V duchovnom živote jestvujú momenty, keď človek je vystavený záplave hriešnych myšlienok, ktoré prichádzajú v stupňujúcich vlnách. Aj keď sa úporne snaží im vzdorovať, zdá sa mu, že čím viac vzdoruje, tým intenzívnejšie na neho útočia. V takej situácií človek môže stratiť odvahu a vzdať svoj vnútorný zápas. Ostáva zahanbený a pripúšťa, že pokušenie je oveľa silnejšie, než sila jeho duše. Táto……...
Ľahkovážnosť v duchovnom živote sa nevypláca. Nedostatok bdelosti otvára dvere pre rôzne nesprávne konanie, ktoré sa môže stať nielen silným návykom, ale aj potešením, ktorého sa človek nechce vzdať. Ak sa človek rozhodne pre hlbší duchovný život, rýchlo odhalí tieto návyky a spozná silu, ktorou ho spútavajú. Ak ich chce odstrániť, musí sa pripraviť na ťažký zápas. ……...
Svätý Izák Sýrsky nalieha, aby sme nikdy nezabudli na lásku Otca, kedykoľvek padneme. A nech by sa stalo, že padneme mnohokrát, máme vstať a znovu začať budovať základy duchovnej stavby, ktorú sme hriechom zruinovali. Toto poučenie je potrebné vložiť si pevne do srdca, pretože skúsenosť pádov môže priniesť znechutenie a ochabnutie do duchovného života. Na tieto momenty máme odpovedať……...
AI Matka dospievajúceho syna sa chcela ubezpečiť, či jej ratolesť dávala pozor na sv. liturgii. Spýtala sa: „O čom bola dnešná kázeň?“ „O spovedi… Veď ten náš farár už ani nevie o inom hovoriť… akoby spoveď bola tým najdôležitejším na svete…“ Reakcia tohto mladíka nie je niečím výnimočným. Koľkí ešte neobjavili dôležitosť tejto sviatosti a reagujú úplne……...
Pri úvahách o funkcii tejto sviatosti, svedomie Cirkvi v nej objavuje okrem súdnej povahy aj jej liečivú a ozdravujúcu vlastnosť. Je tu súvislosť so skutočnosťou, že Kristus Pán v evanjeliu často vystupuje ako lekár a jeho vykupiteľské dielo sa už od prvých čias kresťanstva volá medicina salutis – liek prinášajúci spásu. (Ján Pavol II.) * Chvíle úprimnej spovede iste patria k najsladším,……...
Kolegovia v práci si okrem iného rozprávali o predsviatočnej spovedi. Jeden z nich, považovaný za hlboko veriaceho kresťana, povedal k tomu aj svoj osobný zážitok. „Viem presne, bolo to pred štrnástimi rokmi takto pred sviatkami: Na spoveď som chodil roky tak dvakrát do roka. Vyhovovala mi masa ľudí, anonymita a ešte som dával pozor, kde to najrýchlejšie ide. I vtedy som vošiel……...
60-ročný človek ide k lekárovi. Je to po prvýkrát v živote. Doteraz nemal žiadne potiaže, mal sa dobre. Jeho manželstvo bolo kľudné, deti v poriadku, zamestnanie dobré. Žil si a všetko si doprial. Mohol si to dovoliť. Naraz nastali zdravotné potiaže. Odrazu musí vziať na vedomie svoj zdravotný stav, musí zmeniť celý spôsob života. Žiadna káva, žiaden alkohol,……...
Istý človek sa dlhšiu dobu nevedel odhodlať k sv. spovedi. To však veľmi zarmucovalo Pána Ježiša, lebo toho človeka veľmi miloval. Preto poslal za ním anjela s odkazom: „Zakazujem ti ísť sedem rokov na sv. spoveď!“ Tieto slová ho strašne vyľakali a začal vo svojej bolesti cez slzy rozmýšľať: „Čo ak sa mi niečo zlé stane a zomriem?………...
Starý kňaz sa spýtal svojich mladších spolubratov: „Viete, ktorý deň v mojom živote bol najkrajší?“ Kňazi hádali. Jeden mienil, že to bol deň 1. svätého prijímania, iní, že deň kňazskej vysviacky, ďalší, že deň primícií . . . Starý kňaz ich prestal napínať. Povedal: „Iste, všetko toto boli nádherné dni. Ale najkrajším dňom môjho života je tento: Raz……...
O ktoromsi aragónskom kráľovi sa rozpráva táto zaujímavá príhoda: Jedného dňa šiel kráľ so svojimi dvoranmi k zlatníkovi. Kým sa kráľ rozprával so zlatníkom, dvorania si prezerali šperky. Keď z obchodu odišli, pribehol za nimi rozčúlený zlatník. Hlásil kráľovi, že mu chýba drahocenný diamant. Kráľ s družinou sa vrátil do obchodu. Poprosil zlatníka, aby doniesol krčah naplnený soľou….…...
Portugalsko roku 1910. Na veži mestského farského kostola práve odbilo polnoc. Farár Ribeira už chcel odísť zo svojej pracovne, keď dolu niekto zazvonil. Pravdepodobne nejaký ťažko chorý, pomyslel si. Keď otvoril domové dvere, vstúpil dnu muž s hlboko do čela stiahnutým klobúkom a rozhodne mu povedal: „Chcem sa vyspovedať!“ Farár aj napriek neskorej nočnej hodine odpovedal: „Ako si……...
V jednej dedine žobrák zachránil život topiacemu sa štvorročnému chlapcovi. Keď sa o tom dozvedela o tom chlapcova matka, bola žobrákovi veľmi vďačná. Bola by mu dala všetko čo by si prial. On okrem toho, že sa najedol v tej rodine nič nechcel prijať. Keď sa žobrák lúčil, matka odopla zlatú retiazku na ktorej bola medailónka Panny Márie……...
Mala byť veľkonočná spoveď. Farár sa stretol s bývalým miništrantom Mirom, ktorý pravidelne chodieval miništrovať a pravidelne sa spovedával. Kňaz mu hovorí: „Bude spoveď. Prídeš? Kedysi si sa spovedával.“ „Čo tam pôjdem,“ hovorí Miro, „ja žiaden hriech nemám.“ „Miro,“ odvetí mu kňaz, „keby nejaká kamera zachytila tvoj život reálne, ako skutočne prebiehal a potom by ti filmár povedal:……...