Milosťou naplnená, zázračná vízia veľkosti Boha a jeho nespočítateľných dobrodení, ktoré dáva človeku, milosťou naplnená skúsenosť Vykupiteľa, nasledovanie Krista so sebazaprením, vidiac priepasť, do ktorej pád vhodil ľudstvo – toto sú neviditeľné znaky pokory, prvé komnaty duchovných palácov, ktoré boli stvorené Bohočlovekom. Pokora sa nepovažuje za pokornú. Práve naopak! Vidí v sebe všetky druhy pýchy. Skúša nájsť všetky……...
Pravá pokora je božské tajomstvo. Nie je dosiahnuteľné ľudským úsilím. Pretože je najvyššou múdrosťou, telesným zmýšľaním je považovaná za bláznovstvo. Božské tajomstvo pokory je odhalené Pánom Ježišom jeho učeníkom, ktorí neustále sedia pri jeho nohách a počúvajú jeho životodarné slová. Dokonca aj po jej odhalení zostáva tajnou, pretože je nemožné vyjadriť ju slovami a jazykmi sveta. Je nepochopiteľná pre……...
Ak sa neustále pozeráme na svoje vlastné hriechy, ak sa pokúšame ich detailne skúmať, potom v sebe nenájdeme žiadnu čnosť a už vôbec pokorné zmýšľanie. Pravé pokorné zmýšľanie skrýva skutočnú a svätú čnosť rovnakým spôsobom, ako panna zakrýva svoju krásu, tak ako je svätyňa svätých skrytá pred ľudskými očami závesom. Pravé pokorné zmýšľanie má evanjeliový charakter, spôsob života……...
Ale jestvuje tiež dobrovoľné pokorné zmýšľanie – je stvorené márnomyseľnou dušou, dušou oklamanou a polichotenou falošným učením, dušou, ktorá si lichotí, dušou, ktorá hľadá slávu sveta, dušou, ktorá hľadá svetský úspech a pozemské potešenia, dušou, ktorá zabudla na večnosť a Boha. Toto dobrovoľné pokorné zmýšľanie pozostáva z nespočítateľných trikov, skrze ktoré ľudská pýcha skúša uchmatnúť úctu, ktorá patrí pravému pokornému……...
„Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou“ (Kol 2, 18). Skutočná pokora spočíva v poslušnosti a nasledovaní Krista (porovnaj Flp 2, 5 – 8). Pravé pokorné zmýšľanie je duchovnou múdrosťou. Je to dar od Boha; je to pôsobenie božskej milosti v mysli a srdci človeka. Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v téme pokory aj v ďalšej kapitole, ktorej……...
Svätí otcovia poznamenali, že na rozdiel od márnomyseľnosti, ktorá má tendenciu vnášať rozptýlenosť do myšlienok, pokora dáva duši sústredenosť. Človek prestáva kontemplovať svet neužitočným a rozptýleným spôsobom a začína kontemplovať seba samého a stáva sa schopným mentálneho stíšenia; stavu, ktorý je absolútne nevyhnutný pre pozornú modlitbu a je zároveň aj produktom tejto modlitby. Milosťou naplnená aktivita pokory a milosťou naplnená aktivita……...
Učeník: Sľúbil si, že mi vysvetlíš, ako sa nadobúda pokora skrze modlitbu. Starec: Jednota pokory a modlitby je veľmi jasne opísaná svätým abbom Dorotejom: „Neustála prax modlitby odporuje pýche. Je zrejmé, že pokorný a zbožný človek, vediac, že je pre neho nemožné urobiť akýkoľvek dobrý skutok bez pomoci a ochrany Boha, nikdy sa neprestáva modliť, aby sa Boh……...
Poviem ti úžasný príbeh, ktorý môže vysvetliť pôsobenie pokory priamo zo srdca, bez predchádzajúcej myšlienky pokorného zmýšľania. Raz som bol podrobený zahanbujúcemu trestu. Keď sa to stalo, neočakávane som pocítil oheň v celom tele a určitý druh neopísateľnej bezvládnosti, po ktorých bolo moje srdce zapálené túžbou prijať odsúdenie a verejné potrestanie z rúk kata za moje hriechy. V tom istom čase sa……...
