Ak si si nadobudol odpor k chvále, vyhni sa tým, ktorí sa ženú za slávou. Drž sa od nemravníkov tak, ako by si sa držal od nemravností. Vyhni sa nestriedmym tak, ako by si sa držal od nestriedmosti. Pretože keď len spomienka na spomenutých ľudí znepokojuje tvoje myšlienky, ako viac ťa znepokojí pohľad na nich a na život, ktorý……...
Nepočúvaj o hriechoch druhých ľudí. Pretože cez takéto počúvanie sú do teba vtlačené rysy takýchto hriechov. Keď pocítiš potešenie z počúvania o nejakom zle, nehnevaj sa na toho, kto to hovorí, ale na seba. Pretože počúvanie hriešnym spôsobom dáva poslovi zdanie hriešnosti. Tento krátky odstavec nám dáva dve odporúčania, ktoré je veľmi náročné naplniť. Ťažkosť nespočíva v rozoznaní nedobrej……...
Ak ti niekto hovorí neužitočné slová, nepočúvaj ho, aby si neublížil svojej duši. Nedovoľ takému človeku, aby ťa zahanbil tým, že budeš súhlasiť s jeho slovami. Nezmieruj sa s jeho slovami myšlienkou: „Ja ich vo svojom srdci neprijímam;“ nehovor si takto, pretože nie si vyšší od prvého človeka, ktorého Boh stvoril svojou rukou a ktorý bol zranený rozhovorom s hadom. Uteč……...
Je dobré a užitočné, môj brat, vyhnúť sa nevhodným vzťahom so svetskými ľuďmi a naďaleko sa vyhnúť škodám, ktoré môžu spôsobiť. Pretože hovoria o márnostiach tohto času a keď je myseľ vtiahnutá do týchto vecí, stáva sa slabou, opúšťa duchovné povinnosti, povoľuje v intenzite asketizmu; a keď svetskí ľudia odídu, je zarmútená, nakoľko nevykonala svoje modlitbové pravidlo. Toto je dôvod, prečo asketickí zápasníci……...
Moji bratia, vedzte, že keď sme prišli do monastiera, zriekli sme sa sveta a jeho pút. Prečo potom by sme mali my, ktorí sme odumreli svetu, jeho záležitostiam a starostiam, dovoliť, aby sme boli opäť stiahnutí do všetkých týchto problémov? Naším cieľom je nájsť trošku obživy a nevydávať sa potešeniam; naše ruky sú dostatočné na zabezpečenie potrieb tela s pomocou nášho……...
3. Učeníci abby Evlogiosa ponúkli nasledujúci príbeh: „Keď nás náš starec poslal do Alexandrie predať ručné práce, nariadil nám, že to nesmie trvať viac než tri dni. ,Ak tam budete viac než tri dni,‘ povedal, ,nebude to už moja zodpovednosť.‘ Spýtali sme sa ho: ,Ako to, že mnísi v mestách a dedinách, ktorí prichádzajú vo dne i v noci do styku……...
2. Keď abba Ján Krátky bol na žatve, počul brata, ako s hnevom hovorí blížnemu: „Och, ty!“ Okamžite nechal žatvu a utiekol. Pustovníci v čase žatvy opúšťali svoje cely, aby pomohli s prácami na poli. Za svoju prácu dostali mzdu v podobe pšenice alebo iných plodov zberu, čo im slúžilo ako obživa na ďalší rok. Takto boli mnísi v práci zmiešaní s ľuďmi……...
1. Brat, ktorý sa ponáhľal do mesta, požiadal o požehnanie od starca. Starec mu odpovedal: „Neponáhľaj sa do mesta, ale usiluj sa vyhnúť mestu a budeš spasený.“ Toto poučenie už zaznelo v jednej z predchádzajúcich hypotéz. Otec Pavol ho znovu pripomína kvôli dôležitosti jeho posolstva. Mních, ktorý išiel do mesta, nerobil tak z vlastnej vôle. Zrejme tam bol poslaný predstaveným,……...
