V spisoch svätých otcov sa často zdôrazňuje nevyhnutnosť Božej bázne. V súčasnosti mnohí reagujú na túto podmienku s rozpakmi, pretože bázeň alebo doslova strach pred Bohom chápu skôr ako nepochopenie Evanjelia alebo ako znak slabej viery. Svätý Izák Sýrsky nádherne vysvetľuje úlohu bázne v duchovnom živote. Hovorí: „Ako je nemožné preplávať veľký oceán bez lode, tak je nemožné obdržať……...
Svätý Izák Sýrsky v pár odstavcoch štyridsiatej šiestej homílii rozpráva o Eucharistii. Pre tých, ktorí našli lásku, prináša úľavu v duchovných zápasoch, vnáša skutočný život a človek začína „dýchať vzduch vzkriesenia“. Je trochu nezvyčajné čítať tieto jeho slová, pretože svätí otcovia len málokedy rozprávajú o sviatostiach. Musíme však pochopiť, že písali zväčša pre mníšske spoločenstvá, v ktorých prijímanie sviatostí bolo tak prirodzenou……...
Keď sa usilujeme dodržiavať evanjeliové prikázania a napĺňať Božiu vôľu, vnímame silný odpor našej padnutej prirodzenosti. Vášne, ktoré sa usalašili v našom srdci, sa domáhajú naplnenia vlastných túžob a potešení. Premáhanie toho odporu, odmietanie požiadaviek vášní svätý Izák Sýrsky prirovnáva k siatiu uprostred tŕňov a požívaní chleba potu. Dáva nám však nádej na úľavu v tomto duchovnom zápase. „Keď nájdeme lásku, požívame……...
Raj svätý Izák Sýrsky opisuje slovami, že „je to Božia láska, v ktorej je potešenie všetkej blaženosti“ a pridáva k tomu obraz jedenia zo stromu života. Pripomína skúsenosť svätého Pavla, ktorý zakúsil chuť tohto nadprirodzeného pokrmu. Uvedomuje si však, že táto jeho skúsenosť ako podobná skúsenosť mnohých svätých, môže byť vzdialená mnohým kresťanom, aj keď sa úprimne usilujú o život……...
Aj keď sa pozeráme na nebo ako na cieľ svojho pozemského života, predsa ho vnímame ako relatívne vzdialený moment v budúcnosti. Svätí otcovia sa nestotožňujú s takýmto vnímaním. Hovoria, že nebo začína svojím spôsobom už tu na zemi. Svätý Izák Sýrsky to vysvetľuje slovami: „Raj je Božia láska, v ktorej je potešenie všetkej blaženosti a kde svätý Pavol ochutnal……...
Keď počúvame poučenie svätého Izáka Sýrskeho, že pokánie je bránou k Božiemu milosrdenstvu, celkom určite mu neprotirečíme. Na druhej strane sme toto poučenie mohli vnímať ako oviatie dychom starobylého náboženského zmýšľania, ktoré je už prekonané dnešnou dobou. Je veľa dôvodov pre prítomnosť tohto pocitu. V poslednej dobe sa začína stále častejšie pripomínať ten, ktorý je tak trochu kritikou rôznych……...
Svätí otcovia pokánie často prirovnávajú k druhému krstu. Svätý Izák Sýrsky mieni to isté, keď o pokání hovorí ako o druhom obnovení človeka Bohom. Hovorí: „To, čo sme dostali ako záloh krstom, prijímame ako dar prostriedkami pokánia. Pokánie je bránou k milosrdenstvu, ktorá sa otvára tým, ktorí ju hľadajú. Touto bránou vstupujeme do Božieho milosrdenstva a mimo tohto vchodu nenájdeme milosrdenstvo.“……...
Svätý Izák Sýrsky začína ďalšiu homíliu slovami: „Viera je bránou k tajomstvám.“ V asketickej literatúre sa často stretávame s podobnými výrokmi. Čo sú to tie tajomstvá, o ktorých svätí hovoria? Majú tým na mysli záležitosti duchovného sveta, ktoré spoznávame skrze vieru. Ak sa viera prehlbuje, tým sa prehlbuje aj poznávanie týchto duchovných záležitostí. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že tak ako……...