odložil svoj návrat. „Ja nemôžem tráviť čas tu v meste,“ povedal svätý……...
Diakon, ktorý žil v oblasti Nursie, išiel k Florentiovi, asketikovi a Božiemu mužovi, ktorý žil ako pustovník, aby sa zveril do jeho modlitieb. Keď stál pred jeho celou, zbadal nespočetný počet hadov, ktoré pokrývali takmer celý priestor. Zasiahnutý panikou z tohto pohľadu, vykríkol: „Boží služobník, modli sa!“ Počasie v ten deň bolo veľmi dobré. Keď Florentius vyšiel zo svojej cely a videl tú……...
Že ten, kto chce byť spasený, musí sa vyhýbať stretnutiam s nedbanlivými ľuďmi a nepokojom; a že odcudzenie sa od svetských záležitostí je pre neho nevyhnutné. A. Palladios prefektovi Laususovi Vyhni sa, ako je to len možné, spolčovaniu s ľuďmi, ktorí ti v ničom nie sú nápomocní, a ktorí sa nevhodne zdobia (nehovoriac o mníchoch, ktorí sú svojím správaním na nerozoznanie……...
29. Démoni sa mnohokrát premenia za anjelov svetla, berú podobu mučeníkov a predstavia sa nám v snoch, aby sme s nimi rozprávali. Keď sa zobudíme, tak nás naplnia radosťou i povznesením. To nech nám bude znakom ich klamstva, lebo anjeli nám ukazujú muky, strašný súd a odlúčenia; a keď sa človek prebudí, je naplnený strachom a smútkom. Keď sa začneme……...
28. Démoni márnej slávy – prorokujú v snoch. Sú chytrí, a tak odhadujú budúcnosť na základe okolností, aby sme sa po tom, čo sa tieto videnia uskutočnia, boli plní úžasu a namýšľali si, že sme už blízko k daru jasnovidectva, a tak sme naplnení márnomyseľnosťou. Kto verí démonovi, pre toho je často prorokom, ale pre toho, kto ním……...
27. Príčina, prečo sme sa po predchádzajúcom slove rozhodli hovoriť o snení, je očividná. Ak kvôli Pánovi zanecháme svoje domovy a rodiny a prijímame život vyhnancov z lásky k Bohu, vtedy sa nás zlí duchovia snažia znepokojovať snívaním, predstavujúc nám našich príbuzných ako žialia alebo sú držaní v zajatí, alebo trpia inými trápeniami. Preto ten, kto verí snom, sa podobá……...