Svätý Anton veľmi rád trávil čas na svojej hore. Raz naňho tlačili tí, ktorí to potrebovali. Na naliehanie guvernéra oblasti nakoniec zišiel do mesta, povedal niekoľko slov o spáse a ako by sme mali konať. Potom sa náhlil s návratom na svoju horu. Guvernér však naliehal, aby odložil svoj návrat. „Ja nemôžem tráviť čas tu v meste,“ povedal svätý……...
Diakon, ktorý žil v oblasti Nursie, išiel k Florentiovi, asketikovi a Božiemu mužovi, ktorý žil ako pustovník, aby sa zveril do jeho modlitieb. Keď stál pred jeho celou, zbadal nespočetný počet hadov, ktoré pokrývali takmer celý priestor. Zasiahnutý panikou z tohto pohľadu, vykríkol: „Boží služobník, modli sa!“ Počasie v ten deň bolo veľmi dobré. Keď Florentius vyšiel zo svojej cely a videl tú……...
Že ten, kto chce byť spasený, musí sa vyhýbať stretnutiam s nedbanlivými ľuďmi a nepokojom; a že odcudzenie sa od svetských záležitostí je pre neho nevyhnutné. A. Palladios prefektovi Laususovi Vyhni sa, ako je to len možné, spolčovaniu s ľuďmi, ktorí ti v ničom nie sú nápomocní, a ktorí sa nevhodne zdobia (nehovoriac o mníchoch, ktorí sú svojím správaním na nerozoznanie……...
29. Démoni sa mnohokrát premenia za anjelov svetla, berú podobu mučeníkov a predstavia sa nám v snoch, aby sme s nimi rozprávali. Keď sa zobudíme, tak nás naplnia radosťou i povznesením. To nech nám bude znakom ich klamstva, lebo anjeli nám ukazujú muky, strašný súd a odlúčenia; a keď sa človek prebudí, je naplnený strachom a smútkom. Keď sa začneme……...
28. Démoni márnej slávy – prorokujú v snoch. Sú chytrí, a tak odhadujú budúcnosť na základe okolností, aby sme sa po tom, čo sa tieto videnia uskutočnia, boli plní úžasu a namýšľali si, že sme už blízko k daru jasnovidectva, a tak sme naplnení márnomyseľnosťou. Kto verí démonovi, pre toho je často prorokom, ale pre toho, kto ním……...
27. Príčina, prečo sme sa po predchádzajúcom slove rozhodli hovoriť o snení, je očividná. Ak kvôli Pánovi zanecháme svoje domovy a rodiny a prijímame život vyhnancov z lásky k Bohu, vtedy sa nás zlí duchovia snažia znepokojovať snívaním, predstavujúc nám našich príbuzných ako žialia alebo sú držaní v zajatí, alebo trpia inými trápeniami. Preto ten, kto verí snom, sa podobá……...
26. Snívanie je hnutie mysle pri nehybnosti tela. Fantázia je klamom očí v driemajúcej mysli. Fantázia je extázou mysle, keď je telo bdelým. Fantázia je videním toho, čo v skutočnosti nejestvuje. Nedôverovať snom Svätý Ján Klimak na začiatku rozlišuje medzi snením a fantáziou. Snívanie je aktivitou mysle počas spánku. Fantázia je hnutím mysle počas bdelého stavu. Jednoducho povedané,……...
25. Nedá sa skryť to, že vnímanie našej mysle je vcelku nedokonalé a rozhodne plné neznalosti, lebo ako chuť rozlišuje jedlá, sluch rozpoznáva myšlienky, pri pohľade na slnko sa ukazuje slabosť očí a pochabé duše sa poznajú slovami. Ale zákon lásky nabáda a vzťahuje sa na to, čo je nad naše sily. A tak si myslím (i……...