Učeník: Aký je rozdiel medzi pokorným zmýšľaním a pokorou? Starec: Pokorné zmýšľanie je nastavenie mysle podľa evanjelia, od Krista. Pokora je pocit srdca. Najprv sa človek musí naučiť pokornému zmýšľaniu; čim viac sa cvičí v pokornom zmýšľaní, tým viac duša nadobúda pokoru, pretože stav srdca vždy závisí od myšlienok, ktorými sa zapodieva myseľ. Keď sa skutky človeka stanú……...
Medzi ľuďmi sa mních musí vždy správať opatrne a úctivo, ale jednoducho, reagujúc na komplimenty mlčaním, a rovnako tak v prípade urážok, okrem prípadov, keď prosba o odpustenie alebo ponuka láskavého vysvetlenia môže upokojiť protivníka. Tí, ktorí dosiahli úspech v mníšskom živote, nadobudli zvláštnu slobodu a jednoduchosť srdca, ktorá je zrejmá v ich vzťahoch s ľuďmi. Nie sú veľmi príjemnými pre svet. Svet ich môže……...
„Keď si medzi bratmi,“ povedal svätý Ján Klimak, „pozorne sa stráž, aby si sa v žiadnom prípade nejavil spravodlivejším od nich. Ak tak nerobíš, spáchaš dvojnásobné zlo – zraníš bratov svojím pokrytectvom a falošnosťou a dovolíš arogancii, aby sa v tebe zrodila a rástla. Buď pokorný v duši, nikdy ju však neukáž ani telom, ani vzhľadom alebo slovom, dokonca ani žiadnym náznakom.“ ……...
Učeník: Môže byť skutočne pravda, že pokorné rozprávanie vie byť škodlivé? Zdá sa mi to veľmi vhodné pre mnícha a je to veľmi poučné pre laikov, ktorí sú často pohnutí pokorným rozprávaním mníchov. Starec: Pán povedal: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26). Zlo nikdy nemôže byť……...
Kto sa neospravedlňuje, je vedený pokorným zmýšľaním, ale kto sa ospravedlňuje, je vedený aroganciou. Alexandrijský patriarcha Teofilos raz navštívil Nitriu. Táto hora bola obývaná veľkou mníšskou komunitou, kde všetci žili hesychastickým štýlom života. Abba tohto monastiera bol mužom veľkej svätosti. Patriarcha sa ho spýtal, čo je podľa jeho názoru najdôležitejším aspektom mníšskej cesty. Abba odpovedal: „Neustále obviňovanie……...
Prorok Izaiáš takto povedal o Pánovi: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas“ (Iz 42, 1 – 2). Apoštol Peter takto svedčil o úplnom naplnení tohto proroctva: „Veď na to ste povolaní; lebo……...
Na začiatku svojho učenia o pokore svätý Dorotej z Gázy povedal, že základným kameňom jeho učenia je tento výrok jedného zo svätých starcov: – Najprv potrebujeme pokorné zmýšľanie a musíme byť pripravení povedať „odpusť mi“ v každom momente, pretože pokorné zmýšľanie ničí všetky šípy nepriateľa a odporcu. Veľká sila pokory je zjavná odmietnutím ospravedlnenia, obviňovaním seba samého a odpúšťaním druhým vo všetkých……...
Dobrý príklad rozumnej askézy, ktorá vedie k vrcholu kresťanskej dokonalosti skrze hĺbku pokory, nájdeme v živote požehnaného Izidora Alexandrijského. Bol jedným z vplyvných obyvateľov Alexandrie. Povolaný Božím milosrdenstvom k mníšskemu životu vstúpil Izidor do monastiera neďaleko Alexandrie a oddal sa v úplnej poslušnosti ihumenovi monastiera, ktorý bol mužom naplneným Svätým Duchom. Keď videl, že vysoké postavenie vo svete naplnilo Izidora hrubým a pyšným charakterom,……...
Učeník: Mojou otázkou, ako využívať dobré skutky na dosiahnutie pokory, som ťa prinútil odbočiť od hlavnej témy. Starec: Teraz sa k nej vrátim. V spomenutom učení abbu Doroteja vnímame slová jedného svätého starca: „Cesta pokory je rozumná telesná askéza.“ Toto učenie je zvlášť dôležité pre mníchov, ktorí majú rôzne monastierske poslušnosti, niektoré z nich si vyžadujú fyzickú prácu, iné……...
