Po našom zrieknutí sa sveta v nás démoni vzbudzujú myšlienky, aby sme velebili tých, ktorí sú spomedzi ľudí vo svete milosrdnými a súcitnými, a aby sme sebou pohŕdali ako takými, ktorí sú zbavení takýchto dobrodení. Cieľom našich nepriateľov je, aby falošnou pokorou sme sa buď vrátili do sveta, alebo ak zostaneme mníchmi, uvrhnúť nás do zúfalstva. Tými,……...
Počas pozemského života je človek náchylný k neprestajným zmenám. Dosvedčuje to i naša osobná skúsenosť, keď krátka strata pozornosti vedie našu myseľ od sústredenosti na Boha k myšlienkam, ktoré dokonca odporujú jeho svätej vôli. Dokonca nie sme v bezpečí ani pri dosiahnutí vyššej duchovnej úrovne. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Nie je človeka, ktorý kým je v tele, nebol by navštívený vandrákom……...
Keď prorok Eliáš povolal Elizea, ten mu povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ (1 Kr 19, 20). Prorok Eliáš mu nebránil. Napriek tomu, že bol prorokom, uvedomoval si, že nemôže vyžadovať radikálne rozhodnutie k nasledovaniu. Niečo iné však vidíme v evanjeliu. Ježiš Kristus tomu, kto mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť……...
2. Veľká hanba nám, ktorí po pozvaní, ktorým nás pozval Pán a nie človek, sme zanechali všetko vyššie spomenuté, a ešte sa bojíme o čokoľvek, čo nám nemôže priniesť úžitok v čase našej veľkej potreby, to jest v čase odchodu našej duše. Lebo to znamená, ako riekol Pán, že sa obzeráme späť a nie sme tak súci……...
Uvažovanie nad štyrmi predpokladmi pre uskutočnenie druhého kroku na rebríku božského výstupu, nám veľmi zreteľne odhalí všetky putá, ktoré musíme preťať, aby sme mohli pokračovať v tejto ceste. Svätý Ján Klimak hovorí, že kto naplní všetky štyri predpoklady, stáva sa slobodným a „už viac nemiluje nič dočasné, nestará sa ani sa netrápi o statky, ani o majetky,……...
Štvrtý predpoklad spočíva v pamätaní na posledné veci. Podľa svätého Jána Klimaka ho napĺňa ten, „kto skutočne pamätá na večné muky a strašný súd, kto skutočne sa obáva svojho odchodu z tohto života“. Aj keď sa týmto veciam zvlášť venuje v šiestom kroku Rebríka, nemôže z predpokladov pre nastúpenie cesty k odpútanosti vynechať toto dôležité asketické cvičenie. Poučenie svätého Theodorosa……...
Osvojenie si ducha kajúcnosti je ďalším predpokladom. Je to vlastne prirodzená reakcia srdca, keď sa pokúšame o naplnenie predchádzajúcich. Úsilie o skutočnú lásku k Bohu a horúca túžba po večnom živote odkryje naplno chudobu nášho srdca. Človek si je okamžite vedomý vlastnej padnutej prirodzenosti, ktorá rebeluje a odporuje ceste, na ktorú ho pozýva evanjelium. Spoznanie tohto stavu núti k rozhodnutiu. Človek buď……...
Túžiť a snažiť sa o budúce kráľovstvo je druhým predpokladom, ktorý uvádza svätý Ján Klimak. Svätý Teofan Zatvornik hovorí: „Jestvuje moment, veľmi zreteľný moment, ktorý je výrazne zaznamenaný v toku nášho života, kedy človek začína žiť kresťanský život. Je to moment, keď v ňom začali byť prítomné charakteristické znaky kresťanského života. Kresťanský život je nadšenie a sila pre zotrvávanie v spoločenstve s Bohom……...
