Sú tri veci, ktoré človek nadobúda s ťažkosťou; a predsa tieto tri veci mu pomáhajú uchovať všetky čnosti v jeho duši. Sú to tieto tri veci: smútok kvôli hriechom, slzy nad hriechmi a neprestajná spomienka na smrť. Kto každý deň myslí na smrť a hovorí si: „Mám iba dnešný deň v tomto pomíňajúcom svete,“ ten nikdy nezhreší pred Bohom. A naopak, kto očakáva dlhý……...
Brat, očakávaj denne svoju smrť. A pripravuj sa na tú cestu, pretože hrozný príkaz smrti príde v hodinu, keď to nebudeš očakávať. Beda ti potom, ak ťa nájde nepripraveného. Je dobré sa pozastaviť pri týchto úvodných slovách svätého Efréma Sýrskeho. Dôvodom nie je reflexia nad ich obsahom – ten je zrozumiteľný. Je však dôležité si uvedomiť jednotu učenia……...
5. Abba Arsenios, keď prišiel čas jeho smrti, začal plakať. Keď to zbadali bratia a otcovia, spýtali sa ho: „Azda aj ty, otče, sa bojíš smrti?“ „Poviem to s úprimnosťou,“ odpovedal, „strach, ktorý teraz cítim, ma sprevádzal od času, keď som sa stal mníchom.“ Krátko na to zomrel. Pamätanie na smrť posilňuje v duši Božiu bázeň. Stáva……...
4. Jeden starec povedal, že pred každou prácou, ktorú má človek príležitosť vykonať, mal by sa spýtať: „Ak by ma Boh navštívil počas tohto momentu, čo by na to povedal?“ Skúmaj preto odpoveď, ktorú ti dáva svedomie. Ak by ťa napomínalo za to, čo plánuješ urobiť, odvráť sa od toho a rob niečo iné. Pretože kto pracuje pre……...
3. Jeden asketický starec povedal: „Keď pracujem a upustím vreteno, pred zdvihnutím prinesiem smrť pred svoje oči.“ Ten istý starec tiež povedal: „Človek, ktorý si v každej chvíli pripomína smrť, porazí duchovnú malátnosť.“ Výroky asketického starca dopĺňajú predchádzajúce poučenia. Vidíme, že svätí otcovia praktizovanie spomienky na smrť nevnímali ako hnutie mysle, ktoré má vzbudiť strach a hrôzu. Uvedomovali si,……...
2. V prostredí Jordánu v tých dňoch žil pustovník, ktorý sa namáhal v mníšstve po mnoho rokov. Kvôli Božej ochrane nikdy nebol postihnutý útokom nepriateľa a bol uchránený od jeho pokušení. Z tohto dôvodu pred návštevníkmi, ktorí prišli pred duchovnú radu, vysmieval sa diablovi a hovoril: „On je ničím. Nemôže nijako ublížiť zápasníkom, dotýka sa len tých, ktorí ako on vo svojej……...
1. Abba Agathon povedal, že mních by mal mať v mysli neustále hrozný Boží tribunál, čo je druhý príchod Krista. Abba Agathon pripomína, že asketické cvičenie pamätania na smrť nemá byť iba uvedomením si tohto nevyhnutného momentu v živote každého človeka, ale i skutočnosti, ktorá nasleduje okamžite po tomto momente. Človek vstupuje do reality večného života, kde naplno vníma……...
Čo urobil svätý Ján Veľký, alexandrijský patriarcha, aby vtlačil do mysle spomienku na smrť a živo ju videl očami svojej duše? Nariadil, aby bol postavený jeho hrob, ale bez jeho úplného dokončenia. Tým, ktorí pracovali na jeho hrobe, prikázal, aby vo sviatočný deň prišli na slávnosť a pred všetkými zhromaždenými nahlas povedali: „Tvoj hrob, majstre, je stále nedokončený; tak……...
Hypotéza 5: Musíme si vždy pripomínať smrť a budúci súd; pretože kto stále neočakáva smrť a budúci súd, je ľahko premožený vášňami. Svätý Anton povedal svojim učeníkom: Aby sme sa nestali nedbalými alebo neutekali pred asketickými prácami, je dobré si pripomínať slová apoštola, ktorý hovorí: „Každý deň zomieram.“[1] Pretože ak by sme žili svoje životy tak, akoby sme……...
Brat upadol do pokušenia, do hriechu. Jeho smútok bol tak veľký, že opustil svoje mníšske pravidlo. A hoci v podstate chcel konať pokánie, jeho smútok ho od toho zdržiaval, pretože si neustále v sebe hovoril: „Ako môžem dôjsť k stavu, v ktorom som bol predtým?“ Stal sa nedbalým a ľahostajným a nemal v sebe silu vrátiť sa k mníšskej práci. Navštívil jedného starca a vyznal sa……...
Človek nie je perpetuum mobile. Pre svoj telesný život potrebuje neustále dopĺňať energiu zvonku. Prijímame jedlo, tekutiny. Je to základná potreba telesného života. Človek takto nechtiac je napojený na tento svet a vôbec ho nenapadne prerušiť toto spojenie, pretože bez jedla alebo tekutín sa nedá žiť. Človek však nie je iba telo. Má nesmrteľnú dušu. Aby……...
Keď vo Svätom písme čítame o živote prvých kresťanov, často narážame na zmienky o rôznych charizmách. Svätý apoštol Pavol na začiatku prvého listu Korinťanom ďakuje Bohu za to, že boli v Kristovi obohatení vo všetkom, takže im „nechýba nijaký dar milosti“. To však neznamená, že kde sa objavujú charizmy, tam sa musí zároveň objaviť svätosť. Život korintských……...
Nezriedka sa stretávame s hlásateľmi nových učení, ktorí ohlasujú záchranu človeka. Ide o rôzne sekty, ktoré chcú svojim falošným učením sa hrať na spasiteľov ľudstva. Ale môžu to byť aj rôzne spoločenské systémy, ktoré vo svojej nadutosti sa cítia schopné vyriešiť všetky problémy sveta. My vieme, že pravý Spasiteľ už prišiel v osobe Ježiša Krista. Dokonal……...
Dnešné čítanie z listu Efezanom dáva vážne napomenutie pre život: „Už nežite, ako žijú pohania,…“ Aby sme spoznali, ako žijú pohania, stačí sa pozrieť okolo seba. Čo charakterizuje život dnešných pohanov, to bolo zaiste i znakom pohanského života v dobe sv. Pavla. Ide hlavne o dve veci. Predovšetkým je to záujem len o hmotné a pozemské veci……...
Nedávno som bol na jednom úrade. Potreboval som vybaviť jednu záležitosť, o ktorej som si myslel, že je celkom jednoduchá. No mýlil som sa. Úradník odmietol moju žiadosť s odôvodnením, že mi ešte treba to a ešte ono. Na chodbe som stretol známeho. Tak trošku namrzený som mu vysvetlil, ako som pochodil. Pozrel do mojich papierov a……...
Nenájde sa azda nik, kto by chcel život prežiť len tak bezcieľne. Preto si dávame rôzne ciele, ktoré chceme dosiahnuť Pre jedného je to kariéra v práci, pre iného nadobudnutie majetku, ďalší žije pre svoje deti a niektorí len pre zábavu, pôžitky. Tieto ciele však skôr či neskôr stroskotávajú. Dôchodok ukončí pracovnú kariéru, deti dorastú a rozídu……...
Ak sa usilujeme dôsledne žiť kresťanský život, potom sa veľmi zreteľne stretávame s ovocím nevery vo svete okolo nás. Je celkom prirodzené, že nás to trápi a že si potajomky prajeme mať nejaký prostriedok, moc, aby sme mohli odstrániť to, čo je zdrojom nešťastia, nepokoja, ťažkostí. Dnes nám ukazuje prostriedok, ktorý nám dá moc riešiť tieto……...
Svätý apoštol Pavol pokladá za veľkú milosť zvestovať evanjelium pohanom. Dobre vníma Božiu dobrotu, ktorá všetkým ľuďom odkrýva plán spásy. Viera v Ježiša Krista vyslobodzuje človeka z každého väzenia, ktoré ho pripravuje o dôstojnosť. „Keď Cirkev zvestuje človeku Božiu spásu, keď mu svojimi sviatosťami ponúka a sprostredkuje Boží život, keď jeho životu dáva orientáciu príkazom lásky……...
Chrám je miesto stretnutia človeka s Bohom. Preto všade tam, kde sú kresťania, všade tam stoja chrámy. Sú veľmi dôležité pre naše posvätenie, ale ešte väčšiu dôležitosť má náš život z viery. Svätý Pavol to pekne povedal: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Zamyslime sa však, či žijeme v stave……...
Čítame z listu svätého apoštola Pavla veriacim v Efeze. Efez bol hlavným mestom rímskej provincie a dôležitým kultúrnym a hospodárskym centrom na maloázijskom pobreží. Kvitnúci obchod, bohatstvo, kult Diany a jej nádherný chrám, to všetko vábilo ľudí do Efezu, ktorý nazývali Svetlo Ázie. Svätý Pavol si uvedomoval, ako môže bohatstvo, prepych a neviazanosť efezského prístavu ohroziť……...
Denne môžeme byť svedkami prejavov choroby, ktorú trpí spoločnosť. Tejto chorobe môžeme dať názov: honba za peniazmi. Nie je ťažké jej podľahnúť. Trh vyvoláva všelijaké veci: pekné i užitočné. Ale jedná vec vyvoláva potrebu ďalšej. Ono to nestačí kúpiť magnetofón. K nemu potrebujeme pásky a tie tiež niečo stoja. Preto treba peniaze. A tak sa plašíme, namáhame,……...
Zamyslenie sa nad súčasnou dobou nás nenapĺňa veľkým optimizmom. Rôzne spoločenské neporiadky, rastúca kriminalita, Netolerancia, výbuchy vášni každého druhu, to je realita, s ktorou sa každodenne stretávame. Keď k tomu pripočítame osobné nezdary, viny, strach a utrpenie, chytí nás azda pokušenie kapitulovať a tak uznať víťazstvo zla. Nie je tajomstvom, že to aj robíme. Musíme si však……...
V ranej Cirkvi sa krsty zvyčajne slávili na Veľkú sobotu. Noví kresťania po krste dostali biele rúcha, ktoré nosili celý nasledujúci týždeň. V nedeľu po Pasche si naposledy obliekli tieto biele rúcha a potom sa vrátili k noseniu zvyčajného odevu. Biskup im v túto nedeľu však pripomenul, že sú stále „oblečení v Krista“ a majú chodiť vo svete už nie ako neveriaci, ale ako……...
7. Dvaja mnísi prenasledovaní démonom žiadostivosti opustili miesto svojho asketického zápasu, odišli do mesta a vzali si ženy. Po nejakom čase sa za to kajali a povedali si: „Čo sme získali opustením anjelského stavu a užívaním si špiny zmyselného života, čo vedie k večnému ohňu a znášaniu nekonečného trápenia v pekle? Vráťme sa znovu na púšť a konajme pokánie.“ Hneď sa vydali……...
6. Abba Theodor z Pherme povedal, že človek, ktorý napĺňa kánon pokánia (ide o pokánie dané kňazom počas sviatosti zmierenia), nie je zviazaný týmto kánonom; čo znamená, že kto sa úprimne kajá, mal by si priať zniesť väčšie námahy, než tie, ktoré mu boli určené. Rovnako by si nemal myslieť, že kánon nie je iba jeden, ale je ich……...