Svätý František a jeho brat Masseo sa stretli pred mestom pri krásnom prameni, vedľa ktorého ležal široký, okrúhly kameň. Veľmi sa im páčil a chceli si na ňom zajesť. Položili teda chlieb, čo dostali, na kameň. „Ó, brat Masseo,“ povedal svätý František, „vôbec si nezaslúžime taký veľký poklad.“ A viac ráz tie slová zopakoval. Nakoniec mu brat Masseo……...
Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by chceli Pánu Bohu poďakovať. Myslela, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. No vedela aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tino. Bola to jednoduchá detský nakreslená ruka. Čia ruka……...
Keď pokročíme v duchovnom živote natoľko, že máme pod vládou svoje vášne, môže naše srdce z času na čas zachvátiť nepokoj v čase, keď sa nejaká tá vášeň pripomenie silnejším pokušením. Svätý Paisij Svätohorský pre takúto situáciu dáva toto poučenie: „Ak je tvoje srdce týmto znepokojené, povedz: Sláva tebe Bože, že väčšina vášní je už preč. Ak by som……...
Skúsenosť hovorí, že ľudstvo neprestalo dúfať v splnenie večnej túžby po pravde, dobre a kráse. Túto zameranosť ľudského pokolenia vyjadril aj básnik Ján Smrek: „Raz každý človek na ducha sa zmení, lež to nie preto je, že telo zvädlo, len že sa uchádzame o najvyššie ceny, ktorým: večná túha je a večné svetlo.“ (Fosforeskujúce oči)[1] * Sv. Terézia kedykoľvek počula……...
Staroveký filozof Aristippos sa raz plavil po mori. Stroskotal a stratil všetky svoje veci. Keď sa však dostal na breh, keďže bol veľmi známy pre svoju vedu, tamojší obyvatelia mu pomohli nájsť a obstarať si všetky veci, ktoré stratil. Potom napísal svojim priateľom, aby sa z jeho príkladu naučili hľadať a získavať pre seba iba také dobro, ktoré sa nestráca pri stroskotaní….…...
Americký lekár Mauric Rawlings, odborník na srdcové choroby, je členom viacerých vedeckých spoločností a pracuje v operačnej sieni v Tennesee. V marci 1978 vydal knihu s názvom Pred bránou smrti, v ktorej opisuje, ako sa dostal k viere vo večný život. Píše, že oživoval pacienta, ktorý občasne zvolal: „Som v pekle!“ Pritom pacientova tvár prezrádzala strach, zrenice sa mu rozšírili, potil sa a triasol sa……...
Je rok 1867. V Južnej Afrike, v Transwale, prechádza cez dedinu kupec. Na okraji dediny sa v piesku hrá skupinka detí. Jedno dieťa drží v ruke akýsi predmet, ktorý sa na slnku blyští. Kupec zastaví koňa a pýta sa: „Čo to máš v ruke?“ „Kameň,“ odpovedá dieťa so smiechom. Vtedy kupec vyberie z plášťa pár sklených korálov a……...
Stalo sa to pred viac ako sto rokmi. Pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. prišiel do základnej školy, aby videl, ako sa deti učia. Počas hodiny vzal do ruky zlatú mincu a opýtal sa: „Do akej ríše patrí táto minca?“ „Do kráľovstva minerálov, to znamená do neživej prírody,“ znela odpoveď. Potom ukázal na zelený konár za oknom a spýtal……...
Sv. Hildegarda z Bingen mala raz videnie. Videla chlapca ako stojí ako kováč pri kovadline a kladivom opracováva kus železa. Chlapec rástol, bol stále väčší a silnejší, stal sa mladíkom, mužom. Tiež železo, ktoré opracovával bolo stále väčšie, širšie, ťažšie. Z chlapca sa nakoniec stal starec, ktorý ešte stál nad kovadlinou. Keď zomrel, odchádzal radostne na večnosť. Pretože……...