Svätý Ján Klimak hovorí, že absolvovanie druhého kroku alebo stupňa duchovného výstupu si vyžaduje naplnenie niekoľkých predpokladov. Môžeme to považovať za vstupný test, ktorý nám ukáže, či sme pripravení pre tento krok. Prvým predpokladom je skutočná láska k Pánovi. Je potrebné odolať pokušeniu, ktoré nás nabáda preskočiť túto podmienku. Ponúka nám ilúziu, že je úplne prirodzené, že……...
Štúdium učenia svätého Jána Klimaka, ako aj iných svätých otcov, sa má líšiť od spôsobu štúdia, ktorý sme si nadobudli počas školských čias. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Nech slová skúsených mužov nie sú pre teba ako slová povrchných osôb a predavačov slov, aby si neostal v temnote do konca života zbavený každého úžitku múdrych slov; a aby si ako zmätený……...
1. Kto si naozaj zamiloval Pána, kto si skutočne praje a snaží sa o budúce kráľovstvo, kto má skutočne ľútosť nad svojimi hriechmi, kto skutočne pamätá na večné muky a strašný súd, kto skutočne sa obáva svojho odchodu z tohto života, ten už viac nemiluje nič dočasné, nestará sa ani sa netrápi o statky, ani o majetky,……...
Dnešné podobenstvo sa nám nepočúva ľahko. Po dôvode nemusíme pátrať veľmi dlho. Správanie nemilosrdného sluhu nám pripomína mnohé situácie z nášho života, v ktorých sme sa mu v mnohom podobali. A ak si nájdeme čas, aby sme sa hlbšie zamysleli nad našimi reakciami, tak tých prípadov podobnosti ešte pribudne. Prináša to však do našej mysle zmätok, pretože v drvivej väčšine prípadov by……...
Vo svojom duchovnom zápase môžeme očakávať, že Boh nás v správnom čase môže navštíviť svojou útechou. Svätý Izák Sýrsky prináša poučenie pre takéto chvíle, aby sme o ňu neprišli nesprávnym hnutím v duši. „Keď ťa teda zatieni milosť a svätí anjeli sa k tebe priblížia a obklopia ťa, a navyše aj všetkých tých, ktorí sa ťa pokúšajú stiahnuť z ich……...
„Skutočne úžasný je tento svätý muž, ako niekoľkými slovami urobil túto vec hodnou dôvery; ukázal, že je plný múdrosti a úplne vyhnal z mysle svojho čitateľa všetky pochybnosti. Navyše hovorí, že človek, ktorý kráča podľa vlastných úmyslov a nepraje si nasledovať túto cestu, túži ísť po vlastnej, ktorá nebola vyšliapaná otcami, odvracia sa od týchto vecí a stáva sa……...
Skúšky, utrpenia, pokušenia – to všetko je súčasťou duchovného zápasu. Ak niekto hovorí, že je ušetrený od týchto vecí, tak je to zvyčajne znak, že ešte nezačal svoj duchovný výstup. Tí však, ktorí sa usilujú kráčať po ceste k spáse, sú si dobre vedomí týchto zápasov, ktorým čelia každý jeden deň. Niekedy je ich intenzita tak veľká, že……...
Svätý Izák Sýrsky vysvetľuje slová svätého Makáriusa Veľkého: „Keď hovorí, že by sme nemali byť smutnými, keď sa prihodí pád, nemyslí tým, že by sme sa nemali voči nemu postaviť alebo že by sme ho mali prijať s potešením, ako niečo, čo je nám prirodzené, ale že by sme nemali zúfať ako človek, ktorý očakáva niečo vznešenejšie,……...
„Ako to, ó, Makárius? Hovoríš, že ,je zima a hneď na to páliace teplo a potom azda krupobitie a hneď na to pekné počasie. Toto je spôsobom, ako sme trénovaní: teraz je zápas a ,milosť nám prichádza na pomoc; inokedy je duša vystavená násilným vlnám, ktoré voči nej povstávajú, potom nastáva zmena a milosť zatieňuje človeka a napĺňa jeho srdce s radosťou a pokojom……...