Učeník: Predpokladajme, že žitie evanjeliových prikázaní vedie človeka k poznaniu a uznaniu vlastnej hriešnosti; ale ako môže človek dosiahnuť úroveň, že sa pokladá za väčšieho hriešnika než iní ľudia, medzi ktorými sú hrozní zločinci a zlosynovia? Starec: To je prirodzený následok asketizmu. Ak máme pred svojimi očami dve veci a jednu z nich skúmame so všetkou možnou a neustálou pozornosťou, a o druhú……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku učeníka: Takáto mienka o sebe samom sa prirodzene formuje z napĺňania prikázaní. Človek môže pravdivo tvrdiť, že kto je vedený prikázaniami evanjelia, hovorí, že nepozná ani jeden dobrý skutok, ktorý by urobil. Pretože i takéto naplnenie prikázania nazýva zvrhlosťou a pošpinením prikázania, ako hovorí svätý Peter Damaský. „Nauč ma plniť tvoju vôľu,“ volá……...
Opak nastáva pri skutočnom naplnení prikázaní evanjelia. Keď asketik len začne s ich napĺňaním, hneď vidí, že ich napĺňa nedostatočne a nečisto; vníma, že každú hodinu je rozptýlený potešeniami vášní. Vníma, že je donútený svojou vôľou konať tie aktivity, ktoré sú zakázané prikázaniami. Potom si zreteľne uvedomí, že padnutá prirodzenosť oponuje evanjeliu. Ďalšie napĺňanie prikázaní stále zreteľnejšie odhaľuje nedostatočnosť……...
Učeník: Nesedí mi, že človek, ktorý úplne napĺňa prikázania evanjelia, môže dospieť k pochopeniu svojej veľkej hriešnosti. Pravdou sa mi zdá skôr opak. Kto stále koná čnostne a koná tak so zvláštnou zanietenosťou, nemôže si pomôcť, aby sa nevnímal ako čnostný. Starec: Človek, ktorého opisuješ, robí iba zdanlivé dobro zo svojej padnutej prirodzenosti. Ten, kto robí takéto dobro……...
Svätý Ignác Brjančaninov pokračuje v odpovedi na otázku, ako dosiahnuť pokoru. Pripomína slová abbu Doroteja: „Pokora sa prirodzene formuje v duši ako výsledok života podľa prikázaní evanjelia… Tu máš rovnaký proces ako pri učení vied alebo umenia medicíny. Keď sa niekto naučí veľmi dobre a začne uplatňovať svoju vedomosť, potom trošku po troške, s cvikom, lekár alebo vedec nadobudnú zručnosť,……...
Učeník: Prosím, opíš mi detailne obe cesty na dosiahnutie pokory. Starec: Obe cesty sú opísané v učení svätých otcov. Svätý Ján Klimak hovorí, že iba tí, ktorí sú vedení Božím Duchom, môžu správne hovoriť o pokore, zatiaľ čo svätý Izák Sýrsky hovorí, že Svätý Duch mysticky učí človeka pokore, ak sa pripravil pre takéto poučenie. My, ktorí sme……...
Učeník: Ako človek dosiahne pokoru? Starec: Skrze napĺňanie evanjeliových prikázaní a zvlášť skrze modlitbu. Milosťou naplnené pokorné diela spolu s mocou modlitby, ktorá je naplnená milosťou, alebo, lepšie povedané, majú jedno a to isté pôsobenie. Svätý Ignác Brjančaninov začína pomaly vysvetľovať čnosť pokory. Po úvode, v ktorom síce načrtol tému tejto kapitoly, ale neponúkol jednoduchú a ľahko pochopiteľnú definíciu……...
Ďalšiu kapitolu svätý Ignác Brjančaninov venuje téme pokory. Približuje ju na základe rozhovoru medzi starcom a jeho učeníkom. Nevysvetľuje dôvod zmeny štýlu. Každopádne to nebráni plne vysvetliť danú tému. Učeník: Čo je pokora? Starec: Pokora je evanjeliová čnosť, ktorá zjednocuje silu človeka s Kristovým pokojom, ktorý je väčší než ľudské chápanie. Učeník: Ak je väčší než……...