24. Dobrý a usporiadaný charakter sa získava mnohými námahami a snaženiami. Ale čo sa dosiahlo veľkou námahou sa dá stratiť v jednom okamihu. „Zlé reči kazia dobré mravy,“[1] keď sú súčasne svetské a aj v chaose. Kto sa spolčuje s ľuďmi sveta alebo sa s nimi stýka po svojom odchode zo sveta, ten bezpochyby buď upadne do……...
23. Pripútanosť k niektorému z príbuzných či cudzích je veľmi zlá, lebo nás môže pomaly privliecť k svetu a úplne uhasiť oheň našej pokory. Ako sa nedá jedným okom hľadieť na nebo a druhým na zem, tak je nemožné nevystaviť sa duševným strádaniam tomu, kto sa mysľou i telom neodlúčil od všetkých svojich príbuzných i nepríbuzných. Exil je……...
22. Keď nás diabli alebo ľudia budú chváliť za odchod do ústrania ako za veľkú námahu, vtedy pomyslime na Toho, ktorý kvôli nám zostúpil na zem ako cudzinec a spoznáme, že naveky sa za to nemôžeme odvďačiť. Vzdávať Bohu vďaky Svätý Ján Klimak nadväzuje na predchádzajúci odstavec a ponúka ďalšiu zbraň proti pokušeniu pýchy nad uskutočneným exilom….…...
21. Inokedy Pán veľmi preslávil toho, kto odišiel do ústrania po vzore tohto veľkého muža a hoci aj táto sláva prichádza od Boha, predsa je lepšie odvracať ju štítom pokory. Štít pokory Náš neviditeľný nepriateľ je veľmi prefíkaný. Životy svätých asketikov nám ponúkajú veľa príkladov jeho pokušení. Svätý Ján Klimak v poučení varuje pred jedným z nich. Dopadá……...
20. Nikto sa exilu neoddal do takej miery ako ten veľký muž[1], ktorému bolo povedané: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu,“ (Gn 12, 1) a navyše bol vyzvaný odísť do cudzej a barbarskej krajiny. Sprievodca na ceste do exilu Svätý Ján Klimak dáva nám za príklad Abraháma, ktorý sa môže……...
19. Zataj svoj vznešený pôvod a nevyvyšuj sa svojou ušľachtilosťou, aby si tak nebol jedným v slová a druhým v skutku. On musí rásť! Vydanie sa do exilu neznamená len opustenie sveta a vytvorenie vhodného prostredia pre náš duchovný život. Exil sa týka aj mnohých našich vnútorných nastavení duše, ktoré je potrebné opustiť. V minulosti sa stávalo,……...
18. Pre svoj život vo vyhnanstve si vyberme miesto, kde je málo príležitostí k pohodliu a márnosti, ale zato dosť k pokore, ináč náš útek budú sprevádzať vášne. Vytvorenie malých monastierov Keď hovoríme o exile, musíme veľmi dbať na to, aby sme správne pochopili. Ak ostaneme iba pri dojme, že ide o útek zo sveta, veľmi si sťažíme……...
17. Varuj sa, aby vášeň ku tvojim milovaným rodičom sa v tebe neprejavovala ako v objatí vôd a aby si sa neutopil vo vodách pozemských náruživostí. Nedaj sa pohnúť slzami rodičov alebo priateľov, lebo ináč budeš plakať naveky. Keď Ťa obkolesia ako včely alebo lepšie povedané ako osy, oplakávajúc ťa, vtedy neodkladne obráť svoj duchovný zrak na……...
16. Túžba po Bohu uháša túžbu po rodičoch, a kto tvrdí, že má jednu aj druhú, ten klame sám seba, lebo bolo povedané: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom.“[1] Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem, – hovorí Pán,(to jest pokoj medzi rodičmi a ich synmi a bratmi, ktorí si priali mi slúžiť) – nie pokoj som……...