Kedysi žil istý múdry človek. Mal rád prírodu a výborne jej rozumel. Pozoroval húsenicu ako si pochutnáva na kapustovom liste. Pokúsil sa jej prihovoriť: „Teraz nie si vôbec pekná. Chutí ti len kapusta. Ale raz sa to skončí. Zabalíš sa do kukly ako do truhly. A jedného dňa, keď ťa zohreje jarné slnko, tvoja kuklová truhla praskne. Roztiahneš……...
Kardinál Léon Joseph Suenens hovorí: Nechajte ma, aby som vám v krátkosti porozprával príbeh môjho povolania ku kňazstvu. Od veku siedmich alebo ôsmich rokov ma prenasledovala myšlienka o večnosti. Vtedy jeden kazateľ tak živo opisoval večnosť, že som pochopil, že večnosť znamená „koniec času a priestoru“ a že „stále“ znamená „stále“. Opakoval som si to slovo „stále“ a……...
Myšlienka byť s Ježišom je krásne vyjadrená v knihe Mika Waltariho Jeho kráľovstvo, kde Mária z Magdaly hovorí Rimanovi: „Učeníci stále čakajú, že Ježiš vybuduje ríšu Izraela. Pre mňa je on sám svetlo sveta. V ňom mám všetko! Jeho kráľovstvo je večný život, a nie pozemská ríša…“ Riman Marcus sa na ňu nechápavo díva. Potom sa spýta: „Čo……...
Všimnite si pozitívne, čo napísal H. Bergson, dobrý biológ a hlboký filozof, o možnosti života po smrti. Najprv hovorí o tom, že sa v tejto veci nemôžeme opierať o prírodovedecké dôkazy. Potom pokračuje: „Priznajme si svoju terajšiu prírodovedeckú nevedomosť, ale nezmierme sa s tým, že by mohla byť definitívna. Ak jestvuje pre vedomie záhrobný život, neviem, prečo by……...
Jean Anouilh (nar.1910), francúzsky dramatik, v jednom svojom diele predstavuje šokujúcu scénu z posledného súdu. Spravodliví – istí si svojimi rezervovanými miestami – stoja v tlačenici pred bránou raja. Netrpezlivo prešľapujú a chcú sa čím skôr dostať dovnútra. Náhle medzi nimi nastane zmätok. Zástupom sa šeptom nesie zvesť: vyzerá to, že tým iným bude odpustené! Na okamih všetci……...
Francúzsky spisovateľ Francois Mauriac vo svojej poslednej knižke V čo verím ako osemdesiatročný starec napísal: „Nie som schopný uveriť, že by život nesmeroval k nijakému cieľu a že by človek nemal svoj vlastný osobný údel. Nikdy neuverím, že by som sa mal odvracať od skutočnosti, o ktorej svedčia ľudské myšlienky, slová a tváre samy o sebe, a hádam ešte……...
Pozrite sa na lastovičky. Ako viete, vždy na jeseň prv než k nám zavíta zima, sa zhromaždia a dajú sa na spoločný let do južných krajov. Nikto z ľudí im to neporadil, nikto z ľudí ich to neučil. Nikto z ľudí nemusí organizovať ich let a ich namáhavé úsilie. Lastovičky to majú vo svojej prirodzenosti, že za Alpami a za Stredozemným morom ich čaká……...
Sv. Ignác z Loyoly priviedol k Bohu veľa duší. Priviedol k Bohu i krásnu dušu sv. Františka Xaverského, ktorý vtedy žil v Paríži a oddáva sa svetským myšlienkam. „František,“ povedal mu jedného dňa svätec, „mysli na to, že svet je zradný, že síce sľubuje, ale nedodržuje sľuby. Ba aj keby svet bol verný v tom, čo ti sľubuje, nikdy nedokáže uspokojiť tvoje srdce. Ale predpokladajme,……...
Nik sa nedostal k svätosti bez toho, že by neprešiel cestou utrpenia. Nech je vám to v utrpení veľkou potechou. (sv. František Saleský) * „Tŕne, ktoré nás pichajú v dočasnom živote, vo večnosti sa zmenia na kvety.” (sv. Don Bosco) * Dokiaľ človek netrpí, nepozná sám seba, lebo iba utrpenie mu ukáže, aký naozaj je. (Wilhelm Müns) *……...
Kristovo utrpenie splodilo dobro vykúpenia a spásy sveta. Toto dobro je samo o sebe nevyčerpateľné a nekonečné. Žiaden človek k tomu nemôže nič pridať. Ale súčasne v tajomstve Cirkvi, ako Kristovho tela, otvoril Kristus v istom zmysle svoje vykupiteľské utrpenie pre všetky ľudské utrpenia. (Ján Pavol II.) * Jedna žena, ktorá umierala na rakovinu, sa rozhodla venovať svoje posledné dni sebe. Chcela……...
Poznám jedného kňaza, ktorý krátko po vysviacke bol zasiahnutý veľkou krízou spôsobenou situáciou, kedy čelil osočovaniu, nedôvere i veľkému poníženiu. O tomto čase povedal: „Sto krát na deň som sa pýtal Boha, prečo dopustil túto nespravodlivosť na mňa a sto krát na deň som ho prosil o pomoc niesť tento kríž. Cítil som sa veľmi opustený a musel som denne bojovať o zachovanie……...
Páter Degeest vo svojej knihe Rozprávanie o Eucharistii píše, že v Lurdoch 20-ročná študentka nedosiahla uzdravenie, ba naopak – jej veľké utrpenie pokračovalo v nezmenšenej miere, takže tam zomierala. A predsa kňazovi, ktorý jej udelil sviatosti a zostal pri jej agónií, aj prítomným príbuzným povedala tieto slová: „Na tejto púti som dostala úžasnú milosť. Inú milosť než uzdravenie. Tu som spoznala, aké……...
Ako Boh vyučuje svojich verných cez utrpenie, napísala (KN 7. apríla 1996) aj matka 32-ročného syna, ktorý z nevysvetliteľných príčin dostal tú najťažšiu infekciu – zlatého stafylokoka. Lekári na ARE tri týždne urputne bojovali o jeho život, zakiaľ sa jeho najbližší a iní modlili a prosili Boha. Matka píše, ako na začiatku prosila o prijatie Božej vôle. Syn jej totiž raz povedal,……...
Otec jedného z amerických misionárov veľmi ťažko ochorel. Rozhodol sa, že svoje utrpenie obetuje na úmysel misionárskej práce svojho syna, ktorý vtedy pracoval v Kórei. Po nejakom čase jeho syn napísal: „Počas posledných mesiacov bolo pokrstených niekoľko stoviek dospelých. Je to tu dosť nezvyčajná vec. Som presvedčený, že otcove modlitby a jeho utrpenie prispeli k týmto skvelým výsledkom mojej práce.“ ……...
Vlny vyhodili na breh malého neobývaného ostrova jediného človeka, ktorý prežil stroskotanie lode. Vzýval Boha, aby ho zachránil. Každý deň skúmavo hľadel na horizont, ale zdalo sa, že nijaká loď sa nepribližuje. Vyčerpaný si nakoniec horko-ťažko postavil úbohú chatrč a nanosil do nej to málo, čo si zachránil. Ale jedného dňa, keď sa vrátil z poľovačky, našiel chatrč v plameňoch. K oblohe……...
Známy súčasný mysliteľ Jean Guiton opísal život veľkej katolíckej trpiteľky našich čias, ktorá sa volá Marta Robinová. Od roku 1926 trvalo ležala na posteli celých 55 rokov až do svojej smrti. Ležala na chrbte, hlavu mala vysoko podpretú a nohy skrčené a nemohla sa hýbať. Od roku 1928 stratila chuť do jedla, čiže celých 53 rokov až do smrti nič……...