„Svätý Makárius napísal jasne s veľkou rozvahou a vážnosťou ako pripomienku a poučenie pre bratov. Napísal, že tí, ktorí dosiahli úroveň čistoty, by nemali padnúť do beznádeje v čase opačných zmien, keď nepredvídane na nich dopadnú, dokonca aj keď nepodľahli nedbanlivosti a laxnosti: pretože aj keď sa dodržuje správna disciplína, môžu sa prihodiť pády, ktoré sa protivia ich vôli….…...
Šesťdesiata deviata homília prináša varovanie, že pokušeniam nie sú vystavení len slabí a ešte duchovne nezocelení ľudia, ale tiež tí, ktorí boli uznaní za hodných dočasnej bezvášnivosti. Svätý Izák Sýrsky začína homíliu slovami: „Ako často (dokonca aj ľudia pokročilí v čnostiach) padajú a skrze pokánie uzdravujú svoje duše a milosť ich prijíma! Aberácia totiž prechádza bez rozdielu každou racionálnou povahou……...
„Človek, ktorý sedí v stíšení a prijíma skúsenosť Božej láskavosti, nepotrebuje presviedčajúci argument a jeho duša netrpí chorobou nevery, ako tí, ktorí majú pochybnosti o pravde. Pretože svedectvo ich vlastnej skúsenosti je dostatočne presvedčivé, než nekonečné množstvo slov, ktorým chýba skúsenosť. Nášmu Bohu nech je sláva a česť na veky vekov. Amen.“ Aj keď svätý Izák Sýrsky sa považuje za duchovných……...
Svätý Izák Sýrsky hovorí s hlbokým presvedčením, že ovocie stíšenia je prístupné pre každého, kto sa s vážnosťou usiluje o čistotu srdca. „Neustále bdenie s čítaním a častými prostráciami konanými s prestávkami spôsobí, že nepotrvá dlho, kým sa tie dobré veci nevrátia k tým, ktorí o ne s vážnosťou usilujú. Pretože tí, ktorí ich nachádzajú, nachádzajú ich týmito prostriedkami. Keď konáme tieto práce a prebývame vytrvalo……...
„Ale, ó, môj brat, ak tieto veci vo väčšej alebo menšej miere sa ešte po určitej dobe nezačali prejavovať v tvojej duši, potom utrpenia a skúšky a dokonca celé tvoje stíšenie je neužitočnou námahou. A aj keby sa diali zázraky tvojou rukou, dokonca aj keby si niekoho vzkriesil z mŕtvych, predsa tieto skutky sa nedajú porovnať k spomínaným. Ihneď prebuď svoju dušu a so……...
„Získaj vedomosť o rozdiele volania srdca a jeho prehováraní, keď ho počuješ. Nepretržité stíšenie svojou neutíchajúcou a vytrvalou prácou rýchlo prinúti dušu ochutnať tieto veci. Predsa však po ich objavení sú stratené skrze ľahostajnosť tých, ktorí ich prijali a dlho trvá, kým sú znovu nájdené. S ohľadom na tieto veci človek by si mohol trúfať povedať, čo vyhlásil požehnaný……...
„Znova sa presvedč, či tvoja duša nadobudla silu zbaviť sa spomienok na viditeľné veci silou nádeje, ktorá ovládla srdce, a ktorá posilňuje vnútorné zmysly prostredníctvom pevného presvedčenia. A pozri sa, či sa tvoje srdce (bez toho, aby si o tom premýšľal) nezvykne nechať odviesť od pozemských vecí ako väzeň neustálou prácou na jeho neustálom zhováraní sa s……...
„Vyviera z tvojho srdca ustavične istá sladkosť, ktorá je svojou rozkošnosťou neporovnateľná a ťahá za ňou celého človeka? A občas do celého tela nenápadne preniká istá slasť a radosť (veci, ktoré jazyk tela nedokáže vyjadriť), až kým to, čo je pozemské, nie je po tomto prijatí považované za popol a trus? Lebo prvá spomenutá radosť, ktorá vyviera……...