Svätý Izák Sýrsky nás povzbudzuje k vytrvaniu v asketickom zápase poukázaním na príklad nášho Spasiteľa, ktorý do posledného výdychu na kríži dokonale napĺňal vôľu svojho Otca. Toto je cesta aj pre nás. Nejestvuje žiadna iná. Tým, ktorí azda váhajú, adresuje tieto slová: „V prípade krátkej lenivosti alebo kvôli nedbalosti tŕnie sa rozrastie a pokryje tvár tvojej zeme, zadusí dobré……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v zdôrazňovaní dôležitosti asketického života. Hovorí: „Keď prestaneme v pote prácu modlitby, potom nevyhnutne budeme žať tŕnie; pretože zanechanie modlitby znamená podporu telesnosti, ktorá vo svojej prirodzenosti prináša tŕnie. Pretože vášne sú tŕním a vyrastajú zo semien, ktoré sú zasiate v našom tele. Nakoľko nosíme obraz Adama, nevyhnutne nesieme aj jeho vášne. Zem nemôže zastaviť rast……...
Kristovo vtelenie mení chápanie ľudského života, jeho dôstojnosti, jeho osudu. Volá nás k zvoleniu veľmi špecifického cieľa pre náš život. Tým nie je úsilie priniesť ovocie, ktoré je zviazané s týmto svetom, ale ovocie, ktoré je odpoveďou na Kristovu obetu a jeho milosť. Tým je zvolenie života v Kristovi, ktorý presahuje limit nášho prebývania na zemi a otvára pre nás večný život….…...
Aby svätý Izák Sýrsky vysvetlil asketickú námahu, ktorá má sprevádzať náš pozemský život, pripomenul Adama, ktorému bolo povedané: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb“ (Gn 3, 19). Avšak dokedy? „Kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3, 19). A zem bude rodiť „tŕnie a bodľače